Alebo stojíte niekde na terase vysokého mrakodrapu či na inom vysoko umiestnenom mieste. Z ľudí sa stanú mravce a človek má pocit nadvlády nad celým svetom. Vedci si však myslia, že postávanie na vyvýšených miestach je sprevádzané aj zvláštnejšími javmi, napríklad fenoménom vyvýšeného miesta.

Netýka sa len samovrahov

Fenomén vyvýšeného miesta hovorí o tom, že ak sa človek ocitne na vysoko položenom mieste, v istom momente z neho zatúži zoskočiť. Nejde pritom o myšlienky človeka túžiaceho po samovražde, fenomén vyvýšeného miesta sa týka aj celkom zdravých a šťastných jedincov. Vedci dokonca zistili, že tento jav sa vyskytuje v populácii celkom bežne.

Dokazuje to štúdia vykonaná ešte v roku 2012, v rámci ktorej sa vedci venovali jedincom so samovražednými sklonmi, ale aj tým, ktorí takéto sklony nemali. Ukázalo sa, že myšlienka na skok z vysoko položeného miesta sa vyskytuje u oboch skupín, nezávisle od ich mentálneho rozpoloženia. Nevysvetliteľné nutkanie zoskočiť popísalo až 50 percent jedincov, ktorí po samovražde vôbec netúžili.

Hry podvedomia

Vedcom tento jav nedal spávať, prišli preto s vysvetlením aj v prípade tak bizarného fenoménu, ako je tento. Tvrdia, že mozog sa s nami zahráva a akonáhle sa ocitneme na okraji útesu, zaúraduje naše podvedomie, v ktorom sa ukrýva iracionálny strach. Myšlienku následne preberie naše vedomie a nabáda nás k jej realizácii. Vedomé zmýšľanie však reaguje na podnety pomalšie, ako naša emocionálna stránka. Okrem toho, náš mozog má v sebe aj istého autopilota, vďaka ktorému odtiahneme ruku od rozpálenej platničky skôr, ako si vôbec stihneme uvedomiť, že je horúca, a teda nebezpečná.

Strach z výšok nie je prepojený so strachom zo smrti

Keď však stojíte na vysoko položenom mieste, nablízku nie je žiadna horúca platnička, mozog preto hľadá racionálne vysvetlenie. V tomto prípade napríklad dôjde k záveru, že osoba sa zrejme chystala z vysokého miesta zoskočiť. Ďalšia teória zas hovorí, že človek podvedome vyhľadáva situácie, v ktorých hrozí isté riziko. Okrem toho, vedci si myslia, že strach z výšok v ľudskom mozgu nie je prirodzene prepojený so strachom zo smrti. Myseľ preto môže predpokladať, že ak sa človeku podarí dostať z výšky dole, a to hoci aj zoskokom, bude v bezpečí.

Je ovládanie myšlienok ilúziou?

Aj keď existuje niekoľko teórií, vedci si ešte stále nie sú istí, čo tento jav vlastne spôsobuje. Isté však je, že nech sa snažia akokoľvek, nedokážu odhaliť motivácie, myšlienky a nutkania ukryté hlboko v ľudskom podvedomí. Peter Carruthers dokonca v roku 2017 publikoval štúdiu, v ktorej tvrdil, že človek si svojich myšlienok nie je vedomý a ak si myslí, že áno, je to len ilúzia. Práve to považuje aj za vysvetlenie tak iracionálneho myslenia, akým je napríklad fenomén vyvýšeného miesta.

Pozri aj:

Prečo tak rýchlo zabúdame na to, čo sa nám počas noci snívalo? Tu je vedecké…

curiosity