Foto: archív Karol Suchánek / MovieStillsDB

Film The Social Dilemma z dielne Netflixu priniesol množstvo šokujúcich informácií a nastolil otázky, ktoré nám pomohol zodpovedať expert v oblasti cyber security, Karol Suchánek.

Začiatkom septembra uviedol streamovací gigant dokumentárnu snímku s názvom The Social Dilemma, ktorá je dnes zaradená v kategórii Top 10 na štvrtom mieste. Zaujímavý dokument, v ktorom odborníci a bývalí vývojári z radov obľúbených sociálnych sietí, ktoré denne používame, opisujú svoju prácu, škody, ktoré spôsobili spoločnosti alebo ako sa stali na nich sami závislými. V snímke zaznie množstvo zaujímavých, no znepokojujúcich myšlienok, na ktoré sme sa opýtali odborníka na počítačovú bezpečnosť, Karola Suchánka. 

Využívanie sociálnych sietí ako Facebook alebo Instagram, či mailovej schránky Gmail sa stalo našou dennou rutinou. Zamyslime sa, koľkokrát sa nám stalo, že sme si ráno skontrolovali sociálne siete skôr, než sme vôbec vykročili z postele?

Všimli ste si napríklad, že ak na Instagrame nie ste dlhšie aktívny, vyhodí vám upozornenie na pripomenutie sa alebo keď ste sa o niečom s niekým rozprávali alebo to vyhľadávali, našli ste si na Facebooku na daný produkt reklamu?

The Social Dilemma prináša odpovede na tieto a množstvo ďalších zaujímavých otázok ako aj fakty, nad ktorými sme sa možno nikdy nezamysleli. O témach, ktoré film rozoberá sme sa rozprávali s expertom v oblasti cyber security Karolom Suchánkom, ktorý je slovenskou špičkou.

Keď mal 16 rokov, vyvinul svoj prvý bezpečnostný software. V čase, keď sa aktívne venoval programovaniu, ovládal 15 programovacích jazykov a absolvoval špeciálny cyber-security program na prestížnej MIT v Bostone. Dnes je odborníkom, ktorý radí ľuďom ako bezpečne chodiť vo virtuálnom svete.

Karol Suchánek sám označil dokument The Social Dilemma za skvelý a odporúča si ho pozrieť každému, kto využíva akúkoľvek sociálnu sieť. V rozhovore nám priblížil odpovede na niekoľko otázok, ktoré film divákovi ponúkol.

V rozhovore s odborníkom na počítačovú bezpečnosť Karolom Suchánkom sa dozviete:

  • Ako vzniká závislosť na sociálnych sieťach?
  • Čo všetko sa dá vyčítať o nás podľa aktivity na sociálnych sieťach?
  • Ako sociálne siete kradnú našu pozornosť?
  • Čo majú spoločné drogy, alkohol a digitálny obsah?
  • Čo znamená pojem growth hacking?
  • Prečo je dôležité kritické myslenie?
Foto: archív Karol Suchánek

Ako by ste charakterizovali závislosť na sociálnych sieťach? Prečo vzniká?

Predovšetkým ide o súvislosť s dopamínom, hormónom, ktorý svojím vyplavením do organizmu spôsobuje, že sa cítime dobre. Jednou z aktivít, ktoré produkciu dopamínu vyvolávajú, je kontakt s ostatnými ľuďmi. Sociálne siete nám tento kontakt poskytujú a vlastne ho ešte umocňujú. Ide totiž nielen o kontakt, ale tiež o určitú formu uznania – formou lajkov, súhlasných komentárov a zdieľaní.

Dopamín hrá úlohu vo všetkých závislostiach a prenesene môžeme povedať, že závislosť na sociálnych sieťach je vlastne závislosťou na dopamíne. Sociálne siete sú chytro navrhnuté tak, aby fungovali ako nástroj pre ľahké vyplavenie tohto hormónu.

Čo všetko dokáže o nás vypovedať naša aktivita vo virtuálnom svete? Aké informácie o našich životoch vedia zistiť tí, ktorí za nimi stoja?

V zásade ide o niekoľko typov informácií. V prvom rade o tie, ktoré na seba sami povieme – kde bývame, koľko máme rokov, kto sú naši priatelia, čo radi jeme, či koho budeme voliť… Tým, samozrejme, výpočet nekončí, ale každý sa iste dokáže zamyslieť pri pohľade na svoje profily na sociálnych sieťach, čo všetko tu o sebe oznamuje.

Potom sú to, samozrejme, tiež informácie, ktoré o nás oznamujú iní ľudia. Napríklad tým, že nás označujú v komentároch v príspevkoch, o ktorých si myslia, že by sa nám páčili alebo nás tagujú na spoločných fotkách.

V neposlednom rade však ide aj o informácie, ktoré z nášho správania dokážu odvodiť algoritmy umelej inteligencie. Tie už pracujú nielen s tým, aký príspevok lajkujeme, ale napríklad s tým, ako dlho sme ho mali na displeji zobrazený, kým sme scrollovali k ďalšiemu. Rovnako tak z GPS súradníc určujúcich, v akých oblastiach sa pohybujeme, dokážu už algoritmy vyvodiť určité zvyklosti – koľko času trávime doma a vonku, či jazdíme MHD alebo autom, aké typy podnikov radi navštevujeme a tak ďalej.

Foto: archív Karol Suchánek

Vo filme bola zobrazená trojica mužov, ktorá presne sleduje kroky chlapca, až to dospeje do momentu, kedy dokážu predvídať jednotlivé kroky, ktoré na sociálnej sieti urobí. Funguje to v prenesenom význame naozaj tak?

Funguje, ale, samozrejme, naozaj v prenesenom význame. Tí traja muži vo filme sú akousi personifikáciou umelej inteligencie a ich činy vyjadrením toho, ako fungujú algoritmy. Asi netreba vysvetľovať, že v skutočnosti nejde o živých ľudí, ale o počítačový softvér. Jeho cieľom je skutočne na základe aktivity užívateľov odhadovať ich reakcie. Je potrebné si uvedomiť, že sociálne siete sú teraz najbohatšími firmami v histórii, a to najmä z predaja reklamy.

Aby bol dopyt po reklame dostatočne veľký pre vybudovanie biznisu v hodnote stoviek miliárd, musí tá reklama byť precízne cielená. K tomu je potrebné zadávateľom reklamy zabezpečiť, že osloví cieľovú skupinu, ktorá sa zachová potrebným spôsobom. A na to potrebujete vedieť, aké správanie sa od týchto používateľov dá očakávať.

Naozaj sú sociálne siete naprogramované a vylepšované k tomu, aby stále kradli našu pozornosť? Ak nezaznamenajú našu aktivitu, príde nám napríklad upozornenie, že niekto pridal novú fotografiu a podobne.

Jednoznačne našu pozornosť potrebujú. Je potrebné si uvedomiť, aký je obchodný model sociálnych sietí. Bežný používateľ za ne neplatí – teda nie je zákazníkom. Tým sú firmy, ktoré si na sociálnych sieťach kupujú reklamu. Keď mám nejaké médium, na ktorom predávam reklamu, môžem jej cenu zvyšovať vďaka zdokonaľovaniu niekoľkých faktorov.

Medzi ne patria jednak veľkosť audiencie, ale aj jej takzvaný engagement – teda miera zapojenia, miera interakcie a pozornosti, ktorú jej užívatelia venujú. Je teda logické vymýšľať spôsoby, ako pozornosť čo najlepšie udržať. Každý musí sám posúdiť, či je jeho pozornosť kradnutá. Povedzme, že skôr je chytro manipulovaná, ale v konečnom dôsledku sa sami rozhodujeme, čomu pozornosť venujeme. Nikto nám nedrží pištoľ pri hlave, aby sme sa pozerali na Instagram.

Sme to my, kto berie do ruky mobil. Dôležitou zručnosťou našej doby je robiť veci vedome – ak chcete zapojiť ten populárny pojem mindfulness. Naučiť sa pred nejakým konaním zamyslieť, či to robím naozaj, pretože chcem alebo potrebujem. Alebo už je to len podmienený reflex: pípne mobil = všetko nechám a pozriem sa. Diskusia o tom, či to robia sociálne siete správne, je jedna vec. Isté ale je, že ak sa to má zmeniť, nebude to zo dňa na deň a pre každého užívateľa je dobré vedieť s tým vedome pracovať.

The Social Dilemma Foto: MovieStillsDB

Vo filme zaznie veta: Iba dva priemysly nazývajú svojich zákazníkov užívatelia. Drogový a softwarový. Súhlasíte? Čo všetko majú spoločné?

Spoločná je tá návykovosť – robí mi to dobre, a tak chcem znova a viac. Čo je ale zaujímavejšie sú práve odlišnosti. Návykové látky nie sú spoločensky akceptované, to je pre závislého človeka určitá brzda. Predsa len sa im nemôže oddávať kdekoľvek, v akejkoľvek situácii sa napríklad sfajčiť. Tiež nie sú zadarmo, takže si väčšinou nemôžeme dovoliť ich neustály prísun. Naopak, sociálne siete, tie nás nestoja nič a je dnes úplne bežné nimi „surfovať“ v podstate kedykoľvek a kdekoľvek.

Ešte sa používa pojem konzument digitálneho obsahu – rovnako ako konzument alkoholu atď. Tiež zaujímavá paralela, že?

Dokument tvrdí divákom, že Facebook robí na svojich užívateľoch experimenty. Je to tak? Aké a ako to prebieha?

Slovo experiment znie asi zbytočne zlovestne. Každý softvér sa musí priebežne testovať, aby sa mohli jeho rôzne funkcie zdokonaľovať. Pokiaľ ide o softvér, pri ktorom je kľúčová funkčnosť pre užívateľov, prebieha pochopiteľne testovanie formou skúšania užívateľskej interakcie. Do toho vstupujú ďalšie otázky: do akej miery sa testuje, čo bude pre užívateľov prínosné alebo čo ho skôr posunie k efektívnejšiemu príjmu z reklamy.

Foto: archív Karol Suchánek

Ak je niečo zadarmo, tak potom som ja ten, kto je predávaný. Sme my používatelia sociálnych sietí alebo tovar? Čo si o týchto tvrdeniach myslíte? Je to naozaj tak?

Záleží na uhle pohľadu. Sociálne siete nepredávajú nás, ale reklamu – teda možnosť osloviť nás ako užívateľa nejakým oznámením. Zároveň ale platí, že sociálna sieť, a to vyplýva už z názvu, existuje len vďaka nám, sieti užívateľov a ich vzájomným väzbám a interakciám. V tomto význame teda môžeme povedať, že ak niekto predáva nejakú funkciu sociálnej siete, sme neoddeliteľnou súčasťou predávanej služby aj my.

Ako funguje cielená reklama?

To je veľmi všeobecná otázka, odpoveď by bola skôr na knihu alebo aspoň na týždenný kurz. V zásade ide o to, že vďaka informáciám, ktoré o nás online služba zhromažďuje, vie určiť, koho môže určitá reklama osloviť. Potom si môžete pri nastavení reklamnej kampane zvoliť, komu sa bude obsah zobrazovať podľa veku, záujmov, politických názorov, geografickej lokácie, národnosti, pohlavia … tých parametrov je naozaj veľa.

V dokumente sa spomína pojem growth hacking. Čo znamená a čo je jeho úlohou?

Ide o pomerne nové odvetvie marketingu, ktoré sa používa aj v iných oblastiach, nielen pri sociálnych sieťach. Využíva práve spomínané testovanie reakcií užívateľov na určité situácie, za účelom optimalizácie služby pre čo najrýchlejší rast obratu.

The Social Dilemma Foto: MovieStillsDB

Ukazujú aj známu konšpiračnú teóriu Pizzagate a ako jednoducho takéto fake informácie vznikajú. Dá sa ich naučiť vidieť, rozoznať od skutočnosti a filtrovať?

Áno, aplikovaním kritického myslenia. Predstavte si situáciu, kedy vám v reálnom živote jedna kamarátka niečo povie o inej kamarátke. Keď nechcete zaujať unáhlené stanovisko, zistíte si od pár ďalších ľudí, čo je na tom pravdy a potom zapojíte vlastný úsudok a rozhodnete sa o svojom názore.

Rovnako tak je potrebné si overovať informácie na internete z rôznych zdrojov. Je vlastne trochu paradox, že čím viac rôznych zdrojov informácií vďaka internetu máme, tým viac ľudí sa nechá ovplyvniť hoaxom, ktorý pochádza z jedného pochybného zdroja. Postupne ho síce šíri viac ľudí, ale pri troche snahy je takmer vždy možné zistiť, aký má tá informácia pôvod.

Môžem vôbec využívať sociálne siete bez toho, aby som bola terčom všetkého spomínaného?

Záleží, v akom kontexte sa považujete za terč. Pokiaľ vám ide o súkromie, veľa vecí môžete ovplyvniť nastavením a tým, že budete pred zdieľaním každej informácie premýšľať, ako by mohla potenciálne byť použitá vo váš neprospech. Rozhodne sa ale nevyhnete tomu, aby na základe vašich dát bolo upravované to, čo na sociálnych sieťach uvidíte. Aspoň zatiaľ.

Stále viac sa objavujú tlaky po lepšej regulácii toho, ako môžu siete s našimi dátami nakladať. Verím, že sa vďaka tomu budú opäť viac orientovať na spájanie ľudí, ako tomu bolo u ich zrodu. Na to sú naozaj úžasným vynálezom.

Ak vás zaujímajú podobné témy, sledujte Karola Suchánka na jeho oficiálnej stránke, Facebooku alebo Instagrame, kde prináša množstvo zaujímavých informácií z digitálneho sveta. Rovnako odporúčame aj výborný dokument The Social Dilemma, ktorý vám ukáže inú štránku sociálnych sietí, než ju poznáme my, užívatelia.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )