Foto: Continental film, Dark stone

Vybrali sme 10 vydarených hororov z našich končín.

Aj keď si množstvo fanúšikov filmu myslí, že slová ako „horor“ a „slovenský“ k sebe vôbec nejdú dohromady a nič poriadne v našich končinách v žánri strašidelných snímok nevzniklo, zdanie môže klamať. Hľadať však netreba len v súčasnosti, ale najmä v minulosti. Kedysi bola totiž slovenská kinematografia žánrovo pestrejšia. A, áno, vznikali aj horory.

Samozrejme, je pravdou, že v ére samostatného Slovenska hororový žáner z komerčnej kinematografie trošičku vymizol. Iné to ale bolo v časoch, keď existovalo Československo. Naša vtedajšia tvorba doslova prekypovala kvalitnými snímkami a režiséri sa nebáli experimentovať azda s každým žánrom.

Je jasné, že aj éra československého filmu ponúkla skôr dramatické snímky či legendárne komédie a rozprávky, výnimkou ale neboli ani pokusy o kvalitný horor. Rozhodli sme sa preto pozrieť na tie najvydarenejšie hororové filmy, ktorých výrobcom bolo aj Slovensko.

Prvý slovenský horor

Tak trochu horor, tak trochu komédia a tak trochu dokument o tom, ako sa jeden slovenský producent rozhodol vyprodukovať prvý slovenský horor, ale nikdy sa mu to vlastne ani nepodarilo. Prvý slovenský horor režiséra Róberta Slováka je jeho tretím filmom o tom, prečo nedokončil ten prvý. A prečo? Pretože medzitým dokončil svoj druhý film, čo bol nakoniec jeho prvý film. Strácate sa v tom? Áno, aj my.

Prvý slovenský horor nie je hororom v pravom zmysle slova. Poskytuje však náhľad na to, ako taký horor na Slovensku vzniká. Róbert Slovák chcel filmom Fabrika smrti ukázať, že aj Slováci vedia vyprodukovať kvalitný horor. Peniaze na film chcel získať nalákaním sponzorov na hviezdne mená ako Táňa Pauhofová, moderátor Martin Pyco Rausch, raper Rytmus či hudobník a moderátor Marián Čekovský. Všetky peniaze, ktoré však mal k dispozícii, napokon minul a snímka nikdy nevznikla. A o tomto je Prvý slovenský horor.

Socialistický Zombi Mord

Aj druhý film v našom výbere je viac komédiou ako hororom, aj keď iný žáner jeho tvorcovia ani distribútori neuvádzajú. Socialistický Zombi Mord bol objavom v roku 2014 zjavom v ponuke klubových kín a mnohí ho označujú za pomerne vydarenú slovenskú zombie prvotinu, ktorá je navyše aj cool.

Príbeh tohto filmu začína vo výskumnom stredisku v sovietskom vojenskom priestore Beregavoj. Tu bol vyvinutý špeciálny plyn, ktorý dokázal ničiť armády nepriateľov socializmu. Experiment s plynom sa však vymkol spod kontroly a musel byť ukončený. Zostávajúce dymovnice sa ale pri okupácii Československa v auguste 1968 nejakým spôsobom dostali až k nám. Neskôr, v roku 1985, sa pri brannom cvičení skupina stredoškolákov plynom z dymovnice nakazí a začne útočiť na svojich spolužiakov. Nakazení sa menia na beštie túžiace po ľudskom mäse a preživší proti nim bojujú čím len vedia. Palicami, pílami aj červenou zástavou.

Zlo

Režiséra Petra Bebjaka slovenskému publiku netreba vôbec predstavovať, pretože v žánri hororov a mysterióznych filmov pláva ako ryba vo vode. Možno vám však uniklo, že okrem minuloročného hitu Trhlina či krimi drámy Čiara, stál aj za hororom s názvom Zlo.

Ten predstavuje príbeh skupiny lovcov paranormálnych javov, ktorí prijmú ponuku od neznámeho muža – nakrúcať v jeho dome. Všetko sa však mení v okamihu, keď dom, do ktorého prídu, začne odkrývať čoraz hrôzostrašnejšie tajomstvá.

Bebjakove Zlo je nielen vydareným hororom, ale navyše aj filmom, ktorý dokáže diváka skutočne vydesiť, aj keď väčšine – vzhľadom na to, že vznikol na Slovensku – zrejme bude pripadať strašne hlúpo. Je ale super, že sa Bebjak do takéhoto projektu pustil (a stále púšťa), pretože nebyť jeho, nemali by sme na konte aj prvý slovenský found footage horor.

Nič nekrváca večne

Je jasné, že v súčasnosti je hororový žáner skôr o experimentoch, do ktorých sa púšťajú predovšetkým študenti filmových odborov. S pomerne dobrými výsledkami prišiel režisér Matej Hradský, keď v roku 2003 vydal svoju amatérsku hororovú komédiu Nič nekrváca večne. Tá v 87 minútach rozpráva príbeh štvorice študentov, ktorá sa kvôli zlej finančnej situácií rozhodne hľadať bájny Poklad vekov. Vďaka mape sa cez slovenský hory a lesy dostávajú na tajomný Vyšehrad, kde by sa poklad mal nachádzať. Netušia však, že starodávny hrad stále obýva aj jeho Pán a strážca, ktorý im poklad nevydá. Štvoricu študentov tak na konci čaká nie bohatstvo, ale niečo oveľa temnejšie…

Prokletí domu Hájnů

Skutočne vydarený psychologický horor sa v roku 1988 podarilo nakrútiť aj českému režisérovi Jiřímu Svobodovi na motívy knižnej predlohy spisovateľa Jaroslava Havlíčka. Hlavné úlohy v ňom stvárnili slovenskí herci Emil Horváth ml. a Petra Vančíková, ktorú si mnohí pamätajú ako Alžbetku z Jakubiskovej Perinbaby.

Film Prokletí domu Hájnů sa odohráva, ako názov napovedá, v rodinnom sídle, kde sa odvíja príbeh profesora Šcejcara. Ten sa oženil viac z prospechu ako z lásky s mladučkou Soňou. Profesor však až po svadbe zisťuje, že rod, do ktorého sa priženil, je poznačený dedičnou šialenosťou. Sonin strýčko trpí predstavami, že je neviditeľný a to isté sa začína prejavovať aj u jeho manželky. Švejcar sa však za žiadnych okolností nechce vzdať výhod a bohatstva, kvôli ktorým sa oženil, a tak mu neostáva nič iné, len to nejako pretrpieť.

Je zaujímavé vidieť, ako sa Svoboda pohral s atmosférou celého námetu a dokázal divákom naservírovať skutočne vydarenú adaptáciu známeho príbehu, ktorý sa filmových spracovaní dočkal viac. Snímka si získala aj srdcia užívateľov ČSFD, ktorí jej udelili pomerne pozitívne hodnotenia.

Šílení

Česko-slovenská spolupráca fungovala aj v prípade filmu Šílení z roku 2005, v ktorej režisér Jan Švankmajer predstavil skutočne pozoruhodný nápad.

Spojil dohromady dve poviedky od ikonického Egara A. Poea, čím vytvoril samostatný dej, ktorý s nimi ale takmer vôbec nesúvisí. No a pridal tam aj motív krutého Markíza de Sade, aby to celé malo ešte šialenejší tón.

Šílení sú spojením, ktoré je vlastne alegóriou súčasného sveta v nezvyčajnom obale. Snímka kombinuje hrané pasáže s animovanými a celé je to tak zvláštne a divné, až je to skvelé. Nie darmo získal tento film skvelé hodnotenia na festivaloch i filmových weboch. Skutočne skvelý je a dopomohlo tomu aj fantastické herecké obsadenie.

Příchozí z temnot

Keď sme v úvode článku spomínali, že v prípade hororového žánru v slovenskej kinematografii treba hľadať skôr v minulosti, mysleli sme to skutočne vážne. A pre tie najvydarenejšie projekty treba zájsť naozaj hlboko do histórie. Příchozí z temnot totiž vznikol v roku 1921 pod režisérskou taktovkou Jana Stanislava Kolára a je dôkazom, že už vtedy sme vedeli, ako nakrútiť kvalitné hororovo ladené dielo.

Tento nemý film sleduje príbeh statkára Dražického, ktorý dostane od svojho suseda starú knihu. Tá ho zavedie do tajomnej Čiernej veže, kde Dražický nájde laboratórium alchymistu a mŕtvolu neznámeho muža, ktorá má pri sebe pergamen s návodom, ako ho znovu oživiť. Dražický to teda vyskúša a mŕtvy muž ožíva. Samozrejme, tu však nastávajú komplikácie, pretože smrť nemožno len tak ľahko prekabátiť. Dražický zisťuje, že oživený muž je jeho dávnym predkom a zaľúbi sa do jeho manželky Dagmar, ktorú chce stoj, čo stoj získať. Nie je však jediným cudzím mužom, ktorý chce Dražickému manželku ukradnúť. Usiluje sa o to totiž aj sused, ktorý ho do tajomnej čiernej veže poslal…

Podobizna

S hororovým žánrom sa v československej kinematografii experimentovalo aj v povojnovom období. Skvelé hodnotenia na ČSFD má snímka režiséra Jiřího Slavíčka nakrútená na motívy poviedky Nikolaja Vasiljeviča Gogoľa s názvom Podobizna.

Tá rozpráva príbeh prekliateho portrétu, ktorý ovplyvňuje osudy ľudí, ktorí sa ocitnú v jeho tesnej blízkosti. Snímku mnohí označujú za neznámy klenot československej kinematografie, ktorý svojou atmosférou dokáže v konkurencii hravo poraziť akýkoľvek cudzojazyčný film z tohto obdobia.

Kladivo na čarodějnice

Posledné dve miesta v našom rebríčku patria azda najznámejším hororom, ktoré v našich končinách vznikli. Avšak viac ako hororom, je legendárne Kladivo na čarodějnice historickou drámou, ktorá rozpráva o dobách dávno minulých, kedy boli kvôli podozreniam z čarodejníctva zabité upálením stovky nevinných ľudí, najmä žien.

Jeden z najznámejších filmov režiséra Otakara Vávru patrí medzi to najlepšie, čo v našej kinematografii kedy vzniklo a právom je táto snímka označovaná za klenot československého filmu. Zároveň ide o dielo, ktoré by mal každý milovník kinematografie vidieť.

Spalovač mrtvol

Absolútnou špičkou hororového žánru je nepochybne Spalovač mŕtvol, ktorý je pasovaný za jeden z najdôležitejších filmov československej kinematografie posledných 100 rokov a mnohí filmoví kritici ho zaraďujú na úroveň filmovej tvorby majstra napätia Alfreda Hitchcocka. A musíme uznať, že skutočne právom máme byť na čo hrdí, aj keď prevažná väčšina štábu bola českej národnosti. Vzhľadom na to, že snímka vznikla v bývalom Československu, ide o film, na ktorý si nárokujú aj Slováci.

Najlepší horor z našich končín sa odohráva v krematóriu a jeho hlavnou postavou je pán Kopfrkingl. Ten je na svoju prácu patrične hrdý a dáva to všade najavo. Jedného dňa však zistí, že jeho žena nemá čistý pôvod, čo rozhodne nemôže nechať len tak.

Spalovač mrtvol vznikol na základe vynikajúcej predlohy Ladislava Fuksa, ktorý vyšla v roku 1967, teda len dva roky predtým, ako sa ju slovenský (!) režisér Juraj Herz rozhodol pretaviť do filmovej podoby. Snímka má veľmi priaznivé hodnotenia na mnohých filmovych weboch, na ČSFD jej dokonca patrí 47. miesto v celkovom rebríčku najlepších filmov všetkých čias.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )