Americký prezident Donald Trump v utorok oznámil, že Spojené štáty predlžujú prímerie s Iránom na neurčito, aby vytvorili priestor pre pokračovanie mierových rokovaní. Vyhlásenie prišlo v čase, keď sa blížil koniec dohodnutého pokoja zbraní. V stredu ráno však nebolo jasné, či s predĺžením prímeria súhlasia Irán a Izrael, informuje TASR.
Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social uviedol, že Washington vyhovel žiadosti pakistanských sprostredkovateľov o odloženie útoku na Irán, „kým jeho lídri a predstavitelia neprídu s jednotným návrhom a rokovania nebudú uzavreté, tak či onak“. Hoci šéf Bieleho domu oznámil predĺženie prímeria, zároveň potvrdil pokračovanie americkej námornej blokády iránskych prístavov, ktorú Teherán považuje za vojnový čin.
Irán reaguje skepticky a hrozí protiopatreniami
Iránske vedenie sa k jeho vyhláseniu bezprostredne nevyjadrilo, prvé reakcie z Teheránu však naznačujú skepticizmus. Iránska tlačová agentúra Tasnim, blízka Revolučným gardám, uviedla, že Irán o predĺženie prímeria nepožiadal, a opätovne pohrozila prelomením americkej blokády silou.
Poradca predsedu iránskeho parlamentu Mohammada Bákera Kálíbáfa označil predĺženie prímeria za taktický ťah USA s cieľom získať čas. „Trumpovo predĺženie prímeria je bezpochyby taktický ťah, ktorého cieľom je získať čas na prekvapivý útok. Nastal čas, aby Irán prevzal iniciatívu,“ uviedol. Pôvodné dvojtýždňové prímerie začalo platiť 8. apríla. Irán v utorok uviedol, že pokoj zbraní so Spojenými štátmi vyprší v stredu o 01.00 SELČ, zatiaľ čo Trump ešte v pondelok tvrdil, že sa skončí až v noci na štvrtok SELČ.
Trump mení rétoriku, konflikt si vyžiadal tisíce obetí
Rétorika amerického prezidenta sa v posledných týždňoch menila – od ostrých hrozieb voči Iránu až po snahu o ukončenie bojov. Len pred dvoma týždňami varoval pred ničivými útokmi, no následne ustúpil od plánov bombardovať iránsku infraštruktúru. Trump pritom aj niekoľko hodín pred jeho utorňajším oznámením o prímerí tvrdil pre stanicu CNBC, že „očakáva bombardovanie“, pričom Spojené štáty sa podľa neho pripravujú na útok.
Vojna sa začala 28. februára leteckými útokmi USA a Izraela na Irán. Konflikt sa následne rozšíril do krajín Perzského zálivu aj Libanonu po zapojení hnutia Hizballáh. Boje si vyžiadali viac než 5000 civilných obetí a státisíce vysídlených, najmä v Iráne a Libanone. Narušili tiež lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, čo viedlo k rastu cien energií a veľkej nervozite na svetových trhoch.
Budúcnosť mierových rokovaní zostáva neistá. Ešte pred Trumpovým oznámením iránsky predstaviteľ uviedol, že Teherán je pripravený pokračovať v rokovaniach, ak USA upustia od blokády prístavov. Obe strany však viackrát avizovali pripravenosť obnoviť údery. Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf sa v noci na stredu poďakoval Trumpovi za súhlas s predĺžením prímeria a uviedol, že verí v čo najskoršie obnovenie rozhovorov o ukončení vojny na Blízkom východe.
Nahlásiť chybu v článku