Je to zvláštny pocit, prechádzať sa prázdnymi miestnosťami chátrajúcej budovy pri predstave, že pár desaťročí spätne tu bývali ľudia. Kráčali po tých istých chodbách, rozprávali sa,… Z významného liečebného ústavu na Borovej hore zostali už len zubom času ohlodané múry, pripomínajúce dobu zašlej slávy.
správy od nás budete mať ako prví.
Vo Zvolene boli v areáli parku Borová hora vybudované mestské kúpele, ktoré sa v polovici 20. storočia prebudovali na sanatórium na liečenie tuberkulózy a respiračných chorôb. Toto sanatórium slúžilo v r. 1944 počas SNP zároveň aj ako poľná partizánska nemocnica. Sanatórium, ako oddelenie tuberkulózy a respiračných chorôb patrilo pod vtedajší Ústav Národného Zdravia Zvolen – dnešnú Zvolenskú nemocnicu. V roku 1999 bolo zatvorené a pľúcne oddelenie sa presunulo do nemocnice.
Miesto teraz má svoju špecifickú, až hororovú atmosféru. V opustených izbách sa po zemi povaľujú spomienky starej liečebne. V prachu medzi sutinou môžeš nájsť röntgenové snímky a lekárske záznamy pacientov, ktorí sa tu liečili. Niektorí odchádzali domov za svojimi rodinami a priateľmi, iní tu zomierali.
Aj samotná monumentálnosť stavby vzbudzuje obdiv a dodáva miestu unikátne čaro. Pokiaľ vojdeš do budovy hlavným vchodom, ocitneš sa vo veľkej vstupnej hale, odkiaľ sa vieš točitým schodiskom dostať na tri poschodia, kde môže človek blúdiť chodbami a desiatkami izieb. Treba si dať pozor na sklo, takže najlepšie je sa dobre obuť.
Na miesto sa dá dostať bez problémov. Mestská časť Podborová sa nachádza približne 20 minút chôdze od centra mesta. Popri hlavne ceste sa dostaneš až k veľkému parkovisku, odkiaľ je to už len kúsok cestou popri arboréte ruží až do areálu opusteného parku.
Park je krásnym a tichým miestom. Rybník v strede obklopujú chodníky lemované zeleňou. Ľudia sem chodievajú na prechádzky, dá sa posedieť na lavičkách. Minulý rok sa tu uskutočnil už tretí ročník Dňa Borovej hory, počas ktorého do parku zavítajú návštevníci aby si dopriali rôznorodé kultúrne vystúpenia a občerstvili sa.
S príchodom noci tu už avšak človek veľa ľudí nestretne. Akoby celé miesto dýchalo a žilo svoj tajuplný život. Ošarpané steny liečebne s popraskanou omietkou pôsobia vo svetle baterky ako koža prastarého, mýtického stvorenia. Vnímaš tlkot svojho srdca, pomaly kráčaš tmavými chodbami s vedomím, že nikdy nevieš, čo ťa môže čakať za rohom.
Pozri sa, ako to na tomto mieste vyzerá:
Pozri aj: Pohltila ju príroda. Takto dnes vyzerá opustené mesto Fukušima po havárii jadrovej elektrárne
#cestujemdoma
Spoznávaj Slovensko a jeho krásy, podpor domácu ekonomiku a cestovný ruch.
Nahlásiť chybu v článku