Foto: Wikimedia Commons

Ján Pavol I. bol hlavou cirkvi len 33 dní. Umrel za veľmi záhadných okolností, no Vatikán tvrdí opak.

Na pápežskom stolci sa vystriedalo už niekoľko hláv. Mnohí z nich toho stihli pre cirkev spraviť viac, iní menej. Jedným z mužov, ktorí boli pápežom najkratšie, bol nepochybne Ján Pavol I. Prezývaný „pápež úsmevu“ bol totiž hlavou veriacich len krátkych 33 dní. Jeho smrť pritom podľa mnohých nemusela byť prirodzenou, ale na „onen svet“ mu mohol niekto dopomôcť. Skloňovala sa samotná cirkev, ale aj talianska mafia či ruská kontrarozviedka.

Keď Albina Lucianiho zvolili za 263. pápeža katolíckej cirkvi, všetci verili, že práve on svojím pontifikátom dokáže veľa zmeniť. Mnohí ho opisovali ako priateľského a pokorného, zrejme aj z dôvodu, že sám pochádzal z chudobných robotníckych pomerov. V pápežskom úrade však dlho nepobudol. Po zvolení, ktoré sa uskutočnilo 26. augusta 1978, po 33 dňoch náhle umrel. Oficiálna príčina jeho smrti je podľa Vatikánu infarkt. Mnohí sa ale nazdávajú, že by za tým mohlo byť niečo viac. A hlavne, jeho smrť mohol niekto zapríčiniť.

Kňaz z chudobných pomerov

Ako sme spomínali, Albino Luciani sa narodil do chudobných pomerov robotníckej rodiny. Vyrastal v severnom Taliansku v dnešnom Canale d’Agordo v oblasti Belluno, no aj napriek neľahkej životnej situácii sa mu podarilo vyštudovať za kňaza. Doktorát získal na prestížnej Pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme. Po štúdiu sa vrátil naspäť do oblasti Belluno, kde bol prorektorom a vyučoval predmety dogmatika, morálna teológia a kánonické právo.

Na pôsobenie vo vyšších radoch cirkvi dlho čakať nemusel. Už vo svojich 36 rokoch bol vybraný ako pobočník generálneho vikára, o dekádu neskôr už bol generálnym vikárom on sám. V tom istom roku, teda v roku 1958, sa z neho stal biskup v diecéze Vittorio Veneta. Vymenoval ho zaňho pápež Ján XXIII.. K rovnakému titulu Albinovi zostávalo 20 rokov. Medzitým sa stal patriarchom Benátok (v roku 1969) a 5. septembra 1973 bol povýšený na kardinála.

Keď sa z Albina stal kardinál. Foto: Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Počas svojho života zažil dvoch pápežov – Jána XXIII., ktorý ho vymenoval za biskupa a Pavla VI., ktorý ho menoval kardinálom. Obaja ho v mnohom inšpirovali a keď sa z Albina 16. augusta 1978 stal pápež, rozhodol sa, že vo svojom pontifikáte nadviaže na ich prácu. Plánov mal viac než dosť, no netušil, že jeho pontifikát sa do histórie zapíše ako jeden z najkratších, najkratší v modernej histórii. Po 33 dňoch od vymenovania totiž Albino Luciani – teraz známy ako pápež Ján Pavol I. – náhle umrel.

Pápež, ktorý mal zmeniť cirkev k lepšiemu

Mnohí veriaci vtedy Jánovi Pavolovi I. verili, že sa mu podarí prinavrátiť cirkvi to, čo jeho predchodcovia viac-menej zanedbali. Bol priateľský, mal osobitý zmysel pre humor a viacerí o ňom hovorili ako o mužovi s liberálnymi myšlienkami. To napokon všetkým dokázal už hneď po zvolení. Odmietal podstúpiť tradičnú pápežskú korunováciu a pri svojej inaugurácii 3. septembra 1978 na Námestí sv. Petra prevzal iba pálium ako znak svojho pastoračného úradu.

Veľa toho, samozrejme, za 33 dní nestihol. Odslúžil niekoľko omší, napísal pár príhovorov a počas tohto napokon aj skonal. Oficiálna správa Vatikánu hovorí o infarkte, no úplne potvrdiť sa to nedá. Telo pápeža totiž ihneď po smrti rýchlo zabalzamovali, čo znemožnilo pitvu. To vzbudilo rôzne podozrenia a pochybnosti o tom, či smrť Jána Pavla I. bola naozaj len náhoda a či tomu niekto nedopomohol. Mnoho detailov si totiž odporuje.

Foto: Sentinelle del mattino International, CC BY-SA 2.0, via Wikimedia Commons

Náhla smrť po 33 dňoch v úrade

Mŕtve telo pápeža mala nájsť rádová sestra Vincenza Taffarelová. Do jeho bydliska prišla pomerne skoro ráno, no Ján Pavol I. bol známy tým, že vstáva zavčasu. Aj Vincenzu prekvapilo, že ešte nevstal. Toto však oficiálna správa Vatikánu nespomína.

Neskôr sa objavili správy, že rádová sestra našla v rukách mŕtveho papiere s poznámky, kde si mal zapísať svoju novú kázeň. Opäť ide o informácie, ktoré Vatikán nijak nepotvrdil. Hovorí sa, že kázeň však mala byť plná kontroverzných tém – najmä poznámky, v ktorých sa mal Ján Pavol I. zamýšľať nad pohlavím Boha. Tvrdil, že má mužskú aj ženskú podstatu, čo sa násobne odlišovalo od toho, čo veriacim Vatikán dlhé stáročia zdeľoval.

Podozrivá cirkev, CIA aj KGB

Práve diametrálne odlišné názory Jána Pavla I. boli tŕňom v oku Vatikánu. Autor knihy V mene Božom: Pátranie po príčinách tajomnej smrti pápeža Jána Pavla I., David Yallop, tvrdil, že pápež chcel spustiť vyšetrovanie korupcie v najvyšších kruhoch katolíckej cirkvi. Yallop tvrdí, že sestra Vincenza na papieroch nenašla poznámky ku kázni, ale mená tých, ktorí prali peniaze. Čo sa na nich skutočne nachádzalo, sa však dnes už zrejme nedozvieme.

Foto: Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Iný autor, Lucien Gregoire, však prišiel s inou verziou. Do smrti pápeža mala byť zapletená dokonca americká CIA či ruská KGB. Viac-menej liberálny pápež mohol totiž priniesť mnohé reformy, ktoré sa nepozdávali ultrakonzervatívnym členom cirkvi. Aj on o živote a smrti Jána Pavla I. napísal niekoľko kníh, kde predstavil viacero hypotéz, oficiálnymi predstaviteľmi cirkvi označované ako konšpiračné teórie, kto mohol za jeho smrť.

Pri mŕtvole pápeža sa však okrem listu mal nájsť aj neznámy liek. Rovnako ako pitva, ani rozbor toho však nebol nikdy vykonaný. Vatikán dokonca neskúmal ani žiadne ďalšie dôkazy. Po 33 dňoch od zvolenia skrátka pápež umrel na infarkt myokardu, čo bola oficiálna verzia. Spochybniť ju nedokázali nielen rôzne názory z radov verejnosti, ani pápežova blízka rodina. Jeho neter vyhlásila, že nemal nikdy problémy so srdcom a podľa jeho brata ani lekárska prehliadka pár týždňov pred smrťou nepreukázala žiadne zdravotné problémy.

Dlhý proces blahorečenia

Klebety o pápežovej neprirodzenej smrti, samozrejme, po voľbe nového pápeža – mimoriadne obľúbeného Jána Pavla II., ktorý si na znak úcty k svojmu predchodcovi zvolil rovnaké meno – utíchli. Z času na čas sa ale objavia, pretože celý incident je opradený kúskami záhad.

Bol priateľský a pokorný, s nezvyčajným a sympatickým zmyslom pre humor, kvôli čomu ho mali veriaci radi. Je škoda, že nemohol svetu ukázať a odkázať viac. Už čoskoro však bude blahorečený. Tento proces začal ešte v roku 2003 práve jeho následník, keď ho označil za služobníka Božieho a otvoril tak cestu k jeho blahorečeniu. Posledné štádium, kde k blahorečeniu Jána Pavla I. dôjde, by malo nastať v roku 2022. O tom, či sa tak stane, rozhodne schôdzka, ktorú Vatikán naplánoval na október tohto roka.

„Hrdinské cnosti“ prvého pápeža s dvomi menami v histórii ocenil aj súčasný pápež František. Učinil tak v roku 2017.

NCR Online, Time, NY Times, Albino Luciani, Magazín.sk, NY Times, Amazon, The Guardian, Aleteia, RTVS
0
Uložiť článok
Komentovať