Foto: Schokraie E, Warnken U, Hotz-Wagenblatt A, Grohme MA, Hengherr S, et al. (2012) [CC BY 2.5], via Wikimedia Commons

Pomalky dokážu vďaka anabióze odolať tým najextrémnejším podmienkam vonkajšieho prostredia.

Tardigrady, alebo pomalky, sú považované za najodolnejšie živočíchy sveta. Vďaka svojim fascinujúcim vlastnostiam a schopnostiam dokážu odolať tým najextrémnejším podmienkam vonkajšieho prostredia. Podľa novej štúdie dánskych odborníkov však môže mať jeden jav dramatický vplyv aj na pomalky. Vysoké teploty v dôsledku klimatickej zmeny môžu znášať len veľmi ťažko.

Článok pokračuje pod videom ↓

Rast priemerných teplôt, ako aj čoraz častejší výskyt teplotných extrémov, sú jedným z hlavných dôsledkov klimatickej zmeny. Globálne otepľovanie už dnes ovplyvňuje rozsiahle biotopy vo všetkých kútoch našej planéty. Vedci z katedry biológie na univerzite v Kodani tvrdia, že je preto mimoriadne dôležité skúmať, ako zvyšujúce sa teploty ovplyvňujú konkrétne živočíšne druhy. V najnovšom výskume sa preto pozreli na tie najodolnejšie, informujú v tlačovej správe.

Po celom svete bolo doposiaľ opísaných približne 1 300 druhov pomaliek. Tento mikroskopický bezstavovec žije v morských, sladkovodných aj suchozemských prostrediach a mimoriadne extrémne podmienky dokáže prečkať vďaka prechodu do stavu anabiózy. Kým v anabióze je pomalka považovaná za azda najodolnejšieho živočícha na svete, v aktívnom stave je zraniteľná rovnako ako väčšina iných živých organizmov. Existujú dokonca dohady aj o tom, že by pomalky mohli žiť na Mesiaci.

Anabióza – stav, kedy sa u mikroorganizmov obmedzujú všetky životné procesy na minimum. Spúšťačom je zvyčajne vyschnutie, extrémne teploty či nedostatok kyslíka. Keď sa podmienky vonkajšieho prostredia vrátia do normálu, organizmus sa z anabiózy dostáva opäť do aktívneho stavu.

Vedci z univerzity v Kodani si pre svoj výskum vybrali pomalky, ktoré získali zo strešných žľabov v meste Nivå severne od dánskej metropoly. „Hodnotili sme dôsledky vystavenia vysokým teplotám aktívnych pomaliek aj pomaliek v stave anabiózy a skúmali sme aj vplyv krátkeho aklimatizačného obdobia na aktívne jedince,“ vysvetľuje v tlačovej správe jeden z autorov štúdie Ricardo Neves.

Foto: Dmitry Brant [CC BY-SA]

Pomerne prekvapivo sa biológom podarilo zistiť, že pre neaklimatizované aktívne pomalky je priemerná smrteľná teplota prostredia na úrovni 37,1°C, pričom aj po krátkej aklimatizácii rastie len nevýrazne na hodnotu 37,6°C. Ako podotýkajú vedci, táto hranica je veľmi blízko teplotného rekordu v Dánsku, ktorý dosiahol až 36,4°C. Ak hovoríme o stave anabiózy, pomalky dokážu prežiť aj teploty presahujúce 80°C. Úmrtnosť odolných živočíchov však pri hodinovom vystavení takýchto teplôt dosahuje približne 50 %. Biológovia však odhadujú, že niektoré druhy pomaliek dokážu krátkodobo odolať aj teplotám siahajúcim k 150°C.

Z tejto štúdie môžeme vyvodiť záver, že aktívne pomalky sú citlivé na vysoké teploty, hoci sa zdá, že by sa tieto živočíchy vo svojom prirodzenom prostredí mohli dokázať aklimatizovať. Čas vystavenia vysokým teplotám je však evidentne limitujúcim faktorom, ktorý obmedzuje ich znášanlivosť k teplotným extrémom,“ sumarizuje výsledky výskumu Neves. Podľa biológa môže byť práve tolerancia voči vysokým teplotám Achillovou pätou inak mimoriadne odolných živočíchov.

Uložiť článok

Najnovšie články