Až 35 krajín, vrátane tých najväčších producentov emisií, je z hľadiska klimatických cieľov poriadne pozadu. Najnovšia analýza je znepokojujúca, ukazuje, že na dobrej ceste k ich dodržaniu je len jediná africká krajina – Gambia.
správy od nás budete mať ako prví.
Podpísali Parížsku dohodu, no ciele nespĺňajú
Množstvo krajín podpísalo Parížsku dohodu a prisľúbilo, že zabojujú proti globálnemu otepľovaniu, píše portál Science Alert. Niektoré z nich si stanovili odvážne ciele, no len máloktorá sa ich dokáže aj skutočne držať. Časť krajín si dokonca ani nestanovila poriadne klimatické ciele, ktoré by mala do roku 2030 dosiahnuť, informuje správa publikovaná prostredníctvom Climate Action Tracker.
Cieľom je dosiahnuť, aby sa do roku 2030 globálne otepľovanie neposunulo nad hranicu 1,5 °C. Ak však budeme pokračovať takýmto tempom, budeme na tom rovnako, ako sme dnes, emisií však bude v ovzduší dvojnásobné množstvo. Krajiny majú problém nielen so stanovovaním a dodržiavaním klimatických cieľov. Nedokážu sa postarať ani o financovanie projektov, ktoré by zabezpečili produkciu čistej energie.
Znepokojivá analýza prichádza len mesiac po tom, čo 230 vedcov vydalo desivú výstrahu a upozornilo ľudstvo na to, že sme prekročili všetky hranice. Ďalšia diskusia o klimatických zmenách sa odohrá v novembri. Mnoho odborníkov si však myslí, že toto je posledná šanca prinútiť politikov, aby konali.
Za posledné mesiace sme si prešli peklom, očividne to však nestačí
Je však zvláštne, že vedci musia vydávať takéto varovania ešte aj po tom, čím si ľudstvo v posledných mesiacoch prešlo. Mnohé štáty zažívali obdobia pekelných horúčav, iné sa trápili s ničivými požiarmi alebo záplavami. Ako informuje portál BBC, na mnohých miestach je situácia desivá ešte aj dnes. Čím ďalej, tým viac ľudí po celej planéte musí znášať kruté následky globálneho otepľovania, napriek tomu však vláda koná len zriedkavo.
V rámci analýzy hodnotili vedci množstvo faktorov, vrátane užívania pôdy, financií investovaných do riešení, ktoré by mohli zlepšiť situáciu, či miestne zákony. Z celkového počtu 36 hodnotených krajín len o jedinej možno povedať, že je na dobrej ceste k dodržaniu stanovených cieľov. Len Gambia, malá krajina v západnej časti Afriky, robí všetko pre to, aby prešla na užívanie obnoviteľných zdrojov energie.
Najlepšie je na tom Gambia
Po miernych úpravách sa v tesnom závese za Gambiou môžu ocitnúť aj Kostarika, Keňa, Maroko, Etiópia, Nepál, Nigéria či Veľká Británia. Nemecko ale USA síce zavádzajú nové zákony, ich snaha je však nedostatočná. Medzi najväčších producentov emisií patria Austrália, Brazília, Indonézia či Rusko. „Každá z krajín si myslí, že má ešte čas, opak je však pravdou“ hovorí expert na klimatickú politiku Niklas Höhne.
Mnohé sa aj naďalej spoliehajú na fosílne palivá. Do istej miery za to môžu veľké korporáty, ktoré majú dostatočný vplyv na to, aby mohli zasahovať do politického diania v krajine. Tie už desiatky rokov vedia, že ich konanie má negatívny dopad na klímu, zámerne však zmeny pozitívnym smerom spomaľujú. Najnovšia štúdia publikovaná v časopise Nature pritom ukázala, že ak chceme mať aspoň nejakú šancu na spomalenie globálneho otepľovania, musí pod zemou ostať aspoň 90 % svetových zásob uhlia.
Nehovoriac o tom, koľko spotrebujeme ropy a zemného plynu. Nevyhnutná je aj investícia do technológií na zachytávanie a uskladňovanie CO2. Odborníci však majú aj pozitívne správy. Až 130 krajín prisľúbilo, že sa bude usilovať o to, aby sa priblížili k nulovej hranici emisií, a to do roku 2050. Avšak len sľubovať nestačí, inak pocítime následky v takej miere, ako ešte nikdy.
Nahlásiť chybu v článku