Tím amerických ekonómov dospel k prekvapivému zisteniu. Pomocou podrobného skúmania rôznych spôsobov dopravy a výpočtov uhlíkovej stopy, ktorú zanechávajú, prišiel na to, že doprava tovarov na väčšie vzdialenosti nemusí byť vždy na škodu. Ich zistenia sa samozrejme nedajú zovšeobecňovať, no minimálne v niektorých prípadoch evidentne platí, že doviezť tovar z väčšej vzdialenosti môže byť ekologickejšie ako doviezť ho z neďalekého mesta či krajiny.
Znie to možno neuveriteľne, ale tím pod vedením Erica Bella a Arpada Horvatha z University of California v Berkeley zistil, že pomaranče, ktoré sa predávajú v Los Angeles, New Yorku, Chicagu a Atlante, je v záujme minimalizovania uhlíkovej stopy oveľa výhodnejšie dovážať z juhoamerického Čile, ako z Kalifornie či Mexika.
Dôležitý je spôsob dopravy
Ako vysvetľuje Česká televízia, kľúč k pochopeniu tohto paradoxu je v tom, že určujúcim faktorom v súvislosti s uhlíkovou stopou sa ukázala byť nie samotná vzdialenosť, ale v oveľa väčšej miere spôsob dopravy.
Pomaranče z Čile sa totiž dovážajú do USA v obrovských kontajnerových lodiach a na ich dopravu do veľkých amerických miest sa tak spotrebuje výrazne menej energie ako na dopravu pomarančov z Kalifornie či Mexika, ktoré sa vozia kamiónmi.
Výsledok štúdie je naozaj šokujúci – pomaranče dovezené na americký trh z Čile majú podľa Bella s Horvathom až šesťkrát nižšiu uhlíkovú stopu ako tie, ktoré sa dovezú z Kalifornie či Mexika.
Nahlásiť chybu v článku