Ilustračná snímka: Unsplash

Prerušovaný pôst patrí medzi pomerne moderné diéty. Podľa vedcov má však veľké benefity.

Ak bojujete s nadbytočnými kilami a zaujímali sa o rôzne diéty, je dosť možné, že ste počuli aj o prerušovanom pôste, známom pod anglickým názvom intermittent fasting. Tejto diéte podľahli aj viaceré celebrity a v tomto prípade sa im snáď dá veriť, že to myslia úprimne, keďže prerušovaný pôst nie je spojený s predajom konkrétnych produktov v hodnote niekoľko stoviek eur. Základom je, že nie je ani tak dôležité čo jeme, ale kedy jeme. 

Prerušovaný pôst

Spôsobov prerušovaného pôstu je viacero. Môže ísť napríklad o to, že jete 8 hodín denne a 16 hodín nejete, prípadne na jedenie máte vyhradených iba 6 hodín z dňa a18 hodín nejete nič. Môže ísť aj o striedanie dní, teda jeden deň jete, druhý nie, alebo jete 5 dní v týždni a dva držíte pôst.

Základom je, že sa stravujte vo fázach, budujete si inzulínovú rezistenciu, odbúravate z tela odpadové látky a, tiež, chudnete. Samozrejme, je dobré počas fázy jedenia myslieť na to, aby ste prijímali zdravé jedlá s dostatkom živín.

Ukazuje sa, že je to dobré pre zdravie

Ako píše portál IFL Science, na podporu prerušovaného pôstu poukazujú aj vedci, teraz nie kvôli chudnutiu, ale najmä kvôli zdravotným benefitom. Ukázalo sa totiž, že potenciálne znižuje symptómy psoriázy, pomáha predchádzať infekciám, dokonca pomáha znižovať riziko vzniku niektorých druhov rakoviny a dá sa ním bojovať proti rôznym metabolickým chorobám.

Predĺži aj život

Nová štúdia venujúca sa prerušovanému pôstu prináša ďalší veľmi pozoruhodný jav – môže predlžovať život. Podľa štúdie uverejnenej pred pár dňami v časopise Nature, dokázali vedci predĺžiť život malých vínnych mušiek známych ako drozofily o 13 % u samcov a až o 18 % u samíc. Ak si zoberieme, že na Slovensku sa muži dožívajú v priemere 74 rokov a ženy 81 rokov, potom by to znamenalo predĺženie života Slováka o takmer 10 rokov a u Sloveniek až o 15 rokov.

Foto: pixabay

Samozrejme, porovnávať vínne mušky s ľuďmi je prehnané, ale existuje dobrý dôvod, prečo vedci skúmali práve drozofily. V prvom rade, tieto mušky majú podobný cirkadiánny rytmus ako ľudia, teda rovnako ako my, sú cez deň aktívne a v noci oddychujú. Zdieľame tiež 70 % spoločných génov a hlavne, starnú podobným spôsobom ako ľudia, avšak dožívajú sa iba dva mesiace. To znamená, že vedci môžu za pomerne krátky sledovať celý životný cyklus mušiek.

Fungovala iba jedna

Na meranie účinkov prerušovaného pôstu, tím rozdelil mušky do štyroch diét. Jedna mala neobmedzený prístup k jedlu, druhá mohla jesť 12 hodín denne, tretia bola 24 hodín o hlade a následných 24 hodín mala neobmedzený prístup k jedlu a posledná mala 20 hodín pôstu a potom 24 hodín mohla jesť koľko chcela.

Z týchto štyroch skupín iba v štvrtej pozorovali predĺženie života mušiek. Vedci si všimli, že mušky ktoré využívali noc na pôst a potom jedli iba v čase obeda, žili dlhšie. Vedci vysvetľujú, že počas nočného hladovania nastáva autofágia, teda proces, pri ktorom bunky v tele odbúravajú nepotrebné či škodlivé zložky z tela a používajú ich na regeneráciu nových buniek. Tento proces pritom nastupuje počas pôstu, ale iba vtedy, ak je súčasťou pôstu aj noc.

Foto: Unsplash

Samcom múch tento režim predĺžil život o 8 dní, u samičiek to bolo dokonca 1 a pol týždňa. Lepšie na tom bolo aj ich celkové zdravie. Zlepšila sa im funkcia svalov a neurónov, znížila sa im agregácia proteínov súvisiacich s vekom a oddialil sa nástup pozorovaných markerov starnutia v svaloch či v tráviacom ústrojenstve.

Chcú vyvinúť liek

Vedci aj na základe tohto uvažujú o vývoji liečiv, ktoré by proces autofágie simulovali a poskytovali by tak výhody aj bez prerušovaného pôstu. Uvedomujú si totiž, že akákoľvek diéta je náročná a držať hladovku nedokáže len tak každý, pričom je potrebné sa premáhať a odopierať si chuť na jedlo.

Kým však vedci vyvinú použiteľný liek, môžete skúsiť prerušovaný pôst aj vy. Myslite však na to, že tento zámer by ste mali dopredu skonzultovať so svojím lekárom.

0
Uložiť článok
Komentovať