Smrť a pohreby nie sú čosi, na čo radi myslíme každý deň. Podľa Adama Vokáča by sme sa ale otázkou toho, ako raz chceme byť pochovaní, mali zaoberať. Nemusí to však byť smutné. Verí, že pohreb môže byť aj krásny a že môže pomôcť pozostalým vyrovnať sa s odchodom blízkeho. Môžu sa dokonca podieľať aj na kopaní hrobu.
Prečo ste sa rozhodli stať sa práve hrobárom?
Po piatich rokoch práce v kancelárii som už mal poriadne presýtenú hlavu. Páčila sa mi predstava, že by som pracoval vonku na čerstvom vzduchu a robil niečo manuálne a nechal hlavu odpočinúť. Bral som to ako akúsi terapiu po tých rokoch stresu v kancelárii. V prírodnom pohrebníctve som našiel zmysel, keď som zistil, čo to je a ako to funguje na Západe. Povedal som si, že to je niečo, čo sa mi páči a chcel by som s tým pomôcť u nás.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Chcel som tú myšlienku šíriť a stať sa jej súčasťou. Stal som sa teda hrobárom aj preto, aby som sa mohol podieľať na rozširovaní zeleného pochovávania, či už na prírodnom pohrebisku, alebo ponúkaním pohrebných služieb. Táto práca ma teda zároveň vedie k nejakým vyšším cieľom.
Ako reagujú ľudia, keď im poviete, čomu sa venujete? Predsa to nie je niečo, s čím sa človek bežne stretáva každý deň. Ako sa človek môže stať hrobárom?
To, že som hrobár, vždy vyvolá záujem ľudí, hlavne čo sa týka mojej generácie. Ľudí zaujíma, čo ma k tomu viedlo, ako taká práca vyzerá, chcú vedieť viac. Väčšinou sa dostaneme k tomu, že je za tým väčšia cesta. Nie je to len o tom, že som hrobár, ale usilujem sa aj o zmenu v rámci neziskovej činnosti a robím aj projektové práce, ktoré s tým súvisia. Zvyčajne to má kladnú odozvu.
Náročnejšie to prijíma staršia generácia, napríklad babička a dedko. Aj oni ale časom zistia, že to nie je len o tom, že kopem hroby, ale mám poslanie. Navyše, nevnímam to ako niečo, čo chcem robiť príliš dlhodobo, ale je to skvelý odrazový mostík pre prácu v prírodnom pohrebníctve. Staršia generácia však často vníma aspekt statusu povolania a hrobár má podľa nej nízky status.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Človek v podstate nepotrebuje žiadne vzdelanie, aj to je jeden z dôvodov, prečo som sa do tejto práce pustil. Nebolo potrebné sa na to nejako extra pripravovať. Ja som si k zelenému pochovávaniu urobil kurz v USA na diaľku a zvládol som aj kvalifikačný na pozíciu hrobára. Nie je to ale nevyhnutné. Hrobára by vlastne mohol robiť ktokoľvek, kto na to má fyzickú kondíciu a chuť naučiť sa niečo nové.
Čo je v skutočnosti zelené pohrebníctvo?
Na zelené pohrebníctvo sa môžeme pozerať z niekoľkých perspektív. Ten pojem „zelené“ zahŕňa vlastne všetko – udržateľné, ekologické pohrebníctvo, ale aj prírodné. Prírodné pohrebníctvo sa odohráva v prírode, pričom príroda neraz pôsobí zmierlivo a liečivo. Je to priestor, kde sa ľudia podľa našej skúsenosti cítia veľmi dobre.
Čo sa udržateľnosti týka, snažíme sa o také pohrebníctvo, ktoré sa dá udržať ďalších niekoľko desiatok, ba dokonca možno stoviek rokov bez toho, aby sme vykorisťovali planétu. Snažíme sa byť čo najšetrnejší, minimalizovať odpad, uhlíkovú stopu atď.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ekológia je veda, ktorá sa zaoberá vzťahom medzi živočíchom a prostredím a v rámci ekologického pochovávania sa snažíme vyjadriť vzťah človeka a prírody. Myslím, že je jednoznačné, že človek do prírody patrí, sme jej súčasťou a v rámci pohrebníctva sa to snažíme pripomenúť. Na záver života sa vraciame do prírody a jej cyklu.
Aké metódy pochovávania sú podľa vás najlepšie/najvhodnejšie, resp. najvýhodnejšie?
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- čo je to zelené pochovávanie;
- či je legálne rozsypať popol zosnulého na mieste, ktoré mal rád;
- ako by za ideálnych okolností mohlo vyzerať pochovávanie v budúcnosti;
- ako môže byť pohreb aj pekný a liečivý.
Po zakúpení predplatného tiež získaš
- Neobmedzený prístup ku všetkým PREMIUM článkom
- Prístup k exkluzívnym benefitom
Nahlásiť chybu v článku