Foto: Foto: flickr.com (IAEA Imagebank)

Najväčšia jadrová elektráreň na svete, podľa inštalovaného výkonu, sa nachádza v Japonsku.

Ak by ste sa niekoho opýtali, aby povedal akú jadrovú elektráreň v Japonsku pozná, asi by odpovedal Fukušima. Do roku 2011, kedy ju zasiahla ničivá vlna cunami, o nej toho bežný človek veľa nevedel. Pravdou ale je, že ak by sa sčítali reaktory Fukušimy I a Fukušimy II, bola by to najväčšia jadrová elektráreň sveta a to ešte aj preto, lebo sa tam mali budovať nové reaktory. No osud to zariadil inak. Najväčšou jadrovou elektrárňou sveta je teda Kašiwazaki-Kariwa nachádzajúca sa na ostrove Honšú. 

Úplne najväčšou elektrárňou na svete je čínska vodná elektráreň Tri rokliny, ktorá je tak masívna, že spôsobila prehnutie zemskej kôry. V zozname najväčších elektrární sveta podľa inštalovaného výkonu sa za Tromi roklinami nachádza ešte ďalších 5 vodných elektrární. Na siedmom mieste ale už nájdeme inú ako vodnú elektráreň a to jadrovú elektráreň Kašiwazaki-Kariwa nachádzajúcu sa v japonskej prefektúre Niigata na ostrove Honšú.

Foto: Triglav [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons

Výstavba

Elektráreň dostala súhlas na stavbu už v roku 1980, kedy začali práce na prvom reaktore. Ten bol uvedený do prevádzky o 5 rokov neskôr, v roku 1985. Postupne pribúdali ďalšie jednotky a posledný, siedmy reaktor bol uvedený do prevádzky v roku 1997. Už vtedy si vyslúžil viacero naj. Okrem najväčšej elektrárne s inštalovaným výkonom to bola prvá, kde bol použitý nový reaktor 3. generácie typu ABWR. Takéto reaktory sú tam dva, ďalších 5 reaktorov je typu BWR.

BWR

Katana0182 at English Wikipedia [CC BY 3.0], via Wikimedia Commons
  • BWR – Boiling Water Reactor patrí medzi najpoužívanejšie typy. Až 1/3  všetkých ľahkovodných reaktorov je práve týchto.
  • Z hľadiska energie neutrónov vyvolávajúcich štiepenie ide o tepelný (pomalý) reaktor.
  •  Moderátorom a chladivom je obyčajná voda pod vysokým tlakom.
  • Na rozdiel od tlakovodných reaktorov sa para vyrába priamo v aktívnej zóne.

Ohromný výkon

Až 7 reaktorov dokáže súčasne produkovať veľké množstvo energie a to až 7 965 MW. Pre porovnanie slovenské jadrové reaktory v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach majú inštalovaný výkon spolu na úrovni 1 950 MW. Ak vezmeme do úvahy, že slovenské reaktory dodávajú asi polovicu energie pre Slovensko, tak iba samotná elektráreň Kašiwazaki-Kariwa by dokázala zásobovať energiou až dve Slovenská.

Zemetrasenia, nehody a úniky radiácie

Keďže elektráreň sa nachádza v Japonsku, na mieste, kde býva výrazná seizmická aktivita, neobišla ani túto elektráreň. Jedno také bolo aj zemetrasenie z roku 2007 o sile 6,6 magnitúdy na pobreží Chūetsu. Epicentrum bolo vzdialené 19 kilometrov od elektrárne. Na jednotke č. 3 sa v dôsledku toho vznietil transformátor. Reaktory, ktoré momentálne vyrábali energiu, sa automaticky vypli. Už na druhý deň boli schopné opätovne vyrábať energiu, no elektráreň zostala nečinná, kým sa nedokončili bezpečnostné skúšky.

Foto: flickr.com (Shinya ICHINOHE)

Otrasy však spôsobili aj únik rádioaktívnej vody do Japonského mora. Tá bola o množstve 1,5 litra. Keďže voda bola nízkoaktívna, nespôsobila žiadny jadrový incident. Dva dni po zemetrasení bol inšpektormi ale objavený únik rádioaktívneho jódu. Ten sa zastavil na druhý deň po zistení. Množstvo ale bolo opäť malé a zanedbateľné, bez dôsledkov na ľudí, okolie či životné prostredie.

Zemetrasenie tiež spôsobilo, že zo 40 kontajnerov, v ktorých bol skladovaný nízkoúrovňový jadrový odpad, odpadli viečka a do atmosféry boli uvoľnené stopové množstvá rádioaktívneho jódu, kobaltu a chrómu. Aj v tomto prípade incident nebol nebezpečný pre okolie.

Foto: flickr.com (Shinya ICHINOHE)

Ničivé zemetrasenie a vlna tsunami z roku 2011

Najznámejšie a najhoršie zemetrasenie začalo o 14:46 miestneho japonského času. Zemetrasenie malo epicentrum v mori asi 130 kilometrov východne od mesta Sendai na ostrove Honšú. Trvalo 6 minút a dosahovalo hodnotu až 8,9 momentového magnitúda. Pre ilustráciu, je to najsilnejšie zemetrasenie zaznamenané v Japonsku a celosvetovo 4 najsilnejšie zemetrasenie.

Elektráreň Kašiwazaki-Kariwa sa síce takisto nachádza na ostrove Honšú, no na jeho druhej strane, čo ju ochránilo pred tsunami. Tá ale zasiahla elektráreň Fukušima.

Elektráreň Kašiwazaki-Kariwa poznačila katastrofa iba sekundárne a to tak, že reaktory v krajine sa z bezpečnostných dôvodov odstavili. Spoločnosť TEPCO, ktorá prevádzkuje jadrové elektrárne v Japonsku, začala robiť testy, prepočítavať riziká ďalších vĺn tsunami a zvyšovať ochranné hrádze.

Foto: flickr.com (D a)

Súčasnosť

Elektráreň Kašiwazaki-Kariwa zatiaľ neprodukuje žiadnu elektrinu. Reaktory sú stále odstavené, aj keď podľa pôvodného plánu mali byť v apríli tohto roku opätovne reštartované. Zatiaľ sa tak nestalo. Vo februári tohto roku bolo zistené, že elektráreň nezodpovedá novej nastavenej odolnosti voči zemetraseniu. Aj z tohto dôvodu nie je jasné, kedy elektráreň prejde bezpečnostnými skúškami a bude opäť spustená.

0
Uložiť článok
Komentovať