Francisco de Goya y Lucientes, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Iste ste už aj vy niekedy povedali, že ste takí hladní, že by ste zjedli aj koňa.

Väčšinou to však myslíme len obrazne. V skutočnosti sa uspokojíme aj s bravčovým rezňom alebo inou dobrotou v primeranom, bežnom množstve. To sa však nedá povedať o tomto francúzskom zabávačovi, ktorý žil v 18. storočí. Ten by koňa skutočne zjedol. A nielen toho.

Jedol porcie jedla, ktoré by vystačili pre 15 ľudí

Je len málo príbehov natoľko bizarných, ako je prípad muža známeho len pod menom Tarrare. Tarrare sa narodil v roku 1772 vo francúzskom Lyone a hovorí sa, že bol schopný zjesť také množstvo jedla, ktoré by nakŕmilo 15 ľudí a mačky hltal vcelku. Už ako teenager dokázal za jediný deň zjesť štvrtinu býka. Jeho apetít bol skutočne neukojiteľný, píše portál Medical and Physical Journal.

Keď sa dostal do armády, tá mu posielala zásoby, ktoré by nasýtili štyroch mužov, no ani to mu nestačilo a neraz sa prehrabával odpadkami a zbytkami po iných vojakoch, aby objavil a zjedol každú jednu omrvinku. Dokonca plnil úlohy, ktoré iní vojaci nechceli za to, že mu dali svoje prídely jedla. Podľa IFL Science ľudia nemali odvahu nechať s ním v jednej miestnosti svojich domácich miláčikov, báli sa totiž, že by ich muž s bezodným žalúdkom zjedol.

Gustave Doré, Public domain, via Wikimedia Commons

Tarrareho apetít bol taký obrovský, že ho rodičia dlho nevládali kŕmiť a napokon ho vyhodili z domu. Vtedy ešte teenager Tarrare nemal príliš na výber, musel žobrať a kradnúť. Po čase sa pridal ku skupinke prostitútok a zlodejov, ktorí rôznymi spôsobmi zabávali ľudí a následne ich okrádali.

Tarrare si čoskoro uvedomil, že si môže zarábať ako atrakcia. Udivoval ľudí tým, čo všetko dokáže zjesť. Hovorí sa, že aby pobavil publikum, zjedol skutočne čokoľvek – od kameňov až po živé zvieratá. Ľudí vyzýval, aby sa akýmkoľvek spôsobom pokúsili nasýtiť a utíšiť jeho hlad.

Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Niektoré zdroje uvádzajú, že zjedol mačku aj psa tak, že z nich najprv vysal krv a potom sa do nich pustil zubami. Dokonca zhltol aj celého úhora, údajne mu zubami rozmliaždil lebku a následne bez prežúvania zhltol. Následne vyzvracal chlpy či iné nestráviteľné časti svojich zvieracích obetí. Kamkoľvek muž išiel, všade ho predbehli chýry o jeho neslýchanom apetíte a zvieratá pred ním v strachu utekali. Myslíte si, že bol Tarrare narušený? Psychicky zrejme nie. Fyzické zdravie je však už otázne.

Obézny nebol, vyzeral, ako keby hladoval

Ak by ste si mysleli, že Tarrare musel byť mimoriadne obézny, ste na omyle. Práve naopak, pôsobil, ako keby neustále hladoval. Nevážil ani 50 kilogramov a miestami pôsobil priam choro. Za normálnych okolností by možno nikomu neprekážalo, že muž jedol za niekoľkých statných mužov, no vo vojne je každé sústo vzácne, nejeden človek mal preto jedáka v zuboch.

Hovorí sa, že ľuďom neprekážal len Tarrareho enormný apetít, ale aj zápach šíriaci sa z jeho tela. To všetko prispelo k tomu, že muž sa stal mimoriadne zaujímavým objektom výskumu pre niekoľkých lekárov, napríklad pre Courvilla a Percyho.

Georg Emanuel Opiz, Public domain, via Wikimedia Commons

Aj keď bol Tarrare na prvý pohľad podvyživený, keď jedol, jeho brucho narástlo do enormných rozmerov. Lekári v tých časoch tvrdili, že po tom, čo Tarrare zjedol všetko, na čo siahol, sa utiahol do kúpeľne a všetko zo seba opäť dostal von. Pokožka, ktorá sa predtým natiahla, teraz ochabla. To všetko a fakt, že sa nadmerne potil, spôsobilo, že Tarrare neskutočne zapáchal, niekedy tak, že sa k nemu nedalo ani len priblížiť.

Ako sme už spomínali, Tarrare sa po čase vzdal kariéry showmana a vstúpil do vojska. Vojaci ho však medzi sebou nechceli. Jeden muž však predsa len videl jeho potenciál a považoval ho za dokonalého kuriéra. Generál de Beauharnais zabalil odkaz, ktorý chcel poslať do drevenej škatule a požiadal Tarrareho, aby ju prehltol. Následne ho mal doručiť a opäť dostať z tela von.

Zapáchal tak, že sa pri ňom nedalo vydržať

Tarrare však ako kuriér neuspel, nepriatelia si ho totiž vďaka nezvyčajnému zjavu a zadúšajúcemu smradu všimli už z diaľky. Prusi ho vo vojne proti Francúzsku zajali a mučili ho dovtedy, kým z neho desivé tajomstvo nedostali a to v doslovnom aj prenesenom význame. Tarrare však škatuľu opätovne prehltol, aby sa nepriateľ k odkazu nedostal.

Honoré Daumier, Public domain, via Wikimedia Commons

Prusi chceli Tarrareho na mieste obesiť, napokon si to však rozmysleli a s varovaním ho poslali späť ku Francúzom. Keď sa nešťastník vrátil, požiadal generála, aby ho z vojska prepustil a lekárov prosil, aby z neho urobili obyčajného človeka. Lekári boli odhodlaní Tarraremu pomôcť, no neuspeli.

Zomrel mladý, jeho orgány boli celkom zničené

Niet sa čo čudovať, v tých časoch sa ho pokúšali vyliečiť napríklad tabakom či podávaním ópia. Napriek všetkým metódam a liekom sa jeho apetít stále nepodarilo skrotiť. Ba naopak, bol stále hladnejší. Zašlo to dokonca tak ďaleko, že ak Tarrare nebol pod dohľadom, pil krv iných pacientov, ktorých lekári nechali v rámci liečby krvácať (púšťanie žilou). Podľa IFL Science sa Tarrare dokonca dostal aj do márnice a pojedal mŕtvoly.

Giambattista Tiepolo, Public domain, via Wikimedia Commons

Jedného dňa, keď sa v nemocnici stratilo malé dieťa, obvinenie padlo práve na Tarrareho, lekári ho preto museli odohnať (aj keď sa nikdy nedokázalo, že by dieťa zjedol). O štyri roky neskôr sa však Tarrare objavil v nemocnici opäť a zdalo sa, že aj keď mal len 26 rokov, umieral.

Myslel si, že ťažkosti mu spôsobuje príbor, ktorý prehltol pred niekoľkými rokmi, no nebolo to tak, po pitve sa príbor v jeho tele nenašiel. Tarrare napokon zomrel na následky tuberkulózy.

Pitva ukázala, že úbohý muž bol veľmi chorý a poškodený mal takmer každý orgán, vrátane pečene a žlčníka. Jeho žalúdok bol roztiahnutý do enormných rozmerov a pokrytý vredmi, aj jeho sánka sa otvárala v nezvyčajných uhloch a rozmeroch. Napriek snahe lekárov, pitvu nedokázali dokončiť. Zápach bol totiž ešte horší, ako keď bol Tarrare nažive.

0
Uložiť článok
Komentovať