foto: By Kupsztal - I created this work entirely by myself., CC BY-SA 3.0, Link, foto: TUBS, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Nie každá krajina má pravidelné hranice.

V ľudskej histórii sa línie medzi dvomi štátmi neustále pohybujú. Občas však vznikajú rôzne anomálie, ktoré niekedy pobavia a pri niektorých vyslovene zamrazí. Pozrime sa spoločne na bizarné hranice sveta

My v Európe sme zvyknutí, že väčšina hraníc vznikla prirodzene počas niekoľkých storočí a jednotlivé krajiny sa väčšinou vedeli dohodnúť. Sú však oblasti, kde hranice nevznikli prirodzene, ale vyslovene násilne. Smutným príkladom je Afrika.

Hranice ako podľa pravítka

V roku 1900 bol takmer celý africký kontinent s výnimkou Etiópie, Libérie a Maroka rozdelený medzi sedem európskych koloniálnych mocností, ktoré sa v Afrike snažili získať čo najväčšie územie. Od berlínskej konferencie sa kontinent medzi rokmi 1884 až 1885 rozdelil medzi Veľkú Britániu, Francúzsko, Nemecko, Portugalsko, Belgicko, Taliansko a Španielsko. Zostalo len zopár nezávislých pôvodných afrických krajín ako Etiópia či Libéria.

Rok 1960 bol pre Afriku zlomový. Až 18 krajín získalo nezávislosť od svojich európskych pánov a tešilo sa z nadobudnutej slobody. Problémom celej Afriky je však to, že hranice medzi jednotlivými krajinami nezodpovedajú historickej skúsenosti a boli nakreslené len tak. Preto má mnoho afrických krajín hranice podľa pravítka, zatiaľ čo naše európske hranice sa tvorili nielen podľa historickej skúsenosti, ale aj podľa toho, kde aké etnikum žilo.

foto: Wikimedia Commons, CC0

Európske mocnosti pospájali v Afrike národy, ktoré nikdy spolu nežili a dali im pomenovanie, ktoré nikdy nepoužívali. Napríklad v Nigérii alebo v Kongu žije vyše 250 etnických skupín. Sú to umelo vytvorené štáty stále bojujúce so svojimi historickými neduhmi, ktoré si viac-menej samy nespôsobili. Je to podobné, akoby stále existovalo Rakúsko-Uhorsko, museli by ste sa naučiť po maďarsky a politici by vám hovorili, že nie ste Slovák, ale Uhor. Asi by vám to nebolo príjemné.

Niekto môže povedať: Tak nech sa rozídu a bude pokoj. Nuž taký bezproblémový rozchod v celej ľudskej histórii má len Švédsko s Nórskom a my Slováci s Českom v roku 1993. Žiaden iný národ sa nevedel rozdeliť bez rinčania zbraní. A keď v Afrike vypukne vojna, nastane chaos. Náš niekoľkostoročný vývoj tento kontinent jednoducho nemôže preskočiť za pár desiatok rokov. Napriek tomu je Afrika čoraz pokojnejšia a bezpečnejšia.

Spojené arabské emiráty a Omán

Pozrite sa na mapu medzi Spojenými arabskými emirátmi (U. A. E.) a Ománom. Asi 120 kilometrov východne od Dubaja sa nachádza územie menom Nahwa, kde nájdete okolo 40 budov. Celá táto oblasť je však obklopená Ománom. V tejto ománskej oblasti žije približne 3-tisíc ľudí. Ománska oblasť je takisto kompletne obklopená Spojenými arabskými emirátmi.

foto: Ksamahi, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Na severe sa nachádza polostrov Musadan, ktorý patrí aj Ománu a U. A. E. No a teraz si predstavte, že ste občanom Ománu, žijete v Muscate a chcete ísť za svojou rodinou na ománsku časť polostrova Musadan a popritom navštíviť dedinu Nahwa. Viete, koľkokrát prekročíte hranice? Šesťkrát! Bizarné hranice sveta naberajú na absurdite…

Stredná Ázia

Nie, nebojte sa, na svete máme viac zaujímavostí. Napríklad Uzbekistan má štyri exklávy, ktoré sú kompletne obklopené Kirgizskom. Kirgizsko má svoju exklávu kompletne obklopenú Uzbekistanom a Tadžikistan dve exklávy obklopené Kirgizskom a jednu v Uzbekistane. Dôvod? Stalin.

Problémom boli nakreslené hranice ešte za čias Stalina, ktoré vôbec neodzrkadľovali historický vývin. Všetky krajiny bývalého ZSSR bojujú s týmto nechceným dedičstvom prakticky doteraz. Krásnym príkladom je nielen Kaukaz, ale aj známejší Uzbekistan. Mesto Samarkand dlhodobo patrilo Tadžikom, ale Stalin sa rozhodol, že ho dá Uzbekom.

foto: TUBS, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Napríklad kirgizská exkláva v Uzbekistane má menej než 1 000 ľudí. Nie je tam žiaden úrad, pošta, banka a ľudia sú zamestnaní len v jednom malom obchode. Celá exkláva je obklopená uzbeckou armádou a aj preto miestni občania požiadali o presun do Kirgizska. Vláda v Biškeku však povedala nie, a tak musia obyvatelia tejto bezvýznamnej enklávy naďalej strážiť svoje územie.

A pridajme ešte jeden absurdný prípad. Uzbecká exkláva Sokh, ktorá je kompletne obklopená Kirgizskom, je zaujímavá tým, že na tomto území, ktoré celé patrí Uzbekistanu, žije 99 percent Tadžikov.

Poľsko a ZSSR

Genialita Stalina spočívala v tom, že myslel niekoľko desaťročí dopredu. Tušil, že keby sa niektorá krajina odtrhla, jej hranice budú platiť podľa posledných úprav a vzniknú preto konflikty a vojny. Jediné, kde sa vedeli dohodnúť, boli krajiny ako Poľsko, Litva, Bielorusko a Ukrajina. Stalin každej krajine zobral, urval či pridal. Napriek tomu, že Poľsko nebolo v ZSSR, dlho mu patrili územia a mestá ako Vilnius a Ľvov, ktoré dnes patria Litve a Ukrajine.

V 90. rokoch pri rozpade východného bloku sa Poľsko cez svojho ministra zahraničných vecí Skubiszewskeho vyjadrilo, že nebudú žiadať historické územia Poľska, zmieria sa s realitou, lebo by dopadli ako mnohé krajiny po rozpade ZSSR. Dohodli sa s Litvou, Bieloruskom a Ukrajinou, čo však vtedy nevyhovovalo Rusku a odvtedy panuje veľká nevraživosť ruských politikov voči nášmu severnému susedovi.

Afganistan – Wakhan

Ak sa pozriete na mapu Strednej Ázie, uvidíte malý cípik, ktorý sa tiahne 350 kilometrov medzi Pakistanom a Tadžikistanom. V najužšom bode má sotva 13 kilometrov a celý patrí Afganistanu.  Takáto anomália by nikdy nevznikla, keby v 19. storočí neexistovalo súperenie medzi Anglickom a cárskym Ruskom o vplyv v regióne.

foto: Ali Zifan, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Rusi sa chceli dostať k Indickému oceánu a Britská ríša v tom chcela cárskemu Rusku zabrániť. Nakoniec sa dve mocnosti dohodli, že vznikne tento cíp medzi dvoma veľkými svetmi. Rusko ani Anglicko nechceli mať spoločnú hranicu, a tak nehostinný región dostal Afganistan, ktorý mal zostať nezávislý.

Daný región sa stal ešte izolovanejší, ako bol, a to natoľko, že dnes je to nielen najbezpečnejšia časť Afganistanu, ale ani Taliban sa sem poriadne nedostal. Voľakedy tadiaľto prechádzala známa hodvábna cesta. Na ťavách sa viezol tovar popri rieke hlavne do Číny. Dnes je hranica wakhanského koridoru s krajinou draka hermeticky uzavretá z obavy pred teroristami.

Stále tu však žijú kočovné etniká. Tie putujú po úzkom koridore so svojimi stádami tiav, jakov a koní. V zime teplota padne na mínus 40 a musíte sa o seba postarať. Žiadna nemocnica, infraštruktúra či známka štátnej moci. Akoby ste žili pred 200 rokmi. Ak hľadáte najizolovanejšie miesto v Ázii, práve ste sa o ňom dozvedeli.

Zaujímajú vás ďalšie bizarné hranice vo svete? Pozrite si ďalšie články na webe travelistan.sk.

Martin Navrátil precestoval viac ako 160 krajín sveta. Jeho blog Travelistan.sk je zdroj základných informácií pre všetkých cestovateľov
4
Uložiť článok
Komentovať