Najväčšie masové vymieranie v dejinách Zeme sa môže čoskoro zopakovať. Vedci bijú na poplach

Z nového vedeckého výskumu vyplýva, že v súčasnosti kráčame po ceste, na konci ktorej by mohlo byť obrovské vymieranie, ktoré už raz naša planéta zažila a ľudstvo ho nazvalo najväčším masovým vymieraním v dejinách Zeme. Vedci majú pre nás jednu zlú a dve dobré správy. Možno sme však tento boj ešte neprehrali a môžeme to zastaviť, ak zmeníme jednu veľmi zásadnú vec. 

Blížime sa ku katastrofe?

Počas prvých 280 miliónov rokov živočíšneho života na Zemi dominovali ekosystémom morského dna pomaly žijúce tvory, ktorými sú brachiopody – morské bezstavovce, ktoré na prvý pohľad pripomínajú lastúrniky (mušle). Ale potom sa zrazu všetko zmenilo, nastalo najväčšie masové vymieranie v dejinách Zeme, píše vedecký portál ScienceAlert.

Dôvodom tohto veľkého vymierania bolo otepľovanie planéty v dôsledku obrovského množstva skleníkových plynov uvoľnených do atmosféry masívnymi sopečnými erupciami. Prispieť k tomu však mohlo aj okysľovanie oceánov. Alarmujúce je, že podľa vedcov sa táto situácia až strašidelne podobá súčasným klimatickým zmenám a otepľovaniu morí, ktoré trpia nedostatkom kyslíka.

Túto súvislosť medzi vyhynutím dominantných morských skupín, smrteľnými horúčavami a nízkym obsahom kyslíka, ktoré sužovali oceány pred najväčším masovým vymieraním v dejinách, identifikovali vedci zo Stanfordovej univerzity v novom výskume, ktorý bol publikovaný na začiatku júla 2026 vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Vedcom sa zároveň podarilo zistiť, prečo niektoré živočíchy prežili a iné nie. Pred týmto vymieraním bolo totiž morské dno domovom mnohých rôznych tvorov, z ktorých niektoré žijú dodnes, ale iné poznáme len zo skamenelín. Zistili, že k vymieraniu dochádzalo rýchlejšie u živočíchov, ktoré boli zraniteľnejšie voči zvyšovaniu teploty vody a znižovaniu dostupnosti kyslíka.

Tvrdia, že ešte stále máme šancu zvrátiť to

Z nového výskumu vedcov vyplývajú dve dobré a jedna zlá správa. Tou zlou správou je, že aktuálne smerujeme po rovnakej ceste, ktorá viedla k masovému vymieraniu. Prvou dobrou správou však je, že fauna v minulosti bola oveľa citlivejšia na teplotu a hladinu kyslíka, než je súčasná moderná fauna. No a druhou dobrou správou je, že podľa vedcov máme ešte stále šancu zvrátiť to. Síce nemôžeme zabrániť erupcii sopky, ale môžeme zastaviť spaľovanie fosílnych palív.

„Najväčšie masové vymieranie všetkých čias začalo vo svete, ktorý je veľmi podobný dnešnému, pretože mal relatívne chladný, dobre okysličený oceán a potom došlo k obrovskej injekcii oxidu uhličitého do zemského systému. Pochopenie toho, ako Zem vtedy reagovala, by nám mohlo naznačiť, čo nás čaká,“ uviedli vedci v závere svojho výskumu.

Populácia ľudí by mala podľa vedcov klesnúť na polovicu

Toto však nie je jediným veľkým problémom ľudstva. Iní vedci nedávno prišli s tým, že populácia ľudí musí do roku 2200 klesnúť na 4 miliardy, ak sa chceme mať dobre. Počet ľudí na Zemi však už prekonal 8,3 miliardy.

Podľa vedcov by mala populácia ľudí klesnúť na polovicu, aby svet menej trápila chudoba, nedostatok prírodných zdrojov, znečistenie prírody, boj o zdroje, konflikty súvisiace s migráciou. Vraj by sa tak v konečnom dôsledku zvýšila kvalita životnej úrovne.

Vedci však tvrdia, že riešením tohto problému by určite nemali byť žiadne kruté opatrenia, ale posilnenie vzdelávania ľudí v témach rodičovstva a plánovania rodiny, najmä v chudobných oblastiach sveta.

Pozri aj:

Vedci preskúmali 124 štúdií o 100-ročných ľuďoch. Ich tajomstvom je celoživotné zhromažďovanie malých výhod