Pan Plešatý

Foto: YouTube/ Pan Plešatý

Čím ho východné Slovensko prekvapilo?

Pred nejakým časom Slovenskom rezonovala hláška: „Na východe nič nie je“. Opak je ale pravdou a na vlastnej koži sa o tom presvedčil aj youtuber Pan Plešatý. Zašiel do Čiernej nad Tisou, ale pozrel sa aj kúsok za hranice Ukrajiny.

Google News Sledujte interez v Google News —
správy od nás budete mať ako prví.
Pridať ako zdroj

Zvláštne fľaky a zápach v hoteli

Svoje putovanie po východe krajiny začína Pan Plešatý v Prešove. Vždy, keď sa ocitne na Slovensku, rád ochutná tradičné slovenské dobroty. Tentoraz si nenechal ujsť šarišskú mačanku za 6,50 eura. V centre Prešova ho však zaujala aj zmrzlina za menej ako 2 eurá.

Ubytoval sa v 4-hviezdičkovom retrohoteli z roku 1952, ktorý nemá práve najlichotivejšie recenzie. Hosť, ktorý navštívil 55 krajín, zanechal recenziu, v ktorej píše, že je to najhorší hotel, v akom bol kedy ubytovaný. Iní dodávajú, že nepríjemne zapácha a je to tam hlučné.

Napokon youtuber nebol príliš kritický. Zhodnotil ale, že hotel ani náhodou nie je 4-hviezdičkový, aj keď sa za taký označuje. Pocitovo mu namiesto toho pridelil 2 hviezdičky. Hoci nemusí byť všetko ultramoderné, staré matrace plné podivných škvŕn či zvláštne fľaky na stenách nie sú práve najreprezentatívnejšie.

Takto žijú ľudia v roku 2026

Z Prešova sa následne vybral ďalej na východ, pričom sa zastavil aj na okraji mesta Sečovce pri rómskej segregovanej lokalite Habeš. Podľa jeho slov žije v lokalite viac ako 1 500 ľudí, oficiálne približne v 250 obydliach, no zrejme je ich viac. V domoch pritom chýba základná infraštruktúra, nemajú kanalizáciu ani tečúcu vodu. „Je hrozné, že takto ľudia žijú v roku 2026,“ skonštatoval Pan Plešatý.

Napokon sa dostal až do Veľkých Slemeniec, do obce, ktorá bola kedysi predelená hranicou. Tá prechádzala jej stredom. Ostali tak rozdelené nielen pozemky, ale aj rodiny. Dlhé roky tam pritom žiaden hraničný priechod nebol, ten podľa zistení youtubera otvorili až po petíciách a protestoch v roku 2005.

Veľké Slemence
Foto: Kamil Czaiński, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Auto nechal na platenom parkovisku a vybral sa na hraničný priechod smerujúci na Ukrajinu. Na ukrajinskej strane sa zdržal síce len chvíľu, no podarilo sa mu urobiť menší nákup. Kedysi to tu poriadne žilo, takmer pri každom druhom dome bol otvorený obchod s rôznym tovarom, od čokolád až po cigarety. Mnohé z nich sú už ale niekoľko rokov zatvorené.

Vodka za 82 centov

V jednom z dvoch obchodov, ktoré ostali otvorené, nakúpil Pan Plešatý drobnosti, ako plyšového medvedíka, čipsy, kolu, ale aj malú fľaštičku vodky. Tá ho v prepočte vyšla na približne 82 centov.

Pri návrate na slovenskú stranu hranice nerozumel, prečo na neho hraničná kontrola niekoľko minút veľmi intenzívne „čumela“. Niekoľko komentujúcich poukázalo na to, že kontrola možno očakávala nejaký ten peniaz navyše odložený v pase. „Colník čakal, že v tom pase niečo nájde…“ píše jeden z nich. Ďalej smeroval do Čiernej nad Tisou a do Lekároviec. V Lekárovciach prezradil, že sa obec na čas stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Slovenské okresné mestá boli totiž ďaleko, no Užhorod bol blízko.

Čierna nad Tisou
Foto: Kamil Korecz, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Dnes tu nájdete Múzeum na čiare. Zaujme najmä nadšencov histórie, ale aj tých, ktorí sa zaujímajú aj o súčasné dianie na slovensko-ukrajinskej hranici. Navštívil aj Čiernu nad Tisou, ktorá kedysi pôsobila ako dôležitý železničný uzol. Dnes ale mesto neprosperuje a zlý pocit tu mal aj Pan Plešatý. Hoci teda odchádzal so zmiešanými pocitmi a priznal, že východ má pohnutú históriu, chystá sa sem vrátiť aj v budúcnosti. Láka ho Humenné, ale aj Zemplínska šírava.

Uložiť článok

Najnovšie články