Vysadenie 10.000 nových drevín, vytvorenie troch nových mestských alejí, zabezpečenie kvalitnej údržby a starostlivosti o zeleň, príprava koncepcie bratislavských brehov či spracovanie opatrení na zníženie znečistenia ovzdušia. Aj to sú ciele, ktoré si stanovil primátor Bratislavy Matúš Vallo a mestskí poslanci v spoločnom programovom vyhlásení na roky 2019 až 2022. Dokument schválilo v júni mestské zastupiteľstvo, informuje TASR.
„Musíme sa postarať, aby mestské lesy a parky plnili predovšetkým rekreačnú funkciu a musíme obmedziť hospodársku ťažbu dreva v nich, bez ohľadu na majiteľov alebo správcov lesov,“ deklarujú zástupcovia bratislavskej samosprávy. Rovnako je podľa nich dôležité zmeniť prístup k odpadom, od ich separácie až po likvidáciu, tak, aby celý proces zodpovedal trvalej udržateľnosti a bol maximálne šetrný k životnému prostrediu.
„Pri úpravách verejného priestoru a pri projektovaní nových stavieb je potrebné dbať na zníženie dopadov klimatických zmien, na ktoré dnes Bratislava pripravená nie je. Bratislavčania trávia voľný čas športom a pre udržanie a rozvíjanie tohto trendu potrebujeme otvoriť čo najviac areálov a plôch na rekreačný šport,“ píšu v programovom vyhlásení. V rámci životného prostredia si ako cieľ stanovili komplexnú a plošnú pasportizáciu zelene.
Adaptácia na zmenu klímy
Primátor a poslanci chcú presadzovať aktívne kroky pre adaptáciu hlavného mesta na zmenu klímy. „Revitalizácie parkov a verejných priestranstiev budeme realizovať s cieľom rozšíriť plochy zelene ako priepustné plochy a zvýšiť tak odolnosť mesta voči horúčavám, ako aj jeho vodozádržnú schopnosť,“ priblížili. Chcú tiež zlepšiť monitorovanie stavu ovzdušia, realizovať opatrenia na posilnenie verejnej dopravy v meste a predchádzanie smogovým situáciám. Vytvárať budú aj podmienky pre zakladanie nízkoemisných zón. „Pripravíme dokument starostlivosti o dreviny v meste a mesto predstaví program Zeleň na každú ulicu,“ deklaruje samospráva.
Vysadiť plánujú tiež 10.000 nových drevín a vytvoriť tri nové mestské aleje, napríklad na Panónskej a Brnianskej ulici. Zabezpečiť chcú aj kvalitnú údržbu i starostlivosť o zeleň a pripraviť novú koncepciu jej výsadby. „Pri rekonštrukcii budov vo vlastníctve mesta budeme presadzovať používanie inovatívnych prístupov pri znižovaní uhlíkovej stopy a riešení adaptácie na zmenu klímy,“ deklarujú primátor a poslanci. Realizovať chcú aj audit energetickej náročnosti budov vo vlastníctve hlavného mesta. Koncepcia bratislavských brehov má určiť spôsob, akým sa budú rozvíjať.
„Budeme rokovať s Lesmi SR, aby mestu zverili enklávy lesa a ostatné pozemky v ich majetku, ktoré sa nachádzajú na území bratislavského lesoparku. Budeme aktívne rokovať s cieľom podporiť rekreáciu a ochranu prírody v lesoch v správe Lesov SR na území mesta Bratislavy (Lužné lesy, Devínska Kobyla),“ píše sa v spoločnom programovom vyhlásení bratislavského primátora a mestských poslancov.
Potrebujeme ešte trilión stromov
Bratislava sa teda rozhodla prispieť svojou troškou k zelenšej planéte a svetlejšej klimatickej budúcnosti. A urobila tak tým najlacnejším, najdostupnejším a naprirodzenejším spôsobom. Práve opätovné zalesňovanie je totiž podľa nedávneho výskumu univerzity ETH v Zürichu to najlepšie, čo môže ľudstvo urobiť pre boj s klimatickou zmenou.
Vo svojej analýze tím vedcov zisťoval, koľko stromov by sme mohli na svete vysadiť bez toho, aby sme tým ovplyvňovali už existujúce urbanizácie či pôdu určenú na poľnohospodárstvo. Výpočtami zistili, že na Zemi sa nachádza asi 1,7 miliárd hektárov pôdy bez stromov, kde by mohli stromy rásť úplne prirodzene bez akejkoľvek starostlivosti. Podľa vedcov by ľudstvo na tejto ploche mohlo vysadiť až 1,2 trilióna stromov. Aktuálne sa ich na Zemi podľa staršieho výskumu nachádza o niečo viac ako 3 trilióny.
Reforestácia je podľa viacerých odborníkov aktuálne najrozumnejšie riešenie problému s klimatickou zmenou. Lesy sú prirodzeným čistiacim systémom našej planéty od skleníkových plynov, no namiesto toho aby sme lesné porasty rozširovali, ich paradoxne každú sekundu ničíme. Ako pre The Guardian uviedol vedúci výskumu Tom Crowther, projekt, ktorý by na svete vysadil 1 trilión stromov by stál viac ako 266 miliárd eur.
Nahlásiť chybu v článku