Okrem kosáka mala žena na nohe aj zámok, ktorý jej mal znemožňovať návrat medzi živých. Foto: Plos One.

Kosák okolo krku mal slúžiť ako prevencia toho, že z hrobu žena nevstane.

Kým dnes sa s upírmi stretávame v hororoch, či dokonca v romantických filmoch, racionálne zmýšľajúci človek nemá dôvod si myslieť, že existujú. V minulosti to ale bolo inak. Poverčiví ľudia ľahko uverili rôznym fámam a to, čomu nerozumeli, si často vysvetľovali nadprirodzeným pôsobením. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Upírka z Poľska

Nemôžeme sa preto diviť, že ľudia verili aj na existenciu upírov a to tiež na území strednej či východnej Európy. Hmatateľný dôkaz teraz objavili archeológovia z Poľska, ktorí na cintoríne zo 17. storočia objavili kostrové pozostatky a na základe viacerých indícií tvrdia, že ide o pozostatky „upírky“. Svoje zistenia opísali v štúdii publikovanej v časopise Plos One.

Ako informuje portál Science Alert, profesor Dariusz Poliński z Univerzity Mikuláša Koperníka viedol archeologický výskum, ktorého výsledkom bolo objavenie nezvyčajne pochovaných pozostatkov. Zo záberov lebky je vidieť, že žena mala problémy s chrupom a jeden predný jej výrazne vyčnieval. To bol pravdepodobný dôvod, prečo ju ľudia pokladali za upírku. Jej mŕtve telo preto náležite zabezpečili, aby ostalo v hrobe, do ktorého ju uložili.

Foto: Plos One.

Kosák na krk a zámok na nohe

Ženine pozostatky totiž zabezpečili kosákom a tiež zámkou na nohe. „Kosák nebol položený naplocho, ale bol umiestnený na krku takým spôsobom, že ak by sa pokúsil zosnulý vstať, tak by si odrezal hlavu, alebo sa aspoň zranil,“ povedal Poliński Daily Mail. Okrem kosáka mala žena na nohe aj zámok, ktorý jej mal znemožňovať návrat medzi živých.

V 17. storočí boli takéto pohrebné praktiky bežnými v reakcii na rozšírenie povier s upírmi. Tie siahajú až do 11. storočia, keď sa obyvatelia východnej Európy začali zaoberať anti-upírskymi rituálmi. Podľa Smithsonian totiž ľudia verili, že niektorí ľudia môžu vstať z hrobu ako upíri a začnú ohrozovať živých.

Iná kostra s kameňom na hrdle. Foto: Plos One.

Bežnými opatreniami, aby mŕtvoly nemohli vstať medzi živých bolo tiež prerazenie tela kovovou tyčou, otočenie zosnulého tvárou dole, spálenie tela, alebo umiestnenie kameňa na hrdlo.