Predstavte si, že by ste chceli zhromaždiť všetkých storočných ľudí z celého Japonska na jednom mieste. Potrebovali by ste na to štadión väčší než ten najväčší v krajine. A to napriek tomu, že Japonsko má menej než polovicu obyvateľov Spojených štátov amerických.
správy od nás budete mať ako prví.
Japonsko prekonalo historický míľnik. Počet ľudí starších ako 100 rokov po prvý raz prekročil hranicu 100 000. Podľa najnovších údajov japonského ministerstva zdravotníctva, práce a sociálnych vecí žije v krajine 107 677 storočných ľudí. Za jediný rok ich pribudlo 7 914, ako informoval portál IFLScience.
A hoci sa číslo môže zdať neuveriteľné, ešte pozoruhodnejší je pohľad do minulosti. V roku 1963 žilo v Japonsku iba 153 ľudí vo veku nad 100 rokov. V roku 1981 ich bolo už viac ako 1 000 a hranica 10 000 padla v roku 1998. V roku 2012 počet storočných prvýkrát prekročil 50 000. Dnes ich je viac než dvojnásobok.
Väčšinu tvoria ženy
Ak by sme sa na japonských storočných ľudí pozreli detailnejšie, narazíme na ďalšiu výraznú nerovnováhu. Z celkového počtu 107 677 ľudí starších ako 100 rokov je 94 298 žien, teda 87,6 percenta. Mužov je iba 13 379, čo predstavuje 12,4 percenta.
To, že ženy sa v priemere dožívajú vyššieho veku než muži, nie je žiadnou novinkou. Zdá sa však, že vo vekovej kategórii nad 100 rokov sa tento rozdiel ešte výraznejšie prehlbuje. Japonsko pritom nie je jedinou krajinou, kde sa ľudia dožívajú mimoriadne vysokého veku.
Spojené štáty americké mali podľa odhadov v roku 2024 približne 101 000 storočných obyvateľov. Rozdiel je však v populácii: USA majú približne 2,7-krát viac obyvateľov než Japonsko. Čo teda spôsobuje, že je v Japonsku tak veľa ľudí, ktorí oslávili sté narodeniny?
Ryby, zelenina a zelený čaj
Odpoveď nebude ukrytá v jednom zázračnom recepte. Vedci už desaťročia sledujú kombináciu faktorov, ktoré môžu stáť za mimoriadnou dlhovekosťou Japoncov, pričom Japonsko patrí medzi krajiny s najvyššou priemernou dĺžkou života na svete. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie dosahuje približne 84,5 roka.
Hoci dnes už Japonsko nie je na úplnom vrchole rebríčkov — pred ním sa nachádzajú napríklad Monako, San Maríno či Hongkong — desaťročia zostáva medzi svetovými lídrami. Historicky k tomu prispievali aj mimoriadne nízke miery ischemickej choroby srdca a niektorých druhov rakoviny, najmä rakoviny prsníka a prostaty.
Významnú úlohu môže zohrávať aj nízka miera obezity. A potom je tu jedlo. Tradičná japonská strava je bohatá na celozrnné potraviny, zeleninu a ďalšie minimálne spracované potraviny. Ryby a morské plody sú jej dôležitou súčasťou, rovnako ako sója a ďalšie strukoviny.
Mäso a živočíšne produkty sa v tradičnej strave objavujú skôr v umiernenejšom množstve. Na stole nechýbajú ani morské riasy, zelený čaj či fermentované potraviny. Práve tieto potraviny sa často spájajú s priaznivými účinkami na zdravie.
Ani japonský jedálniček však nie je dokonalý. Tradičná kuchyňa môže obsahovať pomerne veľa soli a sacharidov a moderná strava Japoncov sa postupne stáva spracovanejšou. Napriek tomu existuje množstvo dôkazov, že vyvážená japonská strava môže súvisieť s pomalším biologickým starnutím a celkovo lepším zdravím.
Ak by sme teda mali z japonskej kuchyne vytiahnuť jednoduchú radu, znela by približne takto: viac zeleniny, čerstvých rýb a menej sladených nápojov. A namiesto sladenej limonády si dať zelený čaj.
Prispieva k tomu aj pravidelný pohyb
Dlhý život však nie je iba o tom, čo máme na tanieri. Japonská populácia je na pomery postindustriálnej krajiny pomerne aktívna. Nedávny prieskum ukázal, že takmer polovica Japoncov vo veku 50 rokov a viac chodí každý deň aspoň 30 minút. Ďalších 17,5 percenta sa prechádza hodinu alebo ešte dlhšie.
Nemusí pritom ísť o intenzívne cvičenie či návštevy posilňovne. Dôležitý môže byť jednoducho pravidelný pohyb, ktorý je prirodzenou súčasťou každodenného života.
Vplyv majú aj sociálne väzby
Najzaujímavejšia časť japonského receptu na dlhovekosť nesúvisí ani s jedlom, ani s pohybom. Súvisí s ľuďmi. Výskumy dlhodobo poukazujú na súvislosť medzi osamelosťou a vyšším rizikom zdravotných problémov, vrátane kardiovaskulárnych ochorení, infarktu či mŕtvice a neurodegeneratívnych ochorení. Sociálna izolácia môže byť najmä vo vyššom veku významným rizikovým faktorom.
Niektoré výskumy jej pripisujú dokonca väčší vplyv na zdravie než faktorom, akými sú fajčenie či obezita. Japonská spoločnosť má pritom tradične silné sociálne väzby a v minulosti sa opierala aj o veľmi úzke rodinné štruktúry. Práve pocit spolupatričnosti a pravidelný kontakt s ostatnými môže pomáhať predchádzať izolácii v starobe.
Pozoruhodným príkladom je Okinawa, japonský ostrov, ktorý sa už desaťročia spája s výnimočnou dlhovekosťou. Miestni poznajú tradíciu nazývanú „moai“. Ide o skupiny ľudí, ktoré vznikajú už v detstve, a ich členovia si poskytujú sociálnu, emocionálnu a často aj praktickú podporu počas celého života.
Možno na otázku, ako sa dožiť stovky, neexistuje odpoveď typu „jedzte toto a robte tamto“. Jednou z dôležitých súčastí môže byť rada, aby človek na starnutie nezostával sám.
Pomáha aj zdravotníctvo
Ďalším kúskom skladačky je zdravotná starostlivosť. Japonsko má systém univerzálneho zdravotného poistenia a zdravotná starostlivosť je pre obyvateľov relatívne dobre dostupná. K tomu sa pridávajú komunitné podporné programy a ďalšie služby pre starnúcu populáciu.
Dlhý život preto pravdepodobne nemožno vysvetliť jediným faktorom. Ide skôr o kombináciu genetiky, stravovania, pohybu, životného prostredia, sociálnych vzťahov a dostupnej zdravotnej starostlivosti. Práve preto sa japonská skúsenosť často skúma ako možný zdroj inšpirácie pre krajiny, ktoré čelia starnutiu populácie. A tých je dnes prakticky celý industrializovaný svet.
Budú sa Japonci dožívať stovky aj v budúcnosti?
Tu však prichádza zaujímavý paradox. Japonsko síce oslavuje rekordný počet storočných obyvateľov, no nie všetky ukazovatele naznačujú, že budúcnosť bude pokračovať rovnakým smerom. Štúdia publikovaná v roku 2026 v časopise Scientific Reports ukázala, že zdravotne podmienená kvalita života v Japonsku medzi rokmi 2017 a 2024 klesla.
Výrazný zásah predstavovala pandémia COVID-19 a podľa výsledkov štúdie sa kvalita života po jej skončení nevrátila na pôvodnú úroveň. Japonsko zároveň zápasí s ekonomickými problémami, medzi ktoré patrí slabý jen či mimoriadne vysoký pomer verejného dlhu k HDP, ktorý patrí medzi najvyššie v rozvinutom svete.
Peniaze, samozrejme, nie sú jediným zdrojom zdravia ani šťastia. Ekonomické podmienky však môžu ovplyvňovať kvalitu života, zdravotnú starostlivosť aj fungovanie spoločnosti.
Trend nemusí pokračovať
Dnešní japonskí storoční ľudia vyrastali v úplne inom Japonsku než generácie, ktoré prichádzajú po nich. Ich život ovplyvnili desaťročia ekonomického rastu, zmeny zdravotníctva, tradičná strava, životný štýl a spoločenské väzby, ktoré sa postupne menia.
To, že má dnes Japonsko viac ako 100-tisíc ľudí starších ako 100 rokov, preto ešte neznamená, že rovnaký trend bude pokračovať donekonečna. Možno je skutočné tajomstvo japonskej dlhovekosti ukryté práve v tejto kombinácii: jednoduché jedlo, každodenný pohyb, silné vzťahy a zdravotníctvo, ktoré dokáže zachytiť problémy skôr, než prerastú do vážnych ochorení.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku