Našli sme lacné Chorvátsko, pivo si dáte za 67 centov. Boli sme v reštaurácii z Na nože u Novákovho kamaráta

Počas tohto týždňa vám naši redaktori priniesli ďalšie množstvo zaujímavých článkov, ktoré určite stoja za vašu pozornosť. Okrem rôznych historických informácií a zaujímavostí si môžete prečítať napríklad rozhovor so psychologičkou o mužoch v nedobrovoľnom celibáte, ale aj reportáž z reštaurácie zo šou Na nože, či o skrytom parku, ktorý stojí za návštevu. To všetko a ešte viac nájdete v našej sekcii PREMIUM.

Známy vedec vyvíjal zbraň pre Husajna

Kanadský delostrelecký génius počas svojej bohatej kariéry spolupracoval s množstvom štátov, ktoré stáli o jeho pozoruhodné znalosti. Prínos v profesnej oblasti bol obrovský, no jeho príbeh poznačilo ťažké detstvo, neschopnosť dlhšej a nekonfliktnej spolupráce, indiskrétnosť či neskorší pobyt vo väzení. Ktovie, koľko z týchto negatívnych vlastností malo napokon vplyv na spôsob, akým sa život Geralda Bulla skončil.

Pôvod jeho ťažkej povahy možno hľadať v udalostiach, ktoré poznačili Geraldovo detstvo. Ako uvádza The Canadian Encyclopedia, majetok pomerne bohatej rodiny zdevastovala v roku 1929 hospodárska kríza v Kanade, čo vážne naštrbilo psychický stav oboch rodičov. O necelé dva roky malému Bullovi umrela matka, nasledovalo otcovo nervové zrútenie a alkoholizmus, ktorý budúceho vedca priviedol do rúk tety.

Tá tiež, bohužiaľ, krátko nato umrela, rodinná finančná situácia sa ešte zhoršila a Gerald prešiel do opatery najstaršej sestry. Mimoriadne inteligentný mladík zaznamenával aj napriek negatívnym udalostiam doma pozoruhodné školské výsledky, vďaka čomu ukončil strednú školu o 2 roky skôr. Jeho záľubou počas školy bolo letectvo, no ambíciami siahal k medicíne. Kvôli mladému veku sa na ňu nedostal a jedinou možnosťou bolo skúsiť strojnícke zameranie – letecké inžinierstvo.

Viac si môžete prečítať v našom článku: Husajnovi vyvíjal zbraň, akú nemal žiadny štát na svete. Superdelo Veľký Babylon nedokončil, popravili ho tajné služby

Prechádzali sme sa po nádhernom parku

Slnečnú nedeľu sme sa rozhodli využiť naplno a vyraziť na krátky výlet do prírody. Vybrali sme sa na turisticky menej frekventované miesto. Úplne sme si ho zamilovali a určite sme tu neboli naposledy.

Nie všetky prírodné poklady sú na dosah hlavnej cesty či turistickej mapy. Niekedy treba odbočiť do úzkej uličky v malej nenápadnej dedinke, aby ste sa ocitli na mieste, ktoré vám absolútne učaruje. Objavili sme lokalitu, kde sa čas spomaľuje akosi sám od seba a rozhodli sme sa, že vám prezradíme, kde ju nájdete.

Na severe Slovenska sa nachádza obrovské množstvo nádherných oblastí, ktoré sú medzi turistami veľmi obľúbené. Nájdete tu rozľahlé doliny, majestátne hory a niekoľko vodných nádrží. No medzi týmito lákadlami existujú aj také miesta, o ktorých vie len hŕstka domácich. A práve tie majú najväčšie čaro.

Približne 14 kilometrov od centra Ružomberka sme objavili ďalší skrytý klenot, ktorý pravdepodobne poznajú len miestni. Našli sme ho pred pár týždňami úplnou náhodou.

Jedného dňa sme sa s naším štvornohým „parťákom“ vybrali na prechádzku a povedali si, že tentoraz nepôjdeme po overenej trase, ale necháme sa viesť tým, kam nás „nohy zavedú“. Až sme sa napokon ocitli neďaleko Ľubochne. Spontánne sme odbočili z hlavnej cesty s tým, že možno natrafíme na nejakú peknú lúku. Namiesto nej sme však objavili park.

Celú reportáž si môžete prečítať tu: Prechádzali sme sa po nádhernom parku. Skrytý klenot pravdepodobne poznajú len miestni

15 rokov od katastrofálnej vlny cunami

Dňa 11. marca 2011, teda presne pred 15 rokmi, postihla Japonsko najväčšia tragédia od 2. svetovej vojny. Paradoxne, aj táto mala istý súvis s atómovou energiou. Kým v roku 1945 zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki bolo spôsobené vojnovým konfliktom, o 66 rokov neskôr tragédiu spôsobila sila prírody.

Dátum 11. marec bude v mysliach miliónov Japoncov rovnako tragický ako 6. a 9. august 1945. Presne pred 15 rokmi o 14:46 miestneho japonského času nastalo v mori zemetrasenie, asi 130 kilometrov východne od mesta Sendai na ostrove Honšú, píše Britannica.

Zemetrasenie trvalo 6 minút a dosahovalo hodnotu až 9-momentovej magnitúdy, uvádza Ocean Today. Pre ilustráciu, je to najsilnejšie zemetrasenie zaznamenané v Japonsku a celosvetovo 4. najsilnejšie zemetrasenie. Sprievodným javom takéhoto obrovského zemetrasenia je masívna vlna cunami. Tá najvyššia z 11. marca dosahovala výšku na niektorých miestach takmer 40 metrov a zúrivo sa hnala k japonskému pobrežiu. Aj keď krajinu vychádzajúceho slnka chránili bariéry, s takou výškou vlny sa jednoducho nepočítalo.

Japonská meteorologická agentúra okamžite zachytila zemetrasenie a vydala varovanie. Už o 10 minút vlna dosiahla prvé oblasti. O 15:55 vlna zasiahla letisko v meste Sendai, odkiaľ začali do sveta prichádzať prvé zábery desivej vlny.

Viac si môžete prečítať v našom článku: 15-tisíc mŕtvych a najväčšia katastrofa 3. tisícročia. Cunami dokonca posunulo japonský ostrov o dva metre

Psychologička o mužoch v nedobrovoľnom celibáte

Na sociálnych sieťach okrem iných rezonuje v poslednom čase téma incel kultúry. Ozývajú sa muži hovoriaci o tom, že ženy po určitom veku strácajú hodnotu.

Ak nemajú deti, ničím v spoločnosti neprispeli. Rodenie detí by podľa nich mali uprednostniť pred vzdelaním či kariérou. To najdôležitejšie je výzor a atraktivita. Na tému incel kultúry sme sa rozprávali so psychologičkou MSc. Denisou Debreckou.

Ak sa chcete dozvedieť viac, prečítajte si rozhovor tu: Psychologička Denisa o mužoch v nedobrovoľnom celibáte: Problém vzniká, keď nadobudnú presvedčenie, že vzťahy sú „hra“

Najtučnejšie dieťa na svete

Džambulat Michajlovič Chatochov sa v roku 2003 stal „najťažším dieťaťom na svete“. Najzvláštnejšie na tom však je, že presná príčina jeho stavu je plná otáznikov. Spomínala sa genetika, stravovacie návyky, ale aj to, že ho mama mala dopovať steroidmi už dva mesiace po narodení. Podľa nej bol jej syn úplne v poriadku, no postihol ho tragický koniec.

Podľa údajov voľne dostupných na internete sa Džambulat Chatochov narodil 24. septembra 1999 v ruskom meste Terek. V tom čase vážil necelé tri kilogramy, takže sa ničím nelíšil od ostatných novorodencov, uvádza MailOnline. To sa ale čoskoro zmenilo. Kým oslávil svoje prvé narodeniny, vážil 12 kíl a toto číslo neustále rástlo. V roku 2003, keď vážil 48 kíl, bol zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov, spomína magazín People.

Vo viacerých článkoch sa ale hovorí len to, že bol označovaný za najťažšie dieťa na planéte. Ako píše Daily Star, o tri roky neskôr váha ukazovala dvojnásobok a svietilo na nej 95 kilogramov. V tomto čase mal Džambulat šesť rokov. Ešte ani tam sa priberanie nezastavilo a v trinástich rokoch vážil 180 kíl.

Pravdepodobne vás teraz zaujíma, čo bolo príčinou toho, že chlapec priberal raketovou rýchlosťou. V roku 2007 mal premiéru britský dokument World’s Biggest Boy, ktorý sa rozhodol hľadať na túto otázku odpoveď prostredníctvom odborníka na obezitu. V tom čase hovoril o Džambulatovi ako o 7-ročnom chlapcovi, ktorý vážil 102 kilogramov a bol vysoký 1,30 metra.

Viac si môžete prečítať v našom článku: 7-ročný vážil 102 kíl: Stal sa najtučnejším dieťaťom na svete, jeho mamu vinili, že mu dáva steroidy. Skončil tragicky

Spali sme v útulni v Nízkych Tatrách

Turistika nie je len o zdolávaní kopcov, ale aj o prekonávaní samých seba. Na Slovensku nájdeme množstvo nádherných turistických trás, ktoré sa pýšia výhľadmi vyrážajúcimi dych a môžeme na nich zažiť neopísateľný pocit slobody. Ak chcete tento zážitok povýšiť a stráviť na horách viac času, pridajte k tomu prenocovanie v niektorej z útulní. Zbalili sme si spacáky a vybrali sa do Nízkych Tatier, aby sme si to vyskúšali. Na tento víkend tak skoro nezabudneme. Mal svoje špecifické čaro.

Možno ste sa už aj vy dopočuli o najrôznejších skúsenostiach ľudí z turistických útulní, pri ktorých ste si povedali, že to nie je nič pre vás. My však na to máme iný názor a ak milujete hory a prírodu, jednoznačne by ste mali na takomto mieste stráviť noc. Na prvú skúsenosť tohto druhu sme si zvolili útulňu Ďurková pod Chabencom a zhrnuli pre vás praktické rady, aby ste vedeli, na čo sa pripraviť.

Na prvý marcový víkend hlásili meteorológovia teplé slnečné počasie, preto nás ani trochu neprekvapilo, keď sme dva dni pred ním obvolávali horské chaty vo Vysokých a v Nízkych Tatrách a na viacerých nám povedali to isté – že už majú obsadené. Mali sme však šťastie a na Ďurkovej nám prikývli, že môžeme prísť. Funguje bez rezervačného systému a jednoducho povedané: kto skôr príde, ten skôr melie. Tak sme sa na hory vydali ešte predobedom.

Ako prebiehala noc, ktorú sme strávili v jednej miestnosti s množstvom ďalších cudzích ľudí, či sme sa vyspali a čo si so sebou do útulne zbaliť, sme pre vás zhrnuli v článku: Spali sme v útulni v Tatrách: Za 10 € sme sa uložili na spoločných matracoch a chodili na latrínu. Je to skvelý zážitok

Paulíková o Málinci: Starostovia na Podpoľaní sa boja Tarabu, z prečerpávačky sa môže stať druhá Slatinka

Ľudia z Podpoľania majú strach o svoje domovy aj o budúcnosť regiónu. Plán výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky vyvoláva čoraz väčší spor medzi politikmi, odborníkmi aj miestnymi obyvateľmi. Vláda projekt vo februári schválila ako významnú investíciu, čo znamená, že štát môže urýchliť jeho prípravu a zároveň získať silnejšie nástroje pri nakladaní s pozemkami v dotknutom území.

Práve to však vyvoláva obavy medzi ľuďmi v regióne Podpoľania, ktorí sa obávajú zásahov do vlastníckych práv aj neistoty o budúcnosť svojich domov a hospodárstiev.

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko preto požiadalo generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby preveril zákonnosť rozhodnutia vlády. Poslankyňa Tamara Stohlová tvrdí, že pri vyhlásení nebol dostatočne preukázaný verejný záujem a zároveň chýba štúdia realizovateľnosti, ktorá by mala potvrdiť, či je projekt právne, technicky a ekonomicky uskutočniteľný. Podľa nej ide o výnimočný režim, ktorý môže výrazne zasiahnuť do práv vlastníkov pozemkov, a preto musí byť podložený jasnými dôkazmi o spoločenskom prínose.

Diskusia o Málinci sa však nevedie len na politickej úrovni. Silné reakcie vyvoláva aj medzi miestnymi obyvateľmi, ktorí upozorňujú na neistotu spojenú s projektom a na možné vplyvy na ich životy, majetok či podnikanie v regióne. Projekt zároveň otvoril širšiu debatu o tom, ako sa na Slovensku plánujú veľké vodné stavby, ako sa o nich komunikuje s miestnymi komunitami a či majú ľudia v dotknutých regiónoch dostatok informácií.

O plánovanej elektrárni, jej možných dôsledkoch aj reakciách ľudí z Podpoľania sme sa rozprávali s Martinou Paulíkovou, ekologičkou a manažérkou na ochranu vôd z WWF Slovensko, ktorá je zároveň dobrovoľníčkou iniciatívy Slatinka. V roku 2022 získala ocenenie Biela vrana.

Celý rozhovor si môžete prečítať tu: Paulíková o Málinci: Starostovia na Podpoľaní sa boja Tarabu, z prečerpávačky sa môže stať druhá Slatinka

Alisa je Ruska z najchladnejšieho mesta na svete

„Keď je -20 °C v Jakutsku, reálne to ani nepovažujeme za pravú zimu. Povieme si, že je stále dosť dobré počasie na dlhšiu prechádzku.“

Rozprávali sme sa s 25-ročnou Alisou, ktorá sa narodila a vyrastala v Jakutsku na ruskej Sibíri. Neskôr odcestovala za štúdiom do Londýna. Väčšinu svojho života však strávila v kraji, kde teploty pravidelne klesajú k -50 °C a chlad nie je len nepríjemnou súčasťou zimy. Formuje rytmus života, ľudské priority aj medziľudské vzťahy. Prispôsobiť sa mu znamená prežiť a podceniť ho končí väčšinou tragicky.⁠

Ako rodená Jakutčanka prežila Alisa väčšinu detstva a dospievania v prostredí, kde sa autá počas zimy nevypínajú, aby do rána nezamrzli a kde môže obyčajná 25-minútová prechádzka bez teplého oblečenia znamenať veľmi rýchlu smrť.

Viac nájdete v našom rozhovore: Alisa je Ruska z najchladnejšieho mesta na svete: Priemerný plat je tu 850 eur, byt si prenajmeš aj za 229 eur

Vo vzduchu je smrť

Presne tak by mohli opísať svoje posledné chvíle stovky ľudí v Južnej Kórei na sklonku prvej dekády 21. storočia.

Zúfalí rodičia privážali do nemocníc novorodencov s pľúcami, ktoré vyzerali, akoby ich deti strávili 30 rokov prácou v uhoľnej bani. A to napriek tomu, že za sebou mali len niekoľko týždňov života.

Medzitým tichý a neznámy nepriateľ kradol život aj tehotným ženám, menším deťom a dovtedy zdravým dospelým. Pacienti prichádzali do nemocníc s neznámym ochorením pľúc, ktoré sa v lekárskych príručkách nedalo dohľadať.

Reč je o prvej, najväčšej a najsmrteľnejšej tragédii svojho druhu v modernej histórii – a škandál, ktorý následne vznikol, tak ďaleko presiahol hranice vlastnej krajiny. O život pre tento incident prišlo viac než 1 800 ľudí, zasiahnutých mohlo byť až 30 % celej kórejskej populácie, a jeho príbeh stojí za to poznať.

A to aj napriek tomu, že v našich končinách sme o ňom ledva počuli.

Viac sa dozviete v článku: Pľúca novorodencov sa menili na kameň, nikdy sa to nemalo stať. Najväčší národný škandál pochoval 1 810 ľudí

Boli sme v reštaurácii z Na nože u Novákovho kamaráta

Šéfkuchár Martin Novák sa v 7. epizóde 5. série mimoriadne úspešnej televíznej šou Na nože vybral na Hornú Oravu pomôcť rozbehnúť gastrobiznis svojmu kamarátovi. Reštaurácia, ktorá ešte donedávna zívala prázdnotou, dnes zažíva obrovský boom, o čom sme sa presvedčili na vlastnej koži.

Reštaurácia s názvom Oravský zrub sa nachádza na Hornej Orave v obci Nižná, v okrese Tvrdošín, na hlavnom ťahu smerom do Poľska. Vďaka naozaj výnimočnej polohe môže byť predurčená na úspech, keďže touto trasou denne prechádzajú stovky áut, ktoré sú plné hladných turistov.

Napriek tomu reštaurácia zápasila s nedostatkom zákazníkov. Novák ani majitelia a personál reštaurácie tomu nerozumeli, pretože ich jedlo bolo skutočne kvalitné a šéfkuchár pochválil jedlo aj prístup personálu. Pravdepodobne chybou však bol slabý marketing a nedostatočná reklama.

Pri vstupe do kuchyne Novák zistil, že za priam dokonalým jedlom sa ukrýva jeho kamarát – šéfkuchár Tomáš, ktorý v minulosti varil nielen so samotným Martinom Novákom, ale aj s uznávaným odborníkom v odbore gastronómie a vo vedení reštaurácie Zdenkom Pohlreichom, ktorého môžete poznať z českej šou Áno, šéfe!

Keďže Oravský zrub u Nováka obstál takmer bez jedinej výčitky, na návštevu sme sa veľmi tešili a boli sme zvedaví, či je ich jedlo skutočne také dobré, ako opisoval. Zaumienili sme si, že ochutnáme segedínsky guláš, ktorý v šou všetkým náramne chutil.

Viac sa dočítate tu: Boli sme v reštaurácii z Na nože u Novákovho kamaráta. Za obed sme zaplatili necelých 40 €

Zistili sme, čo je najlacnejší klenot Jadranu

Obdobie plánovania letných dovoleniek je v plnom prúde a ak si to radi nechávate na poslednú chvíľu a chceli by ste vyraziť k Jadranu, mali by ste vedieť, že sa vám to nemusí vyplatiť. Alebo presnejšie – vašim peňaženkám, pretože dobré ponuky ubytovania za slušnú cenu už môžu byť dávno preč. Ak ešte nemáte vybranú presnú destináciu a hľadáte spomedzi nich tú najlacnejšiu, poradíme vám.

Zoradili sme dovolenkové destinácie pri Jadranskom mori od najdrahšej po tú najlacnejšiu. Na chvoste rebríčka sa ocitlo Taliansko, čo ani nie je také prekvapivé – je to pestrá krajina, ktorej turistický ruch prosperuje nielen z dovolenkárov, ktorí vyhľadávajú more, ale aj z tých, ktorých lákajú hory, či už v lete alebo aj počas zimy.

Populárne Chorvátsko sa umiestnilo medzi polovicou tých drahších a našli sme krajinu s výrazne najnižšími cenami ubytovania, ktoré štartujú už na 8 eurách na osobu.

V ktorej destinácii vás dovolenka pri Jadrane vyjde najlacnejšie a prečo by vám tam možno ani len nenapadlo ísť, sa dozviete v našom článku: Našli sme lacné Chorvátsko, pivo si dáte za 67 centov: Dovolenka pri Jadranskom mori vás nemusí stáť majland

Pozri aj:

V Sandorfe z Na nože za obed pre dvoch nezaplatíte ani 16 eur. Podľa šéfa…