Pozemné sily NATO v sobotu začali operácie zamerané na posilnenie obrany okolo Švédska a Fínska, ktoré sú najnovšími členmi Aliancie, informovala agentúra AFP, píše TASR.
Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 obe severské krajiny upustili od desaťročí vojenskej neangažovanosti a vstúpili do NATO: Fínsko v roku 2023 a Švédsko o rok neskôr.
NATO má podobné pozemné jednotky aj na Slovensku
Oblasť okolo týchto dvoch krajín je súčasťou severovýchodného krídla NATO a podľa vyhlásenia amerického generála Alexa Grynkewicha, najvyššieho veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe, je aj „jednou zo strategicky a environmentálne najnáročnejších oblastí na svete“.
Švédsko a Fínsko ležia pri Baltskom mori, ktorým plávajú ruské vojenské lode smerujúce do Petrohradu alebo do ruskej exklávy Kaliningrad. AFP pripomenula, že Fínsko, ktoré susedí s Ruskom, viedlo počas druhej svetovej vojny dve vojny proti Sovietskemu zväzu.
Aliancia NATO v roku 2024 v rámci iniciatívy Predsunutých pozemných síl (Forward Land Forces – FLF) rozhodla o vytvorení novej mnohonárodnej vojenskej jednotky vo Fínsku. Táto jednotka, ktorá začala svoje pôsobenie v sobotu, zahŕňa aj švédsku bojovú skupinu.
NATO má podobné pozemné jednotky aj v Bulharsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku.
Trump: Irán má stále k dispozícii 21 až 22 % raketových zásob
Správa prichádza v čase oznámenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že Irán má podľa jeho slov stále k dispozícii 21 až 22 % svojich raketových zásob. Šéf Bieleho domu to uviedol v piatok po tom, čo Teherán v priebehu niekoľkých dní vystrelil v regióne desiatky rakiet. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.
„Majú nejaké rakety, majú nejaké drony. Odhadujem, že ide možno o 21 až 22 percent,“ povedal Trump v rozhovore pre televíziu NBC News.
V máji tvrdil, že Irán má k dispozícii už len 18 % svojich celkových zásob rakiet. V minulosti sa Trump tiež vyjadril, že americká armáda úplne zničila iránske vojenské kapacity.
Iránske ozbrojené sily v piatok oznámili, že vystrelili „varovné rakety“ na dva americké torpédoborce v Ománskom zálive. Toto tvrdenie americká armáda okamžite poprela. Dva dni predtým Kuvajt oznámil, že Irán podnikol dronový a raketový útok na terminál medzinárodného letiska v hlavnom meste. Pri incidente zahynula jedna osoba a ďalšie utrpeli zranenia.
Kuvajt sa následne v sobotu ráno opäť stal terčom raketových útokov zo strany Iránu, pričom útoky zasiahli aj Bahrajn. Iránske revolučné gardy uviedli, že podnikli raketové útoky proti „nepriateľským základniam“ po tom, ako americká armáda oznámila, že zasiahla radarové stanovištia v Iráne a zostrelila drony smerujúce k strategicky dôležitému Hormuzskému prielivu.
Nahlásiť chybu v článku