Ilustračná foto: archív TASR

Svet ešte stále nemá vyhraté nad pandémiou koronavírusu.

Avšak bez ohľadu na to, odkiaľ sa koronavírus nabral, svet ohrozuje množstvo ďalších patogénov, ktoré predstavujú smrtiace nebezpečenstvo. Mnoho z nich sa nachádza v laboratóriách v rôznych častiach sveta.

Na svete je 59 laboratórií s najvyšším stupňom ochrany

Posledné mesiace sa pozornosť mnohých odborníkov, ale aj laikov sústredila na Wu-chanský virologický inštitút. Vedeli ste však, že podobných laboratórií je na svete niekoľko desiatok? Ako píše portál The Conversation, je to len jedno z 59 laboratórií s maximálnym stupňom ochrany, ktoré už existujú, alebo sú v procese výstavby. Sú to laboratóriá s úrovňou biologickej bezpečnosti 4 (BSL4), teda laboratóriá, kde je nevyhnutné dodržiavať najviac bezpečnostných opatrení.

Laboratóriá s takýmto stupňom ochrany by mali byť vybudované tak, aby v nich odborníci mohli bezpečne manipulovať aj s tými najnebezpečnejšími patogénmi na svete. Teda s takými patogénmi, ktoré môžu spôsobiť závažné smrtiace ochorenia a v súčasnosti na ne neexistuje žiaden liek a ani účinné očkovanie.

V takýchto laboratóriách musia mať na sebe vedci ochranné obleky pokrývajúce celé telo a s nezávislým prívodom kyslíka.

Foto: unsplash

Obsahujú patogény, proti ktorým nemáme žiadne zbrane

Laboratóriá sa nachádzajú na území 23 štátov, pričom najvyššia koncentrácia laboratórií s najvyššou úrovňou ochrany je v Európe. Ďalšie sa nachádzajú v Severnej Amerike, v Ázii, Austrálii a v Afrike. Podobne ako vo Wu-chane, až tri štvrtiny takýchto laboratórií sa nachádzajú v mestách. Laboratórium vo Wu-chane je svojou rozlohou to najväčšie na svete s takýmto stupňom ochrany. Už čoskoro by ho však malo predbehnúť nové laboratórium v americkom Kansase.

Väčšina laboratórií BSL4 je rozmerovo pomerne malých, rozlohou merajú menej ako polovica profesionálneho basketbalového ihriska. 60 % z nich tvoria štátne zdravotnícke zariadenia. 20 % spadá pod rôzne univerzity a 20 % majú pod kontrolou agentúry pre biologickú obranu.

Tieto laboratóriá sa zvyčajne využívajú na identifikovanie infekcií, ktoré sú zapríčinené vysoko nákazlivými a smrtiacimi patogénmi. Ich hlavnou úlohou je však aj prispieť k lepšiemu porozumeniu nebezpečným patogénom. Len vďaka tomu je možné vyvíjať nové testovacie metódy, lieky či očkovania.

Foto: pexels

Väčšina laboratórií nie je dostatočne zabezpečená

Nie všetky laboratóriá sú však naozaj zabezpečené tak dobre, ako by mali byť. Ako informuje Global Health Security Index, len jedna štvrtina štátov, v ktorých sa laboratóriá BSL4 nachádzajú, dosiahla dostatočné vysoké skóre v hodnotení biologickej bezpečnosti a obrany. Nielen samotné laboratóriá, ale aj mestá, v ktorých sa laboratóriá nachádzajú, by mali mať vypracovaný podrobný bezpečnostný plán.

Navyše, len 40 % štátov je súčasťou medzinárodnej organizácie, ktorej cieľom je vylepšiť biologickú bezpečnosť a obranu. Ani jedna z krajín sa dobrovoľne nestala súčasťou systému ISO 35001 spusteného v roku 2019, ktoré cieľom je zavádzať postupy, ktoré znižujú riziká súvisiace s laboratóriami BSL4.

Veľká väčšina štátov nemá ani regulácie týkajúce sa výskumov, ktoré sú dvojsečnou zbraňou. Ide o výskumy, v rámci ktorých sa skúmajú vyššie spomínané aspekty patogénov, zároveň sa však experimentuje aj s tým, ako sa môže z patogénu stať smrtiaca zbraň. Pandémia koronavírusu zapríčinila, že vedci vnímajú nutnosť skúmať nebezpečné patogény intenzívnejšie. Môžeme teda očakávať, že v budúcnosti pribudnú laboratóriá s označením BSL4 aj v ďalších štátoch. Čo znamená, že by sme sa mali viac venovať aj otázke bezpečnosti takýchto miest.

0
Uložiť článok
Komentovať