Ak sa o antidepresívach v spoločnosti niekedy hovorí, zvyčajne sa rozoberajú len výhody, ktoré pacientom trpiacim depresiou prinášajú. Pravdou však je, že aj antidepresíva majú svoju odvrátenú stránku, o ktorej sa hovorí už menej. K ich nevýhodám patrí predovšetkým týchto 6 vedecky podložených faktov.

#1: Šanca, že zaberú, je zhruba 50/50

Bohužiaľ, antidepresíva nefungujú až u zhruba polovice pacientov, ktorým sú predpísané. V prípade, že sa želaný účinok nedostaví, liečbu je potrebné zmeniť a vyskúšať iný typ antidepresív, čo však liečbu depresie výrazne predlžuje.

Navyše, psychiatri odhadujú, že až 1/3 všetkých pacientov trpiacich depresiou nereaguje na žiadne antidepresíva.

#2: Nepríjemné vedľajšie účinky

Štúdia, ktorá sa zaoberala vedľajšími účinkami antidepresív zistila, že až 50% ľudí pociťovalo pri ich užívaní rôzne problémy. Konkrétne išlo o:

• 62% ľudí sa sťažovalo na výrazné zhoršenie sexuálneho života
• 52% ľudí uviedlo, že počas užívania liekov sa necítili byť „vo svojej koži“
• 42% postrehlo dočasné zhoršenie psychického stavu

#3: Antidepresíva sú príčinou priberania

Pacienti trpiaci depresiou sa pri užívaní antidepresív tiež veľmi často sťažujú na priberanie. V priemere priberú 2-4 kg pri začiatku liečby, pričom toto číslo sa v jej priebehu môže neustále zvyšovať.

#4: Problémy s pamäťou

Niektoré zo starších druhov antidepresív môžu byť príčinou problémov s pamäťou, v niektorých prípadoch aj s jej dočasnou stratou. K týmto liekom patria napríklad Norpramin, Tofranil, Anafranil či Sinequan.

Približne 50% ľudí sa pri ich užívaní sťažovalo na výrazné problémy so sústredením sa a zhruba 30% pacientov potvrdilo dočasné výpadky pamäte.

#5: Môžu byt príčinou autizmu

Štúdia, ktorá skúmala 145 tisíc tehotných žien zistila, že u žien, ktoré počas tehotenstva užívajú antidepresíva, hrozí isté riziko. To spočíva v zdvojnásobení rizika, že ich novorodené dieťa bude trpieť autizmom.

#6: Indikovanie nesprávnej liečby

Faktom je, že antidepresíva sa v niektorých prípadoch predpisujú aj na liečbu úzkostnej poruchy. Štúdia, ktorá sa jej liečbe venovala však zistila, že najúčinnejším a najefektívnejším spôsobom na zmiernenie jej príznakov, prípadne na jej úplne odstránenie je kognitívno-behaviorálna terapia.

Autori štúdie nevylučujú, že užívanie antidepresív je v prípade úzkostnej poruchy účinné, no upozorňujú na to, že ešte pred ich nasadením by pacient mal skúsiť práve KBT.

Pozri aj: 5 VECÍ, KTORÉ OD VÁS ČLOVEK TRPIACI DEPRESIOU NAOZAJ NECHCE POČUŤ

psych.sk (Henrieta Balázsová), spring