Pozitívna psychológia je čoraz viac na vzostupe. Ľudia hľadajú spôsoby, ako si pomôcť a ako byť šťastnejší. Napriek tomu však rapídnym tempom pribúdajú nešťastní, nespokojní, trpiaci depresiami a úzkosťami. Sme však naozaj odsúdení na to, aby sme boli nešťastní, aj keď psychológia robí obrovské pokroky?

Prečo sú niektorí ľudia dlhodobo nešťastní?

Ešte v roku 2005 prestížny časopis Review of General Psychology uverejnil štúdiu, v ktorej informoval, že 50 % ľudského šťastia závisí od našich génov, 10 % závisí od okolností a 40 % zas od aktívnej snahy (napríklad, či sa snažíme o pozitívne naladenie, alebo nie). Dalo by sa teda povedať, že podľa tejto štúdie sú ľudia sami zodpovední za to, že sú nešťastní.

Ako píše portál Science Alert, tento prístup čelí ostrej kritike, a to najmä kvôli tomu, do akej miery sa na šťastí podľa odborníkov podieľa genetika.

Existuje však množstvo ďalších výskumov, ktoré sa zaoberali práve týmto faktorom. Vedci sa desaťročia venovali výskumom dvojičiek. Tie preukázali, že 40 až 50 % ľudského šťastia naozaj závisí od genetiky. V rámci takýchto štúdií však vedci predpokladali, že obe deti vyrastajú v celkom rovnakom prostredí, čo neraz vôbec nie je pravda.

Vzhľadom na množstvo kritiky sa tí istí vedci rozhodli v roku 2019 výskum zopakovať, pričom tentoraz brali ohľad nielen na genetiku, ale aj na prostredie, v ktorom človek vyrastá a žije. Do úvahy vzali aj fakt, že tieto dva faktory od seba nie sú nezávislé, ba práve naopak. Aj genetika na molekulárnej úrovni ukazuje, že genetika a prostredie sú úzko späté a neustále na seba vplývajú.

Genetika verzus prostredie

Napríklad, genetika sa podieľa na našom rozhodovaní, a teda aj na tom, v akom prostredí sa napokon rozhodneme žiť. Ak boli rodičia extroverti, je pravdepodobné, že také bude aj dieťa a ovplyvní to, aký kruh priateľov si vybuduje. Platí to však aj naopak. Prostredie, v ktorom žijeme, ovplyvňuje expresiu génov. Napríklad, ak je žena v tehotenstve vystavená hladovaniu, mení sa genetická výbava nenarodeného dieťaťa. Dôjde k chemickým zmenám, ktoré môžu potlačiť produkciu rastového faktoru. Deti sa následkom toho rodia menšie a neraz so zdravotnými komplikáciami, napríklad s kardiovaskulárnymi ochoreniami.

Aj keď sú teda napríklad dvaja súrodenci vychovávaní v rovnakom prostredí, môžu naň reagovať odlišne. A to, či bude človek šťastný, závisí aj od jeho citlivosti na prostredie a od schopnosti zmeniť sa. Niektorí ľudia veľmi citlivo reagujú na prostredie, v ktorom sa nachádzajú a ich myšlienky, pocity a nálada sa menia v závislosti od zmeny prostredia (či už pozitívnym alebo negatívnym smerom).

Dôležité sú aj naše rozhodnutia

To znamená, že ak si niektorí ľudia prečítajú knihu z oblasti pozitívnej psychológie, sú ňou ľahšie ovplyvniteľní a zmena pretrváva dlhšie ako u tých, ktorí sú na zmenu prostredia menej citliví. Neexistuje však spôsob, ako by mohla pozitívna psychológia zabezpečiť, aby boli všetci šťastnejší a spokojnejší. Naša genetika je totiž nastavená inak.

Sme teda odsúdení na to, aby sme boli nešťastní? Niektorým ľuďom môže trvať dlhšie, kým nájdu svoje šťastie. Trápia sa dlhšie a intenzívnejšie ako iní. V extrémnych prípadoch ľudia dokonca ani nie sú schopní zažiť intenzívny pocit šťastia. Iným ľuďom zas ale stačí málo na to, aby sa im darilo a aby boli šťastní a spokojní. Postačí im k tomu zmena životného štýlu a práca v prostredí, ktoré ich napĺňa. Aj keď však genetika zohráva významnú úlohu, neurčuje na 100 % to, kým sme, píše portál The Conversation. Dôležité je, aké rozhodnutia robíme, kde žijeme a s kým.

Pozri aj:

Ľudia, ktorí veria horoskopom a astrológii, sú menej inteligentní a narcistickí, ukazuje najnovší výskum