Kurská bitka začala presne pred 75 rokmi. 5. júla 1943 sa odštartovala jedna z najvýznamnejších bitiek nielen na východnom fronte, ale celej druhej svetovej vojny. Išlo tiež o najväčšiu tankovú bitku v histórii ľudstva, o ktorej ste na hodinách dejepisu určite počuli. Vo vzdelávacích štandardoch však neostáva dostatok času na to, aby boli uvedené všetky zaujímavosti významných historických udalostí. Vedeli ste o bitke v Kurskom oblúku aj toto?

Predohra bitky a masívne sovietske prípravy

Kurská bitka, v nemeckej armáde v tom čase známa ako operácia Citadela, bola jednou z posledných pokusov nacistického Nemecka zvrátiť priebeh bojov na východnom fronte na svoju stranu. Po tom, čo ich sovietska armáda na prelome rokov 1942 a 1943 vytlačila z oblasti Stalingradu, sa Nemci chceli masívnym útokom pokúsiť ochromiť Sovietsky zväz. Tušili totiž, že druhý front (západný alebo južný) bude na Starom kontinente otvorený už čoskoro. Sovietsky zväz musel byť položený na kolená, inak by Nemci museli bojovať na niekoľkých frontoch súčasne.

Prípravy nemeckých vojsk na ofenzívu v Kurskom oblúku, začali niekoľko mesiacov pred júlom 1943. Sovieti útok vycítili a do príprav sa tak pustili aj oni. Na opevňovaní a zabezpečovaní 160 km dlhého úseku východného frontu, deň a noc pred samotným začiatkom bitky, pracovalo viac ako 300-tisíc sovietskych civilistov a niekoľko stoviek tisíc vojakov.

Najväčšia prestávka v bojoch a začiatok bitky

Prípravy pred Kurskou bitkou predstavovali na východnom fronte najdlhšiu prestávku v bojoch počas celej vojny. Už 1. júla Adolf Hitler rozhodol, že dňom D bude 5. júl. Sovieti sa však z vypočúvania zadržaných nemeckých dezertérov a vojnových zajatcov o tomto dátume dozvedeli. Dve hodiny pred začiatkom nemeckého útoku tak na nemecké vojská spustili paľbu z približne 2450 kanónov a mínometov. Nacistická ofenzíva tak začala ťahom nepriateľa a predznamenala obrovskú tragédiu, ktorú viac ako mesiac trvajúca bitka v Kurskom oblúku, pre Nemecko znamenala.

Sovietske vojsko

Nemecko i Sovietsky zväz v Kurskom oblúku sústredili ohromnú vojenskú silu. Červenú armádu tvorilo 75 divízií s viac ako 1,3 milióna mužmi. K dispozícii mali 3000 tankov, 20-tisíc diel a približne 2400 lietadiel. Sovieti na nemecký útok čakali v 4690 km dlhých zákopoch, ktoré chránila mínová oblasť s 400-tisíc ženijnými mínami.

Nemecké vojsko

Obrovské armádne rezervy do Kurskej bitky zapojilo i nacistické Nemecko. Sily Wehrmachtu tvorilo 50 divízií s mohutnosťou asi 900-tisíc mužov. Nemecko nasadilo aj 2400 tankov, 10-tisíc diel a 2050 lietadiel. Hitler do oblasti presunul väčšinu vojenskej techniky a sily, ktorou disponoval na východnom fronte a navyše siahol aj po zálohách z tyla. Ofenzíva v Kursku mala byť pre Nemecko rozhodujúcou, čo sa nakoniec aj potvrdilo. Akurát presne opačne, ako to bolo prvotne zamýšľané.

Najväčšia tanková bitka

Kurská bitka je všeobecne známa ako najväčšia tanková bitka v dejinách ľudstva. Počas 49 dní trvajúcich bojov, bolo zapojených približne 3-tisíc sovietskych a 2400 nemeckých tankov. Samozrejme však nebojovali všetky naraz. Udalosť, pri ktorej bolo údajne súčasne využitých najviac tankov a ktorá sa teda môže považovať za najväčšiu tankovú bitku histórie, sa odohrala 12. júla. Bola ňou bitka o Prokhorovku (súčasť Kurskej ofenzívy), kde sa do bojov súčasne zapojilo približne 1500 tankov.

Premiéra velikánov

V bitke pri Kursku malo premiéru aj niekoľko vojenských skvostov druhej svetovej vojny. Na strane Nemecka to boli legendárne Panthery, ktoré patrili k najlepším stredným tankom druhej svetovej vojny. Vyrábať sa začali na prelome rokov 1942 a 1943 a do bojov boli po prvý raz zaradené práve v Kurskom oblúku. Po prvýkrát Wehrmacht vytiahol aj ďalšie technické eso v rukáve. Ťažký stíhač tankov Ferdinand bol vynálezom, ktorý v roku 1943 z prednej časti nemohol ohroziť žiadny iný stroj na svete.

Na strane Červenej armády zažili premiéru najmä posily do letectva. Po prvýkrát bola do boja nasadená stíhačka Lavočkin La-5, ktorá bola neskôr použitá aj pri operáciách v Slovenskom národnom povstaní. V Kurskom oblúku zažilo svoju premiéru aj dodnes najmasovejšie vyrábané bojové lietadlo Iliušin Il-2, ktoré si pre svoje vynikajúce vlastnosti u nepriateľov vyslúžilo prezývku „čierna smrť“.

Straty

Obrovská bitka si logicky vyžaduje i obrovské straty na životoch či vojenskej technike. Pri Kursku to platilo dvojnásobne. Červená armáda za mesiac a pol bojov prišla o približne 900-tisíc mužov, viac ako 6-tisíc tankov a útočných diel a približne 1600 bojových lietadiel. Ťažké, i keď početnosťou menšie straty utrpel aj Wehrmacht. Nemci prišli o viac ako 200-tisíc vojakov a približne 700 tankov, diel a rovnaký počet lietadiel. Obe proti sebe stojace armády sa tak touto udalosťou výrazne oslabili.

Zlomový bod dejín

Bitka v Kurskom oblúku sa stala zlomovým bodom vývoja druhej svetovej vojny i európskych dejín. Nacistické Nemecko síce utrpelo menšie straty ako Červená armáda, no v konečnom dôsledku utrpelo porážku. Wehrmacht sa so svojími stratami už vyrovnať nedokázal a od Kurskej ofenzívy postupne strácal územia vo východnej Európe. Červená armáda sa naopak napriek extrémnym stratám dokázala zmobilizovať a východný front začala zatláčať stále ďalej na západ.

V Európe sa navyše čoskoro otvorili nové fronty. V lete 1943 v Taliansku a v júni 1944 vo Francúzsku. Nemecko tak muselo čeliť svojej najdesivejšej predstave – vojne na niekoľkých európskych frontoch, ktorá nakoniec znamenala aj porážku nacistov. Ak by Nemecko bitku pri Kursku vyhralo, mohol svet v roku 2018 vyzerať celkom inak, napríklad aj tak, ako sme to prezentovali v jednom z našich videí zo série „Now you know“.

Pozri aj: Fanta vznikla ako nápoj pre nacistov a Hitler musel vystúpiť na Eiffelovku pešo. 55 krátkych, no fascinujúcich faktov o druhej svetovej vojne

wikipedia.org, madefrom.com, historyhit.com, historycollection.co, battleofkursk.org