Približne 3500-ročný hrob z bronzovej doby objavený na severozápade Číny obsahoval najstarší známy syr na svete. Syr bol rozprestretý na tele múmie. TASR informuje na základe správy servera Sky News.
Najprv si mysleli, že ide o šperky
Archeológovia hrob odkryli ešte v roku 2003 počas vykopávok na archeologickej lokalite Cintorín Siao-che (Xiaohe Cemetery) označovanej aj Ördekova nekropola. Lokalita leží v púšti Taklamakan, ktorá tvorí súčasť Tarimskej panvy v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang na severozápade Číny.
Vykopávky v minulosti odhalili množstvo veľmi dobre zachovaných tiel. Spôsobilo to suché púštne podnebie, ktoré mnohé z nich prirodzene vysušilo a mumifikovalo. Prispelo aj k zachovaniu syra, ktorý v podobe bielej tuhej hmoty ležal okolo krku mumifikovanej ženy. Vedci hmotu pôvodne považovali za časti šperkov. Skutočnosť odhalila až analýza vzoriek vykonaná 21 rokov po vykopávkach, ktorá zistila aj jeho druh – kefírový syr obsahujúci kozie a kravské mlieko.
Neochutnala by ho
„Bežný (kefírový) syr je mäkký, tu to však neplatí. Premenil sa na suchý, hustý a tvrdý prach,“ vyhlásila paleogenetička Čchiao-mej Fu z Čínskej akadémie vied v Pekingu pre televíziu NBC News. Na otázku televízie, či je syr ešte jedlý a či by ho ochutnala, reagovala jednoznačne: „Ani náhodou„.
„Tieto 3500-ročné vzorky kefírového syra patria medzi niekoľko málo pozostatkov mliečnych výrobkov zachovaných viac než 3000 rokov. Vyrobili ho obyvatelia Siao-che v bronzovej dobe, ktorí žili zmiešaným spôsobom života a ovládali rôzne techniky,“ uvádzajú vedci.
Štúdiu zverejnil 25. septembra žurnál Cell. Uvádza, že kefírový syr poukazuje na interakcie medzi rôznymi skupinami obyvateľov v bronzovej dobe a ilustruje aj spôsob konzumácie mliečnych výrobkov pred objavom pasterizácie a masového rozšírenia chladničiek. Zaujímavosťou je, že obyvatelia Siao-che mali genetickú intoleranciu na laktózu.
Nahlásiť chybu v článku