Pátrajú nielen po možnom lieku, ale aj po príčinách ochorenia a po rôznych iných faktoroch, ktoré môžu prispieť k tomu, že niektorí ľudia znášajú ochorenie lepšie, u iných je zas priebeh omnoho horší. Najnovšie štúdie hovoria, že viac ohrození sú tí ľudia, ktorí v sebe nesú DNA neandertálcov.
Neandertálska DNA ovplyvňuje boj s koronavírusom
V čase, keď ešte ľudia žili v jaskyniach, mali pravdepodobne iné starosti a neuvažovali príliš nad tým, aké následky bude mať o 50 000 rokov to, s kým splodia potomstvo. Práve tento problém však musia riešiť vedci v súčasnosti, píše portál The Guardian.
Ako informuje časopis European Journal of Human Genetics, tímu švédskych a nemeckých vedcov sa podarilo zistiť, že ak v sebe nesiete špecifický neandertálsky gén, hrozí vám až trikrát vyššie riziko, že po nákaze bude priebeh ochorenia vážny. V súčasnosti v sebe tento gén nesie približne 16 percent obyvateľov Európy, a teda každý šiesty Európan a vyše polovica obyvateľov južnej časti Ázie.
Vedcom sa zistenie podarilo tak, že porovnali DNA ľudí, u ktorých bol priebeh ochorenia ťažký s DNA neandertálcov a s DNA záhadnej odnože pračloveka, denisovanov. DNA ťažko chorých pacientov sa nápadne podobala na vzorky DNA neandertálcov, ktoré boli objavené v Chorvátsku.
Autori štúdie si myslia, že DNA neandertálca v modernom človeku zotrvala tak dlho preto, lebo bola kedysi pre nás prospešná, napríklad nám pomáhala bojovať s infekciami. Avšak v súčasnosti, keď musí telo bojovať s koronavírusom, sa ukázali nevýhody tohto dedičstva.
Dedičstvo po neandertálskych predkoch má svoje výhody aj nevýhody
Zatiaľ nie je celkom jasné, ako DNA ovplyvňuje priebeh koronavírusu, vedci sa však domnievajú, že ovplyvňuje reakcie imunitného systému ako aj mechanizmus, vďaka ktorému vírus dokáže preniknúť do hostiteľskej bunky v tele človeka. V súčasnosti sa vedci snažia zistiť, ktoré gény sú v tomto prípade kľúčové.
Štúdia uvádza, že zhluk génov na treťom chromozóme sa najčastejšie nachádza v genetickej informácii Bangladéšanov. Až 63 percent obyvateľov v sebe nesie aspoň jednu kópiu tejto sekvencie. To znamená, že niektoré ochorenia sa v tejto oblasti vôbec nevyskytujú, vďaka DNA sa im telo človeka dokáže efektívne ubrániť, to však neplatí v prípade koronavírusu.
Vedci odhadujú, že kvôli danej sekvencii DNA zomrelo počas pandémie približne 100 000 nakazených ľudí. Nebyť pozostatku neandertálskej DNA, mali by v boji s koronavírusom vyššie šance.
Táto DNA okrem iného u niektorých ľudí zvyšuje citlivosť na bolesť, u niektorých žien však znižuje riziko potratu. Nedá sa však povedať, že konkrétne tento jeden faktor je za priebeh ochorenia zodpovedný. Podieľa sa na tom veľké množstvo faktorov, vrátane obezity, veku, rodovej príslušnosti, celkového zdravotného stavu atď.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku