Morová epidémia vo Florencii, foto: See page for author / CC BY

Epidémia moru v polovici 14. storočia dala svetu karanténu aj lazarety.

Na začiatku tohto roka by zrejme nikto nepovedal, že jedným z najskloňovanejších slov v spoločnosti bude slovo karanténa. Je jar a krajiny zo všetkých kontinentov obmedzujú (alebo už obmedzili) pohyb svojich obyvateľov, aby tak zabránili šíreniu nového koronavírusu. Bezprecedentné preventívne a bezpečnostné opatrenia majú svoje korene v oblasti, kde sa epidémia ochorenia COVID-19 premenila na pandémiu. 

Interez logo
Autorské články na webe Interez.sk nie sú zamknuté. Dokážeme ich tvoriť len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporia.
Podporte nás a pošleme vám atraktívny darček.

Stav, do akého dostala svet pandémia koronavírusu SARS-CoV-2, nemá v modernej histórii ľudstva obdobu. Prijatím celoplošných bezpečnostných a preventívnych opatrení sa podobá azda len na pandémiu Španielskej chrípky zo začiatku 20. storočia, ktorá pripravila vo svete trpko poznačenom prvou svetovou vojnou o život podľa odhadov asi 50 miliónov ľudí. Počas epidémií či pandémií ľudstvo koná na základe nových aj v minulosti overených skutočností. Napríklad, korene karantény vznikli už pred takmer 650 rokmi počas najsmrteľnejšej, dôkazmi podloženej, pandémie v histórii človeka.

Ilustrácia epidémie moru v belgickom meste Tournai, foto: Pierart dou Tielt (fl. 1340-1360) / Public domain

Iná pandémia z Číny

Je zrejmé, že ľudia už dávno predtým ako slovo karanténa vzniklo, vedeli o infekčnosti rôznych ochorení. Netreba predsa robiť moderné vedecké výskumy na to, aby sme videli, že po častých stretnutiach s chorým človekom, začneme rovnaké symptómy pozorovať aj na sebe. Ak ale chceme hovoriť o prvých oficiálnych nariadeniach a opatreniach, ktoré boli vyslovené v snahe predísť šíreniu tej či onej nákazy, musíme sa pozrieť na najhoršiu pandémiu v ľudských dejinách. Je polovica 14. storočia. Prichádza Čierna smrť.

Prečo sa epidémii moru, ktorá zasiahla v polovici 14. storočia Euráziu hovorí Čierna smrť, nie je celkom jasné. Jedným z vysvetlení môže byť akrálna nekróza, teda odumieranie končekov prstov pre poruchu cievneho systému, ktorú mor spôsoboval. Druhým vysvetlením je symbolika smútku, smrti a skazy, ktorú epidémia priniesla. Trvala minimálne štyri roky a vyžiadala si podľa negatívnych odhadov asi 200 miliónov ľudských životov. Tie pozitívnejšie hovoria o 75 miliónoch ľudských životoch.

Ukážka akrálnej nekrózy prstov, foto: Photo Credit:Content Providers(s): CDCOriginal uploaderL M123 at en.wikipedia / Public domain

Je známe, že epidémia moru prišla do Európy 14. storočia z Ázie. Kde presne sa začal mor šíriť, zrejmé nie je, prvé zo záznamov však pochádzajú z Číny, konkrétne dokonca z oblasti dnešnej provincie Chu-pej, kde sa zhodou okolností objavil aj prvý pozitívny prípad človeka nakazeného koronavírusom SARS-CoV-2. V Európe sa prvé prípady moru objavili v Turecku, skutočnú katastrofu však priniesli až talianske lode vracajúce sa z Čierneho mora do sicílskeho prístavu Messina v roku 1347.

Lodí malo byť dvanásť, práve na nich sa mal mor rozšíriť prakticky na každého člena posádky, ktorí chorobu roznášali ďalej v talianskych prístavoch. V nasledujúcom roku už mor zabíjal v celom Taliansku, vo Francúzsku, v Španielsku či v južnej časti Balkánskeho polostrova. Postupne sa mor šíril aj do ďalších európskych regiónov, v Škandinávii epidémia vypukla naplno až po roku 1350. Pandémia ustúpila v roku 1351, mor sa však opakovane do Európy vracal ešte niekoľko storočí.

Šírenie moru v rokoch 1348 – 1351, foto: Original by Roger Zenner (de-WP)Enlarging & readability editing by user Jaybear / CC BY-SA

Ako mor stvoril karanténu aj lazarety

Konečne sa tak dostávame aj k pôvodu samotnej karantény. Ako my dnes už vieme, tak aj Taliani boli v tých časoch presvedčení o tom, že obchodovanie s ďalekými regiónmi predstavuje pre zdravie Európanov veľké riziko. Poučené hrozivou pandémiou moru z polovice 14. storočia prijali európske prístavy menej či viac prísne bezpečnostné a preventívne opatrenia.

Prvé z nich mala mestská republika Ragusa, nazývaná tiež Republika Dubrovník po najvýznamnejšom centre Dalmácie. Historické záznamy dokazujú, že v republike platila už od roku 1377 povinná karanténa pre každého návštevníka, ktorý do krajiny pricestoval po mori. Jednomesačnú karanténu pred vstupom do prístavov námorníci vykonávali poväčšine na početných ostrovoch v blízkosti pobrežia Dalmácie. Ak sa po 30 dňoch u nikoho z posádky neprejavili prejavy moru, mohla loď vplávať do cieľového prístavu.

Skutočnú karanténu však zaviedol o približne 7 desaťročí neskôr až benátsky senát. Mesto totiž v roku 1448 nariadilo predĺžiť už existujúcu izoláciu prichádzajúcich námorníkov na 40 dní. A tak vznikol pojem karanténa vychádzajúci práve z číslovky 40, ktorá sa taliansky povie Quarantine. Dĺžka karantény nebola náhodná. Počas pandémie si Taliani všimli, že od infekcie do smrti prejde u človeka v priemere 37 dní. Benátky dali svetu okrem karantény aj prvý lazaret. Prvá nemocnica vyhradená výlučne pre ľudí nakazených morom vznikla v meste v roku 1403 a nachádzala sa na neobývanom ostrove s názvom Lazzaretto Vecchio.

Ostrov Lazzaretto Vecchio, Google Earth (reprofoto)

Izolovanie chorých a prevencia príchodu cudzích osôb do husto osídlených oblastí sa nakoniec ukázali ako pomerne účinné zbrane na spomalenie priebehu epidémií a pandémií. Karanténu postupne v rôznych obdobiach prijímali aj ďalšie krajiny, v mestách postihnutých epidémiami moru, cholery, týfusu či žltej zimnice vznikali početné lazarety.

Tretina populácie s obmedzenou mobilitou

Úplná uzávera oblastí je známa napríklad z roku 1665, keď bola pre výskyt moru od sveta na 14 mesiacov úplne odrezaná britská obec Eyam. Počas pandémie Španielskej chrípky sa úplne uzavrela Americká Samoa, na ochorenie nakoniec nezomrel vôbec nikto. V susednej Západnej Samoe pod správou Nového Zélandu sa chrípkou nakazilo 90 % obyvateľov, 20 % z nich chorobe podľahlo.

Pre pandémiu koronavírusu SARS-CoV-2 žije vo viac či menej prísnej karanténe aktuálne približne tretina svetovej populácie, teda asi 2,6 miliardy ľudí.

ScienceFriday, CNN, Hospodárske noviny, Amusing Planet, History,
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )