V Argentíne sa nachádza miesto, na ktoré by miestni obyvatelia najradšej zabudli. Prírodná katastrofa v podobe obrovskej povodne ich pred rokmi obrala o všetko. Klesajúca voda postupne odkrýva skazu, ktorú napáchala. 

Zhruba 340 kilometrov juhozápadne od Buneos Aires, hlavného mesta Argentíny, sa na brehu jazera Epecuén ukrývajú dnes už iba pozostatky opusteného rovnomenného mestečka. Jazero s terapeutickými a liečivými účinkami patrí k svetovým unikátom, viac slaná voda sa nachádza už len v známom Mŕtvom mori.

Práve tento nezvyčajný úkaz prilákal do lokality prvých ľudí, ktorí si postupne začali na pobreží budovať svojej domovy. Rezort víl začal vznikať v roku 1920, rok čo rok pribúdalo čoraz viac domov aj miestnych, v 1970 tu žilo viac ako 5 000 obyvateľov. Z malého mestečka sa postupne stalo vyhľadávané turistické stredisko.

Mnoho ľudí prichádzalo do vyhľadávanej lokality, aby zažilo na vlastnej koži ospevované liečivé účinky jazera so slanou vodou a zdravého vzduchu. Epecuén po roku 1970 zažíval skutočne zlatú éru, a to aj vďaka novo vybudovanej železničnej stanici, autobusovým zastávkam, múzeu či hotelom. Každé leto  toto unikátne miesto navštívilo okolo 20 000 turistov.

Práve v období najväčšej popularity začali čoraz častejšie lokalitu sužovať silné a výdatné dažde, ktoré neboli pre tunajšie podnebie typické. Výška vody v jazere sa každou sezónou zvyšovala, svoj vrchol dosiahla v roku 1985, kedy hektolitre slanej vody roztrhli hrádzu.

Prírodná katastrofa však prišla až o čosi neskôr neskôr, povodeň sa pomaly rozširovala a postupne si brala vilu za vilou. V roku 1993 sa celé mestečko nachádzalo pod 10-metrovou vodou, rezort bol doslova vymazaný z mapy.

Mestečko bolo pochované celých 25 rokov, až v roku 2009 voda začala postupne klesať a odkrývať obrovskú skazu, ktorú napáchala. Aj napriek tomu, že povodeň si nevyžiadala žiaden ľudský život, na miestnych zanechala trvalé „rany“.

Žiaden z predchádzajúcich obyvateľov sa sem už nevrátil, až na Pabla Novaka. Ten zostáva stále jediným miestnym s bohatými spomienkami na zlaté časy rezortu Epecuén.  Jeho život v opustenom mestečku dokonca očaril filmárov natoľko, že o jeho príbehu vytvorili v roku 2013 dokument s názvom Pablo’s Villa.

Pozri aj: Sochy hláv na Veľkonočnom ostrove majú telá, ktoré sú zakryté zosuvmi pôdy

abadondedplaces.com