Foto: SITA/AP

Dnes je to presne rok od jednej z najväčších tragédií moderných dejín.

Výbuchy, ktoré otriasli celým mestom, vyvolali v uliciach paniku a chaos. Miestne nemocnice boli poškodené a plné zranených. Mnohých pacientov previezli preto z Bejrútu do iných miest. Stavali sa poľné nemocnice, pomáhali mnohé krajiny, samozrejme aj Červený kríž. 

V celom meste i krajine sa zdvihla vlna solidarity: ľudia si navzájom pomáhali pri pátraní po nezvestných príbuzných či priateľoch, poskytovali strechu nad hlavou tým, ktorých domy v Bejrúte boli výbuchmi vážne poškodené, lekári otvorili svoje ambulancie a ošetrovali ranených. Výbuch, ktorý nastal v prístave Bejrútu, bolo cítiť až na 234 km vzdialenom ostrove Cyprus. Samotná metropola Libanonu po explózii pripomínala podľa guvernéra mesta skazu v Hirošime a Nagasaki.

Foto: SITA/AP

Vybuchol sklad s dusičnanom amónnym

Libanonský premiér Hasan Dijáb krátko po tragédii potvrdil, že nebezpečný materiál sa nezabezpečený v sklade v bejrútskom prístave nachádzal už od roku 2014. Podľa informácií, ktoré premiér poskytol, išlo o približne 2 750 ton dusičnanu amónneho, ktorý do prístavu priniesla bližšie neidentifikovaná loď ešte v roku 2013. Nebezpečný materiál bol skonfiškovaný a uskladnený, chýbali však bezpečnostné opatrenia.

Pri požiari a sérii výbuchov, ku ktorým v bejrútskom prístave došlo 4. augusta 2020, zahynulo viac ako 200 ľudí. Ďalších asi 6500 osôb bolo zranených, pričom so zemou bolo zrovnaných niekoľko k prístavu priľahlých štvrtí. Bez strechy nad hlavou sa ocitlo vyše 300 000 ľudí. Výbuch v bejrútskom prístave, považovaný za jeden z najväčších nejadrových výbuchov v dejinách.

Dusičnan amónny je biela kryštalická látka používaná ako poľnohospodárske hnojivo, dezinfekčný prostriedok vody a vďaka svojim oxidačným vlastnostiam aj v pyrotechnike. Dusičnany amoniaku sú tiež používané na úpravu rýchlosti detonácie iných výbušnín.

Rok od tragédie

Libanon si v stredu pripomína prvé výročie mohutného výbuchu a požiaru v prístave mesta Bejrút. Prezident Michel Aún pri tejto príležitosti vyhlásil stredu za deň štátneho smútku.

V utorok, v predvečer výročia, Aún v televíznom prejave k národu prisľúbil, že osoby zodpovedné za výbuch v prístave budú postavené pred súd, keď ubezpečil, že „prebiehajúce vyšetrovanie tragického incidentu bude ukončené a spravodlivosť zvíťazí“.

Foto: SITA/AP

„Všetci vinníci dostanú, čo si zaslúžia, nikto nezostane bez trestu,“ povedal. Podľa libanonského lídra ani „poslanecká imunita nebude prekážkou pre odhalenie pravdy“. Aún vo svojom prejave vysielanom televíziou Tele Liban zároveň priznal, že ak by boli včas prijaté opatrenia na odstránenie výbušných materiálov z prístavu, explózii sa dalo predísť.

Prezident v prejave zdôraznil, že spolupracuje s dezignovaným predsedom vlády Nadžíbom Míkátím na vytvorení vlády národnej spásy. Vyjadril presvedčenie, že „Libanončania sú schopní dosiahnuť vo svojej krajine ekonomické oživenie, ak sa spoločne prihlásia k jednote a solidarite“.

Po tragédii bolo zatknutých viac ako 30 ľudí, vrátane bývalého riaditeľa prístavu a šéfa colnej správy. Vyšetrovanie okolností výbuchu posilnilo protikorupčné hnutie v krajine, jeho účastníci sa usilujú o to, aby súčasní i bývalí poslanci a ministri boli zbavení svojej imunity vyplývajúcej z verejnej funkcie. Vzhľadom na rozsah tragédie môžu byť vyšší úradníci súdení za svoju nedbalosť pri skladovaní výbušných materiálov v prístave, dodala agentúra AFP.

Foto: SITA/AP

Podľa prieskumu uskutočneného miestnymi ľudskoprávnymi aktivistami sa 67 percent Libanončanov domnieva, že ku katastrofe v prístave viedli zanedbanie povinností a korupcia v štáte, ďalších 20 percent respondentov je presvedčených, že 4. augusta roku 2020 bola v bejrútskom prístave spáchaná sabotáž.

Uložiť článok

Najnovšie články