Unknown author / Public domain

Je toho mnoho, čo o zvieratách stále nevieme.

Sú to skvelí spoločníci, no do akej miery sú inteligentní, čo všetko vedia a čo si uvedomujú? Možno vás niekedy aj váš domáci miláčik prekvapí tým, čo všetko dokáže a čomu všetkému rozumie. Počuli ste však už niekedy o koňovi, ktorý by ovládal základy matematiky?

Kôň údajne ovládal farby a dokonca aj aritmetiku

O koňovi menom Clever Hans sa hovorilo, že to skutočne dokázal. V priebehu desaťročia ho jeho mentor Wilhelm von Osten naučil množstvo zručností, o akých by ste ani nesnívali. Do Berlína prúdili davy zvedavcov len preto, aby si pozreli, ako Clever Hans odpovedá na otázky pohybmi hlavy alebo odpovede naznačuje kopytom na vopred pripravenej tabuli s číslami. Kôň údajne dokázal rozlíšiť pravú a ľavú stranu, určovať farby, odčítať čas z hodín, identifikovať hracie karty a zvládal dokonca aj matematické výpočty.

Stačilo, ak mu Wilhelm von Osten položil otázku a kôň odpovedal napríklad tak, že správny matematický výsledok vyklopal kopytom o drevenú dosku. Clever Hans si poradil nielen s aritmetikou, ale aj s abecedou. Vedel napríklad, že písmenko A znamená jedno klopnutie kopytom, B dve klopnutia atď. Kôň tak dokázal vyhláskovať celé slová.

Unknown author / Public domain

Clever Hans disponoval aj excelentnými pamäťovými schopnosťami. Spoznával ľudí na fotografiách, pamätal si tóny atď. Odhady tvrdia, že kôň sa svojím intelektom vyrovnal 13 alebo 14-ročnému dieťaťu. To prilákalo pozornosť mnohých odborníkov, vrátane zoológov a psychológov. Dovtedy totiž panoval názor, že zvieratá nemôžu disponovať rovnakou inteligenciou ako človek.

Clever Hans efekt

Aby vedci otestovali Hansove schopnosti, vytvorili tzv. Hansovu komisiu, ktorá pozostávala z veterinárov, cirkusových manažérov, učiteľov a pripojil sa aj riaditeľ berlínskej zoologickej záhrady. Po množstve testov napokon v roku 1904 došli k záveru, že to nie je žiaden trik zo strany Wilhelma von Ostena a kôň je skutočne mimoriadne inteligentný.

Výsledky sa však následne dostali do rúk psychológa Oskara Pfungsta, ktorý Hansa podrobil ďalším testom. Ten napokon došiel k celkom iným záverom ako jeho predchodcovia. Trval na tom, že intelekt ani pamäť koňa nie sú ničím výnimočné. Ukázalo sa totiž, že Clever Hans pozorne sledoval toho, kto mu kládol otázky a riadil sa nenápadnými podvedomými zmenami, napríklad zmenou postoja, výrazu tváre či tónu hlasu.

Karl Krall / Public domain

Pfungst zistil, že človek, ktorý kládol otázky, bol napätý, akonáhle sa však kôň priblížil k správnej odpovedi, napätie viditeľné na krku a na tvári zmizlo. Tieto drobné zmeny poslúžili Hansovi ako dostatočná nápoveda. Ukázalo sa teda, že Clever Hans možno nebol génius, no jeho pozorovacie schopnosti boli obdivuhodné.

Pfungst vďaka Hansovi postavil základ svojej teórie, ktorá tvrdí, že vyšetrujúci podvedome dáva svojim telom nápovedy vyšetrovaným, či už zvieratám alebo ľuďom. Teóriu nazval po Clever Hansovi a odborníci sa ňou zaoberajú ešte aj dnes. Napriek odhaleniu bol Clever Hans aj naďalej senzáciou a van Osten ho brával na predstavenia. Za tie si však peniaze nepýtal, úprimne veril, že Clever Hans je jednoducho génius, ktorého by ľudia mali vidieť. Wilhelm van Osten zomrel v roku 1909 a Clever Hans putoval od jedného majiteľa k druhému. Vie sa, že v roku 1914 sa z neho stal armádny kôň, jeho ďalší osud je však neznámy.

Amusing Planet
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )