Foto: Profimedia

Zabitím svojej kamarátky si splnil sen, ktorý mal 32 rokov.

Issei Sagawa sa narodil 26. apríla v mestečku Kobe. Sagawov otec bol bohatý obchodník a podnikateľ, vďaka ktorému bola rodina zámožná a bohatá. 

Sagawa bol predčasne narodené dieťa, ktoré po pôrode nebolo väčšie ako ľudská dlaň. Tvrdí, že jeho posadnutosť ľudským mäsom začala, keď bol ešte dieťaťom. Sagawa sa vždy cítil ako nežiaduci človek. Počas puberty z neho vyrástol vychudnutý muž, vysoký 152 centimetrov. 

Práve táto nenávisť voči sebe samému mohla prispieť k jeho fascinácii kanibalizmom. Sám seba označuje za „slabého, škaredého a malého muža“ a po spáchaní trestného činu zabitia a zjedenia mladej ženy tvrdil, že jedným z dôvodov bola potreba „absorbovať jej energiu“. Predčasné narodenie u neho vyvolalo viaceré zdravotné komplikácie a dlho po pôrode bojoval s enteritídou (ochorenie tenkého čreva, pozn. red.). 

Jeho fantázie prebudilo spolužiakovo stehno

Sagawa nastúpil do školy v Kamakure v prefektúre Kanagawa, kde prvýkrát pocítil kanibalistické túžby už na prvom stupni. Verí, že jeho fascinácia vyrastala zo sna, ktorý sa mu sníval v detstve.

Jednej noci sa mu snívalo, že ho brat varí v hrnci. Sagawa od tej chvíle začal fantazírovať o otočení scenáru. Začal uvažovať, aké by bolo zjesť iného človeka. Tvrdí však, že nikdy nechcel nikoho zabiť, vzrušovala ho len samotná predstava “okusávania ženského mäsa“.

Foto: Profimedia

Druhá informácia, ktorú zdelil svetu, bola tá, že jeho prvé chúťky prebudilo spolužiakove veľké stehno v krátkych nohaviciach na vyučovaní. Sagawa hľadel na jeho stehno a dostal myšlienku na to, že by sa do neho chcel zahryznúť.

Sex bol v rodine tabu, nikdy o ňom nerozprávali

Tento záujem sa zmenil na posadnutosť a nakoniec sa jeho túžba splnila. Rovnako ako u väčšiny inteligentných vrahov, aj Sagawove fantázie prerástli z intelektuálnej zvedavosti. Jeho kanibalistické fantázie v ňom tiež prebúdzalo zastúpenie západných žien v médiách (napríklad Grace Kellyová). Počas toho, čo jeho rovesníci snívali o sexuálnych skúsenostiach so ženou, Sagawa sníval o tom, že ich zje.

Samotná téma sexu bola v jeho rodine veľmi veľkým tabu. Podľa jeho vlastných slov vraj nikdy nepočul rodičov povedať slovo “sex” a počas puberty nedokázal rozoznať, aké normálne sú jeho predstavy. V rozhovore pre Vice z roku 2011 Sagawa uviedol, že ako mladý mal prvé sexuálne skúsenosti so svojím psom, s ktorým mal pohlavný styk so zámerom experimentovania. 

Pri prvom pokuse si chcel “len odrezať kúsok zadku”

Jeho zdravotné komplikácie i nízky vzrast z neho vytvorili introvertnú osobu, ktorú fascinovala literatúra. Po konci strednej školy Sagawa absolvoval univerzitu Wako a získal magisterský titul z anglickej literatúry na univerzite Kwansei Gakuin.

Ako 24-ročný začal študovať na Tokijskej univerzite. Znamenalo to pre neho odpútanie sa od rodičov a samostatné fungovanie. Počas jedného večera zbadal vysokú Nemku, ktorá bola krásna, mala dlhé nohy a blond vlasy. Spĺňala všetko, o čom Sagawa sníval.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by hxc_23 (@hxc_23)

Dovtedy sa zdržiaval hocijakého činu, ktorý by súvisel s jeho kanibalistickými chúťkami. Toto pre neho bola ale príležitosť, ktorú musel využiť.

Podľa jeho výpovede počkal, kým Nemka zaspí, potom sa jej vlámal do bytu a chcel na ňu zaútočiť. Nakoľko vošiel bez pripraveného plánu, nemal so sebou zbraň. Niekoľko minút prehľadával byt, aby našiel niečo, čo by mu pomohlo. Počas toho sa Nemka prebrala.

Zbadala Sagawu, začala kričať a ušla z bytu (niektoré zdroje tvrdia, že Sagawu zneškodnila a počkala na príchod polície). Sagawu obvinili z pokusu o znásilnenie (vtedy sa ešte nepriznal, aké boli jeho pravé úmysly), ale po zaplatení veľkej sumy peňazí Nemke jeho otcom obvinenie stiahla. Sagawa sa neskôr priznal, že jeho skutočný plán bolo Nemku otupiť úderom do hlavy kovovým dáždnikom, odrezať si kúsok jej zadku a ujsť.

Holanská študentka

V roku 1977 mal Sagawa 28 rokov. Presťahoval sa do Francúzska kvôli štúdiu literatúry na sorbonskej univerzite v Paríži. Bez kontroly rodičov a prostredia svojej vlastnej krajiny prestal úplne zvládať svoje kanibalistické chúťky.

Sagawa uviedol, že počas pobytu v Paríži „takmer každú noc skúsil trénovať napadnutie obete na prostitútkach”. Nikdy ale nedokázal vystreliť. Počas svojho štúdia nakoniec spoznal ženu, ktorá ho zaujala a utvrdila v ňom potrebu ochutnať ľudské mäso. 

Renee Harteveltová bola holandská študentka, ktorá študovala so Sagawom na Sorbonne. Aby sa s ňou zblížil, poprosil otca o finančný príspevok a chcel po Renee, nech ho začne doučovať nemčinu. Jeho plán vyšiel, Sagawa s ňou nadviazal kontakt a občas ju pozval na večeru k nemu domov. 

Nakoľko boli obaja študenti doktorátu, intelektuálne sa rovnali jeden druhému. Chodievali spolu do galérií, na obedy i vychádzky. Mali spolu mnoho konverzácií a nadviazali spolu priateľský vzťah. Podľa zdrojov sa Sagawa viackrát pokúšal o prehĺbenie ich vzťahu do inej roviny, no Renee bola proti tomu.

Renee netušila, aký bude jej osud

Pred jej osudným dňom sa raz pokúsil Renee usmrtiť, no neúspešne. Nedokázal stlačiť spúšť za jej chrbtom. Aj keď väčšina by to brala ako znamenie, že sa má vzdať, Sagawu to namotivovalo k tomu, aby bol jeho druhý pokus úspešný.

Deň po nepodarenom pokuse Sagawa pozval Renee na to, čo malo byť nahrávanie básne v nemčine, s čím ochotne súhlasila a bez najmenšieho podozrenia vošla do jeho bytu. Potom, čo začala nahrávať, sa prikradol za jej chrbát aj s nabitou zbraňou. Počas čítania jej strelil priamo do zátylku a na mieste ju zabil.

Hneď po usmrtení Renee vraj Sagawa odpadol pri pohľade na krv. Keď sa prebudil, spanikáril a napadlo mu aj zavolanie polície. To ale okamžite zavrhol, nakoľko si uvedomil, ako dlho na túto príležitosť čakal (Sagawa mal vtedy 32 rokov). 

Proces s Renee

Nasledujúce informácie môžu byť pre niektorých čitateľov citlivé, a preto odporúčame čítať len na vlastnú zodpovednosť! Informácie o samotnom procese končia pri odstavci “Malý muž s dvoma kuframi”.

Bezvládne telo mŕtvej Renee vyzliekol. Vedel, ktorú časť chce ochutnať ako prvú – bola ňou pravá časť jej zadku. Podľa jeho vlastných slov to musela byť pravá časť, nakoľko ľavá je bližšie k srdcu a Sagawa trpel, ironicky, fóbiou z krvi.

Najprv sa vraj pokúšal prekusnúť kožu na jej zadku zubami, čo mu, samozrejme, nevychádzalo, hocijako sa snažil. Potom zobral nôž na ovocie, ktorým sa nedal spraviť dobrý rez. Nakoniec Sagawa opustil dom a odišiel do obchodu, kde kúpil mäsiarsky nôž a vrátil sa do svojho bytu. Tam pokračoval vo svojej práci s mäsiarskym nožom, s ktorým už bola práca jednoduchšia.

Sagawa povedal, že bol prekvapený, koľko tuku bolo pod kožou na zadku. Žltú tukovú hmotu prirovnal ku “kukurici”, vraj mala rovnaký tvar aj farbu. Rezal nejakú chvíľu, kým sa dostal ku svalu, kde prestal rezať a začal mäso obete trhať vlastnými rukami. Chuť prirovnal k surovému tuniaku v sushi reštaurácii.

Potom, čo skončil so zadkom, odrezal ešte niekoľko kusov z mŕtveho tela, vrátane končeka jej nosu a jedného z pŕs. Tie vraj vyskúšal zjesť s horčicou. Potom uskutočnil nekrofíliu. Počas pohlavného styku s Renee počúval nahrávku nemeckej básne, ktorú pre neho natočila.

Jej básne počúval aj nasledujúce ráno, kedy jedol ďalšie časti jej tela. Potom si uvedomil, že sa bude musieť jej tela zbaviť kvôli procesu rozkladu, ktorému sa nedalo vyhnúť.

Odrezal si ešte pár kúskov, ktoré si schoval v mraziaku, následne zobral sekeru, aby rozdelil obeť na viacero kusov. Sagawa si vraj uvedomil, že je skutočne kanibalom v momente, kedy chytil za vlasy oddelenú hlavu Renee a pozrel jej priamo na tvár.

Malý muž s dvoma kuframi

Tela sa chcel zbaviť v jazere, ku ktorému sa chodil rád prechádzať. Pri jazere sa v minulosti odfotil a povedal, že fotka bola pre neho predzvesťou – vedel, že na tom mieste sa raz niečo stane.

Rozsekané telo vložil do dvoch kufrov a privolal si taxík, ktorý ho odniesol k jazeru. Pri nastupovaní vraj taxikár pomohol Sagawovi s kuframi a zažartoval, že sú ťažké, ako keby v nich bola mŕtvola. Na to Sagawa stroho odpovedal, že tam nie je, sú tam knihy. Taxikárovi to prišlo zvláštne, nakoľko ide o pomerne zaužívaný vtip a neočakáva sa, že na neho osoba odpovie takýmto spôsobom.

Keď prišiel k jazeru, znervóznel a nevedel s určitosťou taxikárovi odpovedať, kde si želá vysadiť. Vtedy bolo osem hodín večer, nebola ešte tma a pri jazere bolo stále množstvo ľudí.

Po chvíli našiel menej zaplnené miesto pri jazere. Stále si treba pamätať, že Sagawa je muž veľmi malej veľkosti a bolo určite podozrivé vidieť drobnú osobu, ako sa v podvečer ťahá s dvoma obrovskými kuframi. Počas cesty ku kraju jazera vraj stratil pozornosť, pretože zbadal západ slnka. Vraj mal skutočne nádhernú, hlbokú červenú farbu. Z pozorovania ho vytrhol zvuk za jeho chrbtom. 

Keď sa otočil, zbadal muža, ktorý sa snažil otvoriť jeden z kufrov. Oba nechal Sagawa trochu od seba a muž sa ho potom spýtal, či sú jeho. Sagawa v strese odpovedal, že nie sú, tak ho neznámy muž otvoril. Potom, čo zbadal krvavú obliečku a kúsok ľudskej nohy, začal v panike kričať slovo “vrah” smerom k žene, ktorá stála na vrchu kopca. 

Bol zadržaný štyri dni po jeho výlete k jazeru

Sagawa mal šancu odísť z miesta činu, nakoľko bol muž pravdepodobne v šoku. Tiež zrejme preto, že Sagawa poprel vlastníctvo kufrov.

O štyri dni neskôr sa pred jeho dvermi objavila polícia s povolením k prehliadke. V jeho byte objavili ľudské pozostatky v mraziaku. Sagawa bez okolkov priznal, že ich mal v pláne skonzumovať. Okamžite bol zatknutý a prevezený do francúzskeho väzenia, kde mal počkať na súd.

Počas svojho pobytu vo väzení sa rozprával s viacerými psychiatrami. O celej veci rozprával extrémne otvorene, bez problémov zdelil každý detail a opísal celú situáciu od slova do slova. Práve kvôli jeho nezvyčajnej otvorenosti a jeho stratenému zmyslu pre sebazáchovu ho neskôr francúzky súd zbavil obvinenia z dôvodu nepríčetnosti a nariadil doživotnú ústavnú liečbu.

Foto: Profimedia

Za jeho prepustenie môže chyba v systéme

Otec Sagawy sa po dopočutí o tejto správe úspešne pokúsil vyriešiť s francúzskymi úradmi prenos Sagawy do Japonska. Nakoľko určite nebol najviac vítaným hosťom v ich krajine a zároveň mu museli hradiť všetky výdaje, Francúzko ho ochotne vydalo. A tu prichádza najväčší problém tohoto prípadu.

V Japonsku bol totiž Sagawa nezajateľný. Podľa Francúzska sa nemohol podrobiť súdu a dokumenty o procese sa nedali nájsť. V Japonsku teda nemohol byť podrobený doživotnej povinnosti ústavnej liečby a doktori ho prepustili po niekoľkých mesiacoch, lebo nesúhlasili s tým, že je nepríčetný. Podľa nich trpel obyčajnou poruchou osobnosti.

V nemocnici strávil len 15 mesiacov a od augusta (1985) vyšiel na verejnosť ako slobodný muž.

Natáča rozhovory, filmy, kreslí komixy a je celebritou

Ako spomína portál NY Post, Sagawu, samozrejme, po jeho prepustení nikde nezamestnali. “Miloval ale pozornosť médií,” uviedol Lucien Castaing-Taylor, spolurežisér filmu, ktorý o Sagawovi natočili.

“Vystupoval v rôznych talk show, aby “diskutoval” so svetom o tom, čo urobil,“ dodal Castaing-Taylor. “Vo svojich mediálnych zastúpeniach povedal, že neurobil nič zlé, nevideli sme žiadne výčitky svedomia.” 

Kým filmári Sagawu v roku 2015 natočili, trpel cukrovkou a utrpel dva infarkty. Sagawa, ktorému sa vyhýbala väčšina svojej rodiny, teraz žije pokojne mimo Tokia. Je pripútaný na invalidný vozík, odkázaný na pomoc verejnosti a stará sa oňho jeho brat Jun (ktorý vo filme o Sagawovi ukázal svoj vlastný zvláštny fetiš: vkladanie končatín do ostnatých drôtov a vŕtanie do rán ostrými predmetmi). 

Sagawa ukázal vo filme aj svoju ilustrovanú, “spovednú”, vysoko grafickú komickú mangu. Napísal a ilustroval ju samotný Sagawa, v súčasnosti sa netlačí a je k dispozícii na Amazone za 248 dolárov. Grafika zobrazuje, ako spáchal svoj ohavný čin a odhaľuje premýšľanie, ktoré ho tam zaviedlo.

Z kanibala teda vytvorili médiá celebritu. Celebritu, ktorá natáča filmy, porno, komixy. Jeho cieľom predtým než zomrie, je podľa jeho vlastných slov zjesť ešte jednu ženu – už chce ale Japonku, nie Európanku. Tentoraz by to ale rád urobil za jej života.

0
Uložiť článok
Komentovať