Prijaté preventívne opatrenia v súvislosti s globálnou pandémiou v uplynulých týždňoch „vyhnala“ do prírody takmer každého. V lesoch, na lúkach, v mokradiach či močiaroch sa však aktuálne rodí nový život a zvýšený počet ľudských návštevníkov nie je práve priaznivým faktorom. Napriek tomu môže mať koronakríza na slovenskú prírodu aj priaznivé dopady.

Pandémia nového koronavírusu však poukazuje aj na jeden mimoriadne veľký a dlhodobo ignorovaný problém našej spoločnosti. O tom, ako vnímajú návštevníkov v lese počas pandémie živočíchy, ako sa v prírode správať, čo má spoločné tlak na životné prostredie s pandémiou a mnohom inom sme sa porozprávali s ochranárom Jergušom Tesákom z organizácie WWF Slovakia (Svetový fond na ochranu prírody).

Prijaté preventívne a bezpečnostné opatrenia v súvislosti s pandémiou koronavírusu ľuďom výrazne obmedzili možnosti trávenia voľného času. Veľká časť ľudí preto uplynulé týždne trávila najmä v prírode. Osobne to vnímate pozitívne alebo skôr negatívne?

Pozitívne vnímam fakt, že ľudia považujú prírodu za to čisté a teda majú k nej pozitívny vzťah. Na druhej strane so zvýšeným pohybom ľudí v prírode sa zvyšuje a riziko vyrušovania divých zvierat, teraz v obzvlášť citlivom období – keď prichádzajú na svet mláďatá. Tiež som postrehol veľkú aktivitu terénnych motorkárov a štvorkolkárov, ktorí predovšetkým hlukom takúto zver plašia.

Trávili ste aj vy v prírode viac času ako obvykle?

Keďže bolo obmedzené stretávanie ľudí, tak aj mne sa preriedil rozvrh rôznych stretnutí a zostalo viacej času na prírodu.

Aké môže mať zvýšená frekvencia ľudí v prírode dôsledky na jednotlivé biotopy? Obzvlášť v jarnom období…

Závisí od typu biotopu, pravdepodobne najhorší vplyv by to mohlo mať na nejaké mokrade – rašeliniská, kde priame zašliapávanie pôsobí negatívne na flóru. Takisto lokality, ktoré sú v exponovaných svahoch môžu byť pod výraznejším vplyvom erózie pôdy. Neviem však momentálne či sa takýto scenár niekde odohráva. Čo však viem, že ľudia sa radi zatúlajú aj do odľahlejších lesov, kde zvykne mať zver svoj pokoj a teraz im ho trocha narúšajú. Ak však pokojne lokalitou len prejdú, nemusí to mať negatívny vplyv. Máme jeden záznam z monitoringu, kde takýto turisti prechádzali cez územia, kde sa pre krátkym časom pohyboval medveď. Tie momentálne už naplno fungujú v krajine a treba byť obozretný.

Čo by sme teda aktuálne počas pobytu v prírode rozhodne robiť nemali? Mali by sme výlety do prírody v tomto období radšej obmedziť?

Výlety by som ja orientoval predovšetkým na tradičné turistické trasy a vyhýbal by som sa potulkám mimo nich, kde je zver na prítomnosť človeka podstatne menej navyknutá. Keď je človek pozorný voči prírode, môže si všimnúť, že ten vtáčik, čo tak polhodinu okolo mňa poletuje mi nechce zobrať moju desiatu, ale pravdepodobne je to rodič a má hniezdo niekde v blízkom okolí miesta, ktoré sme si vybrali na svoj oddych počas výletu. Niekedy to spoznáte, že má v zobáčku červíka, ale neodváži sa pred vami vletieť do hniezdnej dutinky. Ja keď si toto všimnem, radšej sa presuniem, lebo ja sa síce dosýta najem, ale zatiaľ hladujú mláďatá v hniezde.  Zároveň v tomto období by som veľmi zvažoval, kde si rozložím oheň a určite by som ho nekládol niekde v strede mojej cesty. Je veterno, dosť sucho a teda riziko požiaru je mimoriadne vysoké.

Prečo je dôležité počas jarného obdobia prírodu „nerušiť“ a ktoré živočíchy či spoločenstvá sú frekventovanými návštevníkmi ohrozené najviac?

Uvediem pár príkladov za všetky. Predstavte si sliepočku jariabka či hlucháňa hôrneho s malým kŕdľom kuriatok. Idete dolu kopcom na bicykli a v takejto rodinke môžete spôsobiť efekt výbuchu granátu. V momente ako vbehnete do blízkosti kedy vás sliepka zaregistruje, celý kŕdlik sa rozletí na všetky strany po lese. Vy pokračujete spokojne ďalej, že ste videli pekného lesného vtáka, no pre nich začína boj s časom. Kuriatka potrebujú matku nájsť, a tak sa jej ozývajú hlasom, ona tak isto. Na tento zvuk však môže okrem matky zareagovať aj predátor ako napr. kuna či líška a teda bezbranné kuriatka môžu byť ulovené. A teda sa nám ráta na vrub ďalší pokles populácie ohrozených živočíchov a ani o tom nemusíme vedieť. Podobný scenár sa môže udiať pri širokej škále lesnej zvery.

Druhým prípadom je nález zdanlivo opusteného mláďaťa – väčšinou sa jedná o srnča, zajačika, jelenča, ale aj mladé sovy, ktoré sú v tomto čase napriek absencii peria už aktívne a “mocú” sa v okolí hniezda. Vtedy treba toto miesto opustiť. Môžete spraviť fotodokumentáciu a poradiť sa, avšak už mimo lokality s odborníkom, že či je mláďa stratené alebo len odložené. Najlepšie vtedy volať Štátnu ochranu prírody, kde vás inštruujú.

Vo svete sme však videli aj pozitívne dôsledky opatrení voči pandémii koronavírusu. Čistejšie rieky, zvýšená kvalita ovzdušia, častejší a voľnejší pohyb zvierat, ktoré človek svojimi aktivitami vytlačil z ich prirodzeného prostredia. Je možné, že k takémuto javu došlo v súvislosti s obmedzeniami aj na Slovensku?

Neviem presne aký rozmer obmedzení bol na Slovensku uplatnený a teda sa neviem vyjadriť k riekam či ovzdušiu. Ale čo viem, tak sa znížil dopyt po dreve a teda sa znížila aj ťažba v lesoch, a teda množstvo druhov, ktoré žijú či hniezdia na alebo v stromoch, dostalo šancu prežiť, vyhniezdiť alebo sa vykukliť.

Za uplynulé týždne sa u niektorých odborníkov objavili názory o tom, že pandémia nového koronavírusu môže byť dôsledkom neudržateľného tlaku človeka na prírodu, či akousi varovnou správou pre ľudstvo. Ako tomu máme rozumieť?

Ja sa na to pozerám z pohľadu, že náš tlak na prírodu je tak enormný, že okrem prejavov v klimatickej zmene a vymieraní druhov sa už ukazuje aj v šírení typov vírusov a chorôb, ktoré pochádzajú zo zvieracej ríše a za normálnych okolností by sme sa k nim nedostali.

Ale keď tlak na lov a konzumáciu, veľakrát aj vzácnych a kriticky, ohrozených druhov naberá ozrutné rozmery, príroda nám dáva signál, že nie sme nezničiteľní. V prírode a teda v ekológii existuje systém regulačných mechanizmov populácií a keď sa populácia nejakého druhu vymyká spod kontroly a jej veľkosť exponenciálne narastá, nastupuje regulačný mechanizmus, ktorý takúto populáciu postupne opäť zníži. Takéto niečo môžeme sledovať u lykožrúta, u ktorého takýto cyklus trvá asi 7-8 rokov alebo teraz pri diviakoch, kde sa začína šíriť africký mor a teda nasýtená populácia si ho veľmi rýchlo odovzdáva. Obávam sa, že hoc sa tvárime ako panstvo tvorstva, takéto regulačné mechanizmy sa začínajú v náznakoch objavovať aj pri našom druhu.

Udalosti posledných rokov nám jasne ukazujú, že spôsob využívania krajiny je dlhodobo neudržateľný. Ide o globálny jav alebo platí aj pre územie Slovenska? Je tlak na prírodu aj na Slovensku neudržateľný?

Áno, podľa mňa je aj keď to tu tak nevyzerá. Pozrime sa ako prvé na poľnohospodársku krajinu za posledných 70 rokov. Tá úplne zmenila svoj vzhľad. Malé rôznorodé políčka s potokmi, hájikmi a remízkami sa premenili na nedozerné lány sterilnej kukurice, kosné lúky sa zmenili na intenzifikované lány produkčných krmovín a horské pasienky paradoxne zarastajú. Všetka biodiverzita sa postupne vytráca a v krajine už neuvidíme tak krásneho a ikonického vtáka ako je krakľa belasá. Lebo vyhynula.

Čoraz menej často nám spod nôh vyletí kŕdeľ jarabíc, lebo k vyhynutiu majú veľmi blízko. Chémia, ktorú striekame na naše polia vytvára z pôdy mŕtvu púšť bez života bežných druhov a tá chémia sa postupne dostáva do vodných tokov, kde na to doplácajú citlivé druhy ako je napr. rak. A takto by som mohol ešte dlho pokračovať. Nevnímame to, lebo sme voči tomu akosi otupeli. Vnímame však náhlu stratu lesa, ktorý tam rástol 120 a viac rokov. Tu je potrebné spraviť reštart využívania našej krajiny a prenastaviť ju na udržateľné hospodárenie.

Myslíte si, že uplynulé týždne môžu pomôcť ku globálnej katarzii? Napríklad aj v oblasti ochrany prírody, že si ľudia uvedomia hodnoty, ktoré im do životov prináša?

Dúfam v to, ale zároveň nie som idealista a myslím si, že ľudia sa budú chcieť vrátiť do svojich štandardných koľají. Naučili sme sa teraz ale viac využívať kanály, cez ktoré sa môžeme aspoň snažiť na ľudí čo naviac vplývať a tak sa im snažiť ich cestu do starých koľají trocha pozmeniť – smerom k ekologickejšiemu životu. Veľa ľudí si začalo v tomto čase piecť svoj chlebík alebo si zadovážilo sliepky, aby mali svoje vajíčka a tak to uľahčia tým sliepkam v klietkach. Takto by sme mohli trocha viac aplikovať nákup bez obalov či znížiť konzumáciu potravín, kde je palmový tuk s tak krvavou stopou.

Predpokladá sa, že nový koronavírus sa na človeka preniesol z netopiera, popr. prostredníctvom prestupného hostiteľa. Neobávate sa, že v súvislosti so strachom, ktorý pandémia priniesla, môže byť ohrozená ochrana týchto či iných živočíchov?

Práve naopak. Ich ochranu by som celosvetovo zvýšil a obmedzil alebo zakázal by som obchod či konzumáciu takýchto živočíchov.

Na Slovensku žijú takmer tri desiatky rôznych druhov netopierov, všetky sú zákonom chránené. Aká je ich úloha v prírode?

Úloh majú veľmi veľa ako každý organizmus v skladačke zvanej ekosystém. Ale taký najvýznamnejší pre nás je, že taká malá večernica s pekným latinským názvom Pipistrella (Pipistrellus sp.) uloví počas noci až 2000 kusov hmyzu a teda tie komáre, čo nás neštípu zjedol práve tento malý netopierik.

Pozri aj:

Klimatológ Pecho: Emisie môžu klesnúť najviac od 2. svetovej vojny. Po kríze to môže byť…