Foto: Dávid Těšínský

Český fotograf sa počas obdobia požiarov vydal do Amazonského pralesa.

Rok 2019 bol okrem mnohého iného aj rokom požiarov. Lesy horeli za severnou polárnou kružnicou v Grónsku, na Aljaške či na Sibíri, v Kalifornii, v subsaharskej Afrike, na Blízkom výhode, v Amazónii a koncom roka aj v Austrálii. Horelo všade tam, kde horí každý rok. Všade však o čosi viac.  

Požiare rozsiahlych lesných porastov sa v médiách objavujú pravidelne, aj preto je zrejmé, že zďaleka nejde o ojedinelú udalosť. Najmä tie na západe USA a v Austrálii patria ku každoročne komentovaným udalostiam. V roku 2019 to v určitom momente vyzeralo aj tak, že sa na tieto regióny zabudne. Oheň totiž pustošil mimoriadne rozsiahle územia za severnou polárnou kružnicou, požiare na Sibíri a v Grónsku čoskoro vystriedali tie v Amazónii. Záver roka sa už tradične niesol v znamení austrálskych požiarov v buši. Znovu boli extrémne, opäť zatienili všetky ostatné.

Foto: Dávid Těšínský

Počas letných mesiacov sa však všade hovorilo o Amazonskom pralese. Horeli „pľúca Zeme“, ktoré síce pľúcami Zeme nie sú, no napriek tomu majú obrovský význam nielen pre Južnú Ameriku, ale aj celú Zem. Požiare v Amazonskom pralese síce boli rekordné, scenár však nebol zďaleka taký katastrofický ako neskôr u protinožcov. A navyše, kým na Sibíri, v Grónsku, v Austrálii či v Kalifornii možno jasne sledovať čoraz intenzívnejšie dôsledky klimatickej zmeny, kritická situácia v Južnej Amerika vznikla rukou človeka.

Oheň ako nástroj odlesňovania

Amazonský prales nehorí kvôli klimatickej zmene, aj keď ho zmena klímy dozaista v určitej miere ovplyvňuje rovnako, ako všetky regióny planéty. Samozrejme, aj v najväčšom dažďovom pralese dochádza počas obdobia sucha k prirodzeným požiarom. Tie, ktoré sme však počas leta sledovali, prirodzené neboli. Upozornil na to aj Environmentálny výskumný inštitút v Amazónii (IPAM), ktorý na vinníka ukazoval ešte v auguste 2019. Inštitút upozornil na to, že kým požiarov bolo do augusta 2019 o 60 % viac ako v predchádzajúcich troch rokoch, obdobie sucha bolo z hľadiska zrážok za posledné tri roky nadpriemerné.

Foto: Dávid Těšínský

Amazónia totiž dlhé roky horí v dôsledku odlesňovania. S cieľom získať poľnohospodársku pôdu na pestovanie sóje, či ako pasienky pre dobytok každoročne miznú obrovské časti dažďového pralesa. To, čo však vidíme počas letných mesiacov nie je horiaci les.

Ako proces opisuje ekológ Daniel Nepstad z neziskovej organizácie Earth Inovation Institute, farmári najskôr vyberú časť pralesa, stromy v nej následne zotnú a nechajú tak. Drevo počas obdobia sucha preschne, následne už dávno zoťaté stromy zapaľujú. Horí tak poväčšine mŕtve drevo, požiare sa však zvyknú rozšíriť aj na stále žijúci les.

Odlesňovanie a vypaľovanie dažďového pralesa má regionálne aj globálne dôsledky. Okrem vyprodukovaných emisií skleníkových plynov je to aj strata biodiverzity či ohrozenie atmosferických a hydrologických procesov, ktorými Amazonský prales ovplyvňuje celú Južnú Ameriku. V neposlednom rade prichádzajú o svoje domovy a obživu pôvodní obyvatelia pralesa.

Foto: Dávid Těšínský

Je to naša lekáreň, tvrdia domorodci

A práve za domorodými obyvateľmi Amazonského pralesa sa počas obdobia požiarov vydal český fotograf Dávid Těšínský. Navštívil indiánske kmene v brazílskych štátoch Acre a Amazonas a na vlastné oči videl hrozivú premenu pralesa. Ten pritom nie je len domovom indiánskych kmeňov, od svojich predkov sa naučili využívať aj jeho dary.

„Keď ochorie dieťa, viem, ktorú rastlinu použiť, aby som ho uzdravil. Je to naša živá lekáreň. Ak spálime les, zničíme tiež múdrosť, ktorú nám predali naši predkovia,“ povedal jeden z domorodých obyvateľov Dávidovi Tešínskému.

Foto: Dávid Těšínský
Foto: Dávid Těšínský
Foto: Dávid Těšínský
Foto: Dávid Těšínský
Foto: Dávid Těšínský

Dávid v spoločnosti domorodcov videl skutočné dôvody požiarov v Amazonskom pralese. Kmene, pre ktorých je prales domovom, životom aj náboženstvom potvrdili, že požiare vznikajú rukami veľkých brazílskych farmárov a spoločností. „Myslia si, že les je zbytočný, že sú to len rastúce peniaze, ale to čo je vo vnútri lesa, je oveľa cennejšie,“ vysvetlil Dávidovi 29-ročný Mapu, indiánsky vodca z kmeňa Huni Kuin, ktorý žije v srdci Amazonského pralesa v štáte Acre východne od hraníc s Peru.

Foto: Dávid Těšínský
Foto: Dávid Těšínský
Foto: Dávid Těšínský
Foto: Dávid Těšínský
Foto: Dávid Těšínský

Dávid počas svojej expedície v Brazílii navštívil indiánskych vodcov aj vypálené časti lesa, ktorých osud je premeniť sa v plantáže či pastviny pre dobytok. Český fotograf tvrdí, že navzdory všetkému domorodci veria, že sa im prales podarí zachrániť. Poznajúc politiku súčasného brazílskeho prezidenta Bolsonara to však môže byť aj úplne naopak.

Foto: Dávid Těšínský
Foto: Dávid Těšínský

Tvorbu a život Dávida Těšínského môžete sledovať aj na Instagrame a na Facebooku

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )