Atómovú elektráreň V. I. Lenina v Černobyle uviedli do prevádzky 27. septembra 1977. O necelých 10 rokov sa stala miestom doposiaľ najväčšej havárie v jadrovej energetike. V dôsledku nehody sa vyžarovalo viac ako 400-násobné žiarenie, než žiarenie uvoľnené v roku 1945 pri zhodení atómovej bomby na Hirošimu.
Nehoda mala veľký vplyv na ľudskú populáciu. Bola vytvorená zakázaná zóna v okruhu takmer 50 kilometrov. Dnes sa za uzavretú zónu považuje plocha s rozlohou takmer 2 600 kilometrov štvorcových a aj keď sa sem doteraz odvážilo len málo ľudí, vo zvieracej ríši to doslova prekvitá.
Čo sa stalo v Černobyle
Ku katastrofe došlo počas testovania reaktora. Predpisy stanovovali, že sa test musí uskutočniť pri výkone reaktora aspoň 700 MW, prevádzkový inžinier Anatolij Ďatlov však trval na znížení výkonu na hladinu 200 MW. Výkon poklesol natoľko, že reaktor prestal pracovať. Napriek protestom časti personálu elektrárne Ďatlov nariadil v teste pokračovať.
V reaktore sa nachádzalo 1661 uránových palivových tyčí a 211 bórových tyčí, ktoré pôsobili ako brzda, teda prebiehajúcu jadrovú reakciu spomaľovali. Ďatlov nariadil vytiahnuť regulačné tyče. Výkon reaktora začal nekontrolovateľne stúpať a spolu s ním narastal aj tlak horúcej pary. Podľa svedkov nasledovali dve explózie. Výbuch odtrhol kryt reaktora, z ktorého sa do atmosféry vychrlilo 50 ton jadrového paliva. Explózia rozmetala do okolia elektrárne 700 ton rádioaktívneho grafitu.
Nehoda mala veľký vplyv na ľudskú populáciu. Hoci nie sú dodnes jasné čísla, strata ľudských životov a fyziologické následky boli obrovské. Odhady počtu úmrtí ľudí sa ale výrazne líšia.
Významný vplyv mala katastrofa aj na životné prostredie. Známy borovicový les v blízkosti elektrárne bol zasiahnutý vysokou radiáciou, čo spôsobilo, že stromy uhynuli a zmenili svoju farbu načerveno. Odvtedy sa mu hovorí Červený les. Táto oblasť je kontaminovaná dodnes a vyvoláva oprávnenú obavu. Keď pred rokom časť lesa zachvátil požiar, v Kyjeve odporúčali, aby si ľudia zavreli okná.
Large fire ravages #Chernobyl Exclusion Zone, tons of water poured in by planes https://t.co/go50bJLqay pic.twitter.com/Rz6ZALD36G
— RT (@RT_com) June 6, 2018
Odhady vedcov po katastrofe hovorili, že táto oblasť bude dlhé roky bez výskytu voľne žijúcich zvierat. Avšak mýlili sa.
Divoké zvieratá v Černobyle dnes
Na populáciu zvierat v Černobyle mala katastrofa dvojaký vplyv. Samozrejme, bezprostredne po katastrofe dochádzalo k vymieraniu zvierat a úmrtiam spôsobených ožiarením. No to, že sa z tohto územia stala zakázaná zóna znamená, že pre zvieratá sa tam vytvorila akoby „rezervácia“, bez zásahu človeka.
04/02/13 03:00 @dcoppl & I stop work, restart 07:00 – last push on @NERCscience @RATEsct https://t.co/Gs17NtnQek proposal – well worth the effort #TREE very productive. #TREE ends in 10d – Tweet countdown begins now with #Chernobyl wildlife from our camera traps @CEHScienceNews pic.twitter.com/fRASeNgJ2N
— Prof Nick Beresford (@radioecology) March 22, 2019
To spôsobilo, že táto oblasť je podľa portálu theconversation momentálne obývaná medveďmi, vlkmi, ale aj bizónmi, rysmi, koňmi Przewalského a viac ako 200 druhmi vtákov.
V marci tohto roku sa v Anglicku stretlo približne 30 výskumníkov, ktorí sa zaoberajú zvieratami v Černobyle. Zhodli sa, že v tejto oblasti sa nachádza veľká biodiverzita. Ďalej zistili, že účinky radiácie na zvieratá nie sú až tak veľmi negatívne, ako sa pôvodne domnievali.
Všetky druhy ktoré sledovali, od veľkých cicavcov až po hmyz sa ukázali ako životaschopné. Potvrdzujú to aj záznamy z fotopascí, ktoré zaznamenali pestrú paletu fauny.
#Chernobyl hoy: Hoy viven en #Chernobil osos, bisontes, lobos, linces, caballos de Przewalski, y unas 200 especies de aves, entre otros animales.https://t.co/Kellhf6aOu pic.twitter.com/5bG28Mbspu
— Germán Orizaola (@GOrizaola) April 26, 2019
Ako zvieratá ovplyvnila radiácia
Najnegatívnejšie ovplyvnenie vedci zaznamenali pri niektorých druhoch hmyzu. Tie majú vo všeobecnosti kratšiu životnosť a vo väčšej miere sú postihované parazitmi. U vtákov zase zistili, že sa tam vyskytuje vyššia miera albinizmu, ale aj fyziologické či genetické zmeny. To sa týkalo najmä tých, ktoré žili na vysoko kontaminovaných miestach.
For #TREE project outputs – the @RATEsct @NERCscience https://t.co/o7R3pBouSU page has been updated.
Photo: #TREE fieldwork in Northumbria @CEHScienceNews pic.twitter.com/I1a1GRhHMf
— Prof Nick Beresford (@radioecology) January 16, 2019
Zaujímavé bolo tiež pozorovanie niektorých obojživelníkov, konkrétne žiab. Tie majú tmavšie sfarbenie oproti žabám, ktoré nežijú v zakázanej zóne. Vedci predpokladajú, že sfarbenie môže súvisieť s obranou organizmu proti žiareniu.
Vo všeobecnosti však pretrváva absencia negatívnych účinkov radiácie na zvieratá. Za to môžu byť zodpovedné rôzne faktory. Vedci sa domnievajú, že voľne žijúce živočíchy sú voči radiácie odolnejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Ďalšou alternatívou je, že telá niektorých organizmov sa začali prispôsobovať podmienkam, v ktorých žijú.
A určite nemenej významným faktorom je práve neprítomnosť človeka, ktorá umožňuje, že v oblasti môžu vo väčšom merítku žiť veľké cicavce ako je napríklad už spomínaný medveď.
Ak by to bola pravda, potom je paradoxné, že jedna z najväčších environmentálnych katastrof má na prírodu menej negatívny vplyv ako obyčajná prítomnosť človeka.
theconversation.com
Nahlásiť chybu v článku