Foto: Instagram.com/farma_pod_polanou

Ukazujú, že aj dnes sa dá žiť kľudný život s množstvom priestoru, bez mestského ruchu alebo uponáhľaných ľudí okolo.

Katka, René a ich syn Miško sú mladá rodina, ktorá sa rozhodla vymeniť život v meste za samotu na lazoch pod Poľanou. Odjakživa mali blízko ku koňom a prírode, preto sa presťahovali na farmu, kde môžu žiť slobodne a venovať sa rôznym záujmom. Namiesto ruchu mesta im tu robia spoločnosť zvieratá a snažia sa byť čo najviac sebestační. Preto ponúkajú kempovanie na farme, agroturistiku alebo vychádzky na koni. 

V jednom zo svojich príspevkov na instagramovom profile Farmy pod Poľanou Katka a René opísali niektoré rozdiely vo veciach, ktoré bežne riešili ešte keď bývali v civilizácii a ktoré riešia teraz. Určite dobre poznáte napríklad otázky „aký film si večer pozrieť“ alebo „čo si v daný deň obliecť do práce.“ Kedysi boli aj pre nich realitou, teraz ich to už ani nenapadne riešiť. „Televíziu nemáme a notebook otvoríme raz za 2 mesiace, aj to vždy zvažujeme, či je to naozaj nutné,“ priblížili svoju zmenu k životu, ktorý si vysnívali.

Katka a René sú inšpiratívni ľudia, ktorí dokazujú, že každý môže žiť po svojom a tak, ako naozaj chce. Na sociálnych sieťach hovoria o svojej ceste a vysielajú posolstvo toho, aké dôležité je, aby si človek našiel to svoje, čo mu vyhovuje a nasledoval to. Na farme žijú už tri a pol roka a ako nám prezradili, už si to inak ani nedokážu predstaviť.

V rozhovore s Katkou sa dozviete:

  • Prečo sa po polroku bývania v Bratislave rozhodli presťahovať na farmu?
  • V čom im prináša tento život slobodu a možnosti na realizáciu?
  • Je finančne náročný?
  • Dá sa na Slovensku uživiť farmárčením?
  • Čomu všetkému sa na farme venujú a o aké zvieratá sa starajú?
  • Prečo nechovajú zvieratá na mäso a na aké aktivity svoju farmu využívajú?
  • Ako sa zmenila ich farma za 3 a pol roka?
  • Vymenili by tento život za niečo iné?
Foto: Instagram.com/farma_pod_polanou

Ako ste sa dostali k tomu, že si chcete vybudovať vlastnú farmu a žiť na nej? Ako vyzeral vás život predtým?

Ja som z Bratislavy, René je z Dobšinej a keďže sú tieto mestá od seba vzdialené 350 km, po dvoch rokoch takéhoto fungovania na diaľku, kedy sme sa vídali iba cez víkendy, čo bolo tiež dosť finančne náročné, pretože ja som zarábala v tom čase len na benzín na cesty do Dobšinej, sme sa prirodzene začali zamýšľať nad spoločným bývaním.

Dá sa povedať, že obidvaja sme koniari. Už predtým, ako sme začali spolu bývať, sme mali každý svojho koňa u kamaráta na farme. Akonáhle prišla debata na spoločné bývanie, tak sme vedeli, že potrebujeme nájsť niečo, kde budú môcť ísť s nami aj kone.

Zároveň sme vedeli, že nezostaneme len pri nich a budeme chcieť viac zvierat, takže sme potrebovali nájsť dom s niekoľkohektárovým pozemkom. Vtedy sme ešte netušili, že na našu farmu budú chodiť ľudia za rôznymi aktivitami, plán bol len nájsť miesto na bývanie niekde v prírode. Prirodzene sme sa ale začali zamýšľať aj nad tým, ako by nám toto miesto mohlo prinášať peniaze a sebestačnosť.

Čo vás najviac lákalo na tom, vymeniť starý život za farmu? Už tu žijete viac ako tri roky. Naplnili sa vaše očakávania?

Ja som vždy chcela mať veľa zvierat a bývať v dome. René by v paneláku nevydržal asi ani týždeň a vo veľkom meste tiež. Po pol roku bývania v Bratislave mal ponorku z veľkomesta. (Smiech.) Jediné, čo prichádzalo do úvahy aj vzhľadom na zvieratá, ktoré sme chceli chovať a kone, ktoré sme už mali, bolo bývanie na samote alebo polosamote v prírode.

Očakávania sme nemali absolútne žiadne. Žijeme dosť spontánny život, čiže veľakrát nevieme, čo bude zajtra alebo o týždeň, v každom prípade by sme už určite nemenili. Tento život prináša neskutočne veľa možností na realizáciu, sebestačnosť, slobodu a aj keď je to miestami hlavne finančne náročné, pretože sme stále iba na začiatku, nevieme si predstaviť vrátiť sa k tomu životu predtým.

Foto: Instagram.com/farma_pod_polanou

Čo vlastne znamená byť farmárom? Ako vyzerajú vaše bežné dni?

Pre nás je to život v prírode, zodpovednosť za zvieratá, žiadny susedia hneď za plotom alebo za stenou, práca, ktorú človek nerobí preto, lebo musí, ale baví ho to, lebo si tento život sám vybral, sloboda (v tejto dobe obzvlášť), ale samozrejme, je to miestami aj finančne náročné.

U nás je každý deň iný, nemáme ,,bežné“ dni. Všetko závisí od toho, či má René nejakú prácu mimo domu, alebo nie, od ročného obdobia, alebo od počasia. V lete je práce viac, pretože okrem každodenných činností, sa snažíme budovať, zveľaďovať a vymýšľať nové veci na farme. V zime to držíme skôr v takom móde ,,urobiť, čo treba“, ale nebudujeme a nerozvíjame to tu. Dávame si viac priestoru na premyslenie, do čoho by sme sa chceli znova od jari pustiť, čo nové by sme sem ešte mohli priniesť. Dá sa teda povedať, že v zime plánujeme a v lete realizujeme, aj keď to vždy vypáli úplne inak, ako bolo naplánované.

Akým prácam sa na farme venujete? O aké zvieratá sa staráte?

Sú to práce ako kŕmenie zvierat, dojenie kôz (približne od mája do októbra), spracovanie mlieka z ktorého v sezóne dojenia vyrábame syr, jogurty, mozzarellu, alebo ťahané nite. Ďalej čistenie príbytkov zvieratám, ktoré nie sú 24/7 celoročne vonku, starostlivosť o mláďatá v čase pôrodov, starostlivosť o lúky, záhradku, kosenie okolia farmy, prípadne odhŕňanie snehu, príprava krmiva na zimu, práce spojené so službami, ktoré ľudom ponúkame, teda kempovanie na samote a vychádzky na koňoch do prírody a práce týkajúce sa ďalšieho budovania farmy. Momentálne sa staráme o 3 kone, 3 kozy, vola, 2 ovce, cca 40 sliepok, kačky, psa, mačky a 2 králiky.

Je farma váš „full-time job“? Je možné živiť sa na Slovensku iba farmárčením? Viete si predstaviť byť takto sebestační?

Farma nás čiastočne živí v letných mesiacoch, ale od toho, aby nás naplno uživila nás ešte delí kus práce a času. René je podkúvač koní, takže okrem farmárskych činností chodí po Slovensku a podkúva. Ja som momentálne na rodičovskej dovolenke s našim dvojročným Miškom a čoskoro prejdem na materskú s druhým bábom, ktoré je na ceste.

Veľa ľudí by povedalo, že farmou sa na Slovensku nedá uživiť. Veľmi to závisí od toho, čo bude človek ponúkať, aké aktivity, činnosti, produkty a služby vie poskytnúť. Nie je to len o zvieratách a živočíšnej produkcii. Pre nás to, že máme farmu znamená mať xy možností, ako tu zarobiť peniaze, pretože má človek voľnú ruku v tom, čo bude robiť. Nevidíme v tom len predaj mäsa, mlieka, alebo vajec.

Napríklad v tomto sa dosť líšime od tradičných farmárov, keďže my zvieratá na mäso nechováme. Je to asi najrýchlejší a najvýnosnejší spôsob, ako si farmár vie zarobiť peniaze, ale my sme sa v tom nenašli. Napriek tomu má každý farmár obrovské množstvo príležitostí, ako sa uživiť, ide len o to, robiť to, v čom sa našiel.

Tradičný gazda asi nebude ponúkať kempovanie, vychádzky na koni, alebo rôzne rozvojové kurzy, my sme sa zase našli skôr v tomto, ako v predávaní živočíšnych produktov a obrábaní poľa. Určite si vieme predstaviť byť sebestační, je to jeden z našich cieľov a malými krôčikmi smerujeme k tomu, aby sme tento stav dosiahli.

Foto: Instagram.com/farma_pod_polanou

Spomínali ste, že život na farme môže byť finančne nákladný? Na čo miniete najviac peňazí?

To, či je život na farme finančne nákladný závisí veľmi od toho, ako človek farmárči. Dá sa farmárčiť úplne nízkonákladovo, kedy človek žije skromne, všetko si robí sám, žije z toho, čo si sám dopestuje a vychová. Náš život je trošku finančne nákladnejší, pretože máme vysoké mesačné výdavky spojené rozbehom farmy, vlastného bývania a fungovania. Predsa len, je rozdiel dom s pozemkom zdediť po rodičoch a budovať všetko od nuly, na mieste, kde vás nikto nepozná a nemáte v okolí rodinu.

Čo sa týka výdavkov spojených s farmou, najviac peňazí minieme na budovanie a rozvoj farmy a na krmivo pre zvieratá na zimu.

V čom vás tento život najviac napĺňa?

Napĺňa nás pocit slobody, ktorý nám tento život dáva. To, že nemusíme každý deň od rána do večera sedieť v práci, že máme svoju prácu prevažne doma a tým pádom robíme to, čo nás baví. Že môžeme zrealizovať čokoľvek, čo nám napadne a máme vo všetkom voľnú ruku. Náš prvotný cieľ bol iba bývať v prírode so zvieratami a mať možnosť byť aspoň čiastočne sebestační. To sme dosiahli, aj keď tú sebestačnosť by sme chceli dosiahnuť v ešte väčšom rozmere.

Čo sa vám podarilo dokázať za obdobie, ktoré tu žijete? Ako sa farma rozrastala? Čo všetko ste sa naučili?

Bývame tu približne 3,5 roka. Za ten čas pribudli všetky zvieratá, ktoré teraz máme, vybudovali sme pre ne oplotky a výbehy okolo farmy, urobili sme 2 jazierka, prerobili sme celý dom zvnútra, naučili sme sa dojiť kozy a robiť výrobky z mlieka, nabrali sme veľa skúseností a vedomostí ohľadom zvierat, zveľadili sme okolie farmy, keďže na začiatku tu boli len neupravené zarastené lúky, dostali sme sa do povedomia ľudí a podarilo sa nám dostať farmu do štádia, že nám vie čiastočne, hlavne počas letnej sezóny prinášať peniaze.

Foto: Instagram.com/farma_pod_polanou

Prečo vám viac vyhovuje život na farme ako v meste?

Nám vyhovuje voľnosť, veľa priestoru, žiadny mestský ruch, menej uponáhľaných ľudí okolo, viac kľudu, možnosť pustiť dieťa von z domu bez toho, aby sme museli dávať pozor na rušnú premávku všade okolo, alebo to, že pri pohľade z každého okna vidíme namiesto panelákov a áut naše zvieratá na lúke.

Venujete sa agroturistike a v lete ponúkate možnosť kempovania na vašej farme. Aké sú reakcie ľudí, keď vás navštívia?

Zatiaľ sme sa nestretli so žiadnou negatívnou reakciou. Deti si tu väčšinou užívajú zvieratká, skúšajú si dojenie, môžu sa povoziť na koni, pomáhať pri rannom a večernom kŕmení, alebo zbierajú vajíčka. Dospelí si zase prídu na svoje vo forme kľudu, ticha, pekných výhľadov. Ľudia si to u nás zatiaľ chvália a niektorí sa sem dokonca vracajú opakovane.

Aké sú vaše ďalšie plány s farmou?

Konkrétne plány nemáme a aj tie, čo máme sa spontánne menia, alebo pribúdajú každú chvíľu nové. Nie všetky nakoniec dotiahneme do konca, alebo dopadnú úplne inak, ako sme si ich naplánovali. Určite plánujeme dokúpiť kone, aby sme mohli brávať na vychádzky viac ľudí, chceli by sme vybudovať kruhovku, alebo jazdiareň na prácu s koňmi a doplniť nové služby, ktoré by sme vedeli ponúkať kemperom.

Nápadov, čo by sa tu ešte dalo máme veľmi veľa, ale nedá sa všetko hneď, preto o nich neradi hovoríme, lebo, čo ak sa nám to nakoniec nepodarí dotiahnuť dokonca. Na realizácii niektorých už pracujeme, takže čoskoro o nich budeme môcť hovoriť konkrétnejšie.

1
Uložiť článok
Komentovať