Muža nešťastne zavalila hlina, dlhé minúty sa nemohol nadýchnuť. Zomrel v hrobe, ktorý sám vykopal

Iste sa na zozname ocitne napríklad utopenie sa či uhorenie. Aj keď sa však môže zdať, že niečo také sa deje len vo filmoch, nemusí to tak byť. Tento muž zomrel smrťou, akú by ste nepriali ani najhoršiemu nepriateľovi. Počas nešťastného incidentu sám seba pochoval zaživa.

Muža v hrobe zasypala zemina

Ako informuje portál All That Is Interesting, Rodwin Allicock z New Yorku len nedávno oslávil svoje 42. narodeniny. Netušil však, že svojich 43. narodenín sa už nedožije. Ako píše portál ABC 7, nešťastný incident sa odohral 25. februára, keď Rodwin vo washingtonskom parku kopal hrob. Nachádzal sa v hĺbke približne dvoch metrov, keď sa steny hrobu na neho znenazdajky zrútili.

Jeho kolegovia sa ho okamžite snažili spod masy hliny vykopať, Rodwina však už oživiť nepodarilo. Ako informovala miestna polícia, na miesto nešťastia boli privolaní aj hasiči, mužovi však nedokázali pomôcť už ani tí. Allicock bol pod vrstvou zeminy bez prívodu kyslíka príliš dlho. Aj keď sa mužovo telo napokon vyhrabať spod zeme podarilo, na mieste bol prehlásený za mŕtveho.

Oficiálna príčina smrti zatiaľ určená nebola, úrady sa však nazdávajú, že Allicock sa v hrobe zadusil. Nie je jasné, ako dlho bol Rodwin zamestnancom cintorína a zatiaľ sa nevie ani to, ako dlho bol v hrobe zavalený. Úrady v súčasnosti prešetrujú, čo sa presne stalo a či bolo možné nešťastnému úmrtiu zabrániť.

Kedysi sa pochovávania zaživa využívalo ako forma mučenia

Predstava pochovania zaživa (či už je človek zaživa pochovaný zámerne alebo náhodou), je pre väčšinu ľudí hotovou nočnou morou. V starovekej Rímskej ríši sa pochovávanie zaživa využívalo ako forma mučenia. Človek bol zavretý do drevenej truhly alebo zamurovaný do steny až kým sa neudusil.

Kým zámerné pochovávanie zaživa je dnes už minulosťou, z času na čas sa stávajú desivé nehody. Napríklad, v minulosti lekári nepátrali po náznakoch pulzu, aby si overili, či človek žije alebo nie. Stávalo sa preto, že sa do hrobu dostal človek, ktorý bol ešte nažive. Čoskoro však zomrel na následky udusenia alebo vyhladovania.

Okolo roku 1800 sa preto začali vyrábať tzv. bezpečné truhly. Súčasťou takej truhly bol napríklad zvonček. Ak sa mŕtvy v hrobe prebral, mohol zazvoniť a upozorniť tak na seba. V súčasnosti je pochovanie zaživa už mimoriadne vzácne, aj keď niečo také sa môže stať ešte aj dnes.

Pozri aj:

Lekári ostali počas pitvy v šoku. Mŕtvy muž mal v hrudi skamenené srdce