Foto: Zuzana Urbánová, Lukáš Mužla

Pred dávkami sú deti hladné, po nich unavené, pri nástupe do školy vedia po slovensky len málo.

Asi pred dvoma týždňami sme vám priniesli reportáž zo základnej školy v Chminianskych Jakubovanoch, obci neslávne známej pre jednu z najväčších rómskych osád na Slovensku. Miestnu školu navštevujú žiaci z marginalizovanej sociálnej skupiny, z rómskej osady, kde ľuďom chýba v domoch voda a kde deti vyrastajú v prostredí, ktoré im vo vzdelávaní veľmi nepomáha. Základnú školu však tvoria aj učitelia. Napríklad mladá, 27-ročná Zuzana Urbanová, ktorá sa do obce dostala v rámci programu Teach for Slovakia.

V rozhovore so Zuzanou Urbanovou a Veronikou Pavlíkovou Klindovou (TFS) sa dozviete:

  • Prečo sa mladá absolventka fakulty medzinárodných vzťahov rozhodla vzdelávať rómske deti?
  • Aký je rozdiel vo vzdelávaní v Afrike, Ázii a na Slovensku?
  • Majú rómske deti na Slovensku dobré podmienky na vzdelávanie?
  • Ako vyzerá bežný deň učiteľky na základnej škole v Chminianskych Jakubovanoch?
  • Čo je podstatou aktivít programu Teach for Slovakia a aké sú jeho ciele?
Foto: Zuzana Urbanová

Študovala si medzinárodné vzťahy, stážovala na Ministerstve zahraničných vecí, pracovala vo Viedni, ale aj v Kambodži či v Burkina Faso. Tvoja cesta však (zatiaľ) skončila v Chminianskych Jakubovanoch. Prečo si si vybrala život učiteľky na základnej škole?

Po vysokej škole ma živila práca v korporácii, ktorá mi síce vyhovovala, ale túžila som po niečom zmysluplnejšom, čo má prínos pre spoločnosť. V minulosti som robila pár aktivít globálneho vzdelávania na školách a prišla som na to, že by som rada vo vzdelávacom sektore pracovala full time. Chýbalo mi však relevantné vzdelanie alebo naozaj silná prax. Do Teach for Slovakia som sa prihlásila, aby som kariérne premostila do oblasti vzdelávania.

Foto: Zuzana Urbanová

Pôsobila si v západnej Afrike aj v juhovýchodnej Ázii, teda na miestach, kde je život podstatne náročnejší ako na Slovensku. Ako to v týchto krajinách vyzerá z pohľadu školstva? Sú viditeľné priepastné rozdiely v porovnaní so Slovenskom?

Ťažko sa mi to hodnotí – do tých krajín som cestovala počas svojho štúdia ako dobrovoľníčka, v záchvatoch komplexu bieleho záchrancu a lokálny kontext som veľmi neanalyzovala. V Kambodži bol problém najmä nedostatok učiteľov, čo je problém ťahajúci jednu generácii po genocíde červených kmérov. V Burkine je zase veľký podiel negramotného obyvateľstva a problémom je aj menší podiel dievčat v sekundárnom vzdelávaní. Tieto problémy sa Slovenska chvalabohu netýkajú. Zásadný rozdiel ale vidím v tom, že tak v Kambodži, ako aj v Burkine Faso je vzdelávanie základom pre sociálnu mobilitu, ale u nás to tak momentálne nie je.

Foto: Zuzana Urbanová

Obec Chminianske Jakobovany je známa vysokým podielom rómskeho obyvateľstva (až 75%). Mnoho ľudí by predsudky od práce v tunajšej základnej škole odradili, teba však nie. Zrejme to bolo presne naopak, alebo sa mýlim?

Musím sa priznať, že s rómskymi komunitami som do môjho pôsobenia v Teach nemala takmer žiadne skúsenosti. Predsudky som teda tiež nemala, hoci som bola v takom zvedavom napätí, ako to bude v Chminianskych vyzerať. Predsa len je miestna osada neslávne známa z médií, a tak som ružové okuliare pred nástupom do školy nemala.

Jedným zo základných kameňov pre búranie sociálno-ekonomických rozdielov v spoločnosti je vzdelanie. Aké sú vo všeobecnosti podmienky pre vzdelávanie rómskych detí na Slovensku?

Myslím, že rómske deti sú v našom systéme v neférovej pozícii. Tých faktorov je mnoho, ale pre mňa najväčším problémom je nastavenie zmýšľania veľkej časti ľudí, ktorí s rómskymi žiakmi pracujú. Veľmi nerada počúvam o tom, ako rómske deti nemajú také kapacity ako „biele deti“. Ja učím deti, ktoré sú často hladné (pred dávkami), unavené (po dávkach), ich rodičia nie sú vedení k tomu, aby deti od malinkého malička rozvíjali svoje kognitívne zručnosti, jemnú motoriku a podobne.

A tak sa nám vo veku 6 rokov dostane do školského systému dieťa, ktoré nevie poriadne držať ceruzku, vie veľmi slabo logicky uvažovať, veľmi pravdepodobne mu doma nečítali z knižiek, nevysvetľovali ako veci fungujú. Akékoľvek dieťa by vyrastalo v takomto prostredí, tak sa v škole stretne s veľkými problémami. Pridajte k tomu fakt, že sa učí v jazyku, ktorým sa doma nerozpráva. Náš systém nie je nastavený na to, aby takého deti podchytil. Ak sa to podarí, tak hlavne vďaka dlhodobej práci školy, resp. učiteľov, ktorí vo svojich žiakov veria a venujú sa im deň čo deň a hľadajú riešenia na každý problém, na ktorý s deťmi narazia.

Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

Z profilu Základnej školy Chminianske Jakubovany vyplýva, že by ste mohli byť vzorom pre stovky vzdelávacích zariadení po celom Slovensku. Kvalitné vzdelávanie orientujete na osobité potreby každého žiaka, zapájate sa do rôznych projektov, programov, súťaží. Oceňujú to žiaci, rodičia a sú výsledky takéhoto vzdelávania aj viditeľne prínosné?

Naša pani riaditeľka si veľmi dáva záležať na tom, aby naša škola bola pre deti mostom k svetu za Chminianskou osadou. Práve preto sa zapájame to toľkých aktivít. Čo sa týka ich dopadu, môžem hovoriť len za svoju triedu – vidím, že niekedy ich tá pointa trochu minie a to hlavne kvôli jazykovej a kultúrnej bariére, na druhej strane inokedy sa nám podarí naladiť sa na tú istú vlnu a decká sa zapájajú jedna radosť.

Čo sa týka rodičov, musím sa priznať, že o téme projektov, či súťaží som sa s nimi rozprávala len málo. Predsa len, moje deti podchytávam prioritne v základných akademických zručnostiach a správaní, a toto je aj priorita pre rodičov. Vo všeobecnosti sú však radi, keď deti berieme niekam na výlet, ukázať im niečo nové – sú spokojní, keď vidia, že ich deti majú lepšie možnosti ako mali kedysi oni.

Ako vyzerá Tvoj bežný pracovný deň? Končí so zvonením poslednej hodiny?

Ráno o 6:20 odchádzame z prešovského bytu, tak aby sme pár minút pred 7:00 boli v škole. 30 minút potom v zborovni kopírujem, strihám cvičenia a vlievam si kofeín do žíl, aby sme to nejak spolu s deťmi prežili. Od 7:30 máme školu – ťahám 4-6 hodín vkuse s mojimi štvrtákmi. Po vyučovaní deti odprevádzame na koniec dediny, v zborovni si zjem svoj obed a kým o 13:30 odchádzam väčšinou riešim maily alebo školský web, ktorý mám na starosti.

Po návrate domov si dám takých 20-30minút oddych a začína moje študijné okienko, kedy si čítam odbornú literatúru o tom ako učiť bilingválne deti, o problematike inkluzívneho vzdelávania, vzdelávania rómskych detí atď. Po nejakej hodine-dvoch sa vraciam k mojim deťom a plánujem pre nich hodiny na ďalší deň, robím si prezentácie a píšem pracovné listy. Robotu sa snažím dokončiť za každých okolností pred 20:00 a po nej už naozaj nie som ochotná pracovať a premôžem sa len v naozaj výnimočných prípadoch.

Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

V rámci Teach for Slovakia sa venuješ problematike slovenského jazyka. Pre rómsku komunitu ide častokrát o „druhý jazyk“. Aké problémy to v škole vytvára a aké by mohlo byť riešenie tejto situácie?

Základom problému je, že na Slovensku rómčina vlastne nie je vnímaná ako plnohodnotný cudzí jazyk, ale skôr dialekt. Deti prídu do školy, po slovensky vedia veľmi málo a preberanému učivu a vysvetleniu učiteľov často nerozumejú. Napriek tomu sa učia z rovnakých učebníc ako slovensky hovoriace deti, sú vzdelávané podľa rovnakého štátneho vzdelávacieho programu. Výsledkom toho je, že môj pomerne šikovný 12-ročný žiak sa ma minule opýtal, či sneh vyrába Ježiš. Proste predošlé 3 roky na prvouke či prírodovede nerozumel, čo mu učiteľ hovorí a tá informácia sa v hlave nemala ako uložiť.

Riešenia sú viaceré – spomína sa napríklad výuka v rómskom jazyku na prvom stupni a postupný prechod do slovenčiny na stupni druhom – čo je podľa mňa síce pekné, ale zároveň veľmi vzdialený scenár, keďže potrvá roky, kým budeme mať dostatočný počet rómsky hovoriacich učiteľov.

Oveľa logickejšie by sa mi zdalo priznať potrebu iného prístupu k učeniu rómskych žiakov. Inšpiráciu vieme načerpať zo zahraničia a vzdelávania prisťahovalcov v krajinách ako sú Británia, USA či Francúzsko. Tam je veľa dobre praxe, ktorú vieme okukať – ale začať musíme tým, že si veľmi jasne priznáme, že pre nemalú časť slovenskej populácie nie je slovenčina materinský jazyk. A teda od nás ako od učiteľov potrebujú úplne inú formu podpory – paralelné učenie jazyka a obsahu učiva.

Tvoje dvojročné pôsobenie v Chminianskych Jakubovanoch v rámci programu TfS sa pomaly blíži ku koncu. Ako bude tvoja snaha pomôcť rómskym žiakom pokračovať?

V budúcnosti by som sa chcela zamerať skôr na prácu s učiteľmi rómskych žiakov. Venujem sa teraz téme slovenčiny ako druhého jazyka, skúšam zahraničné prístupy na mojich deťoch v Chminianskych Jakubovanoch a zostavujem manuál s overenými tipmi a trikmi. V ideálnom scenári by tento manuál mal byť takým odrazovým mostíkom na budúce školenia učiteľov.

Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

Teach for Slovakia

Teach for Slovakia je program intenzívneho osobnostného a profesionálneho rozvoja pre aktívnych absolventov vysokých škôl, ktorí chcú posunúť Slovensko vpred. Zastrešuje komunitu, ktorej jedným z hlavných cieľov je „zotrieť“ vysokú nerovnosť v prístupe ku kvalitnému vzdelaniu na Slovensku. „Kde sa narodíš, tam aj zostaneš,” platí na Slovensku viac, ako napríklad v Rumunsku, Bulharsku či Brazílii.

Prečo vznikla inštitúcia Teach for Slovakia a čomu sa vlastne venuje? (odpovedá Veronika Pavlíková Klindová, komunikačná manažérka TFS)

V Teach for Slovakia aktívne vyhľadávame mladých aktívnych ľudí a zapájame ich do nášho programu, ktorý im pomáha rozvíjať ich líderský potenciál a tiež viac porozumieť výzvam nášho vzdelávacieho systému. Účastnícky program je v podstate dvojročný full-time program osobnostného a profesionálneho rozvoja. Počas dvoch rokov okrem každodennej praxe mladý človek absolvuje minimálne 240 hodín tréningov a školení, ktoré sú zamerané na praktické zručnosti ale pomáhajú mu rozvíjať sa aj osobnostne. Zároveň sa pravidelne stretáva aj s mentorom.

Po dvoch rokoch absolventi programu ďalej pokračujú v práci za skvalitnenie systému okolo detí prostredníctvom ambasádorského hnutia. Aj vďaka odborným stážam a intenzívnej príprave viacerí pokračujú pracovať na ministerstve školstva, na VÚC, zakladajú vlastné organizácie alebo pokračujú priamo v školách, či v biznise.

Prečo existujeme v bodoch:

  • Ľudí z chudobných rodín by ste na Slovensku na vysokej škole hľadali len ťažko. Len 4 zo 100 ľudí zo znevýhodneného prostredia študujú na vysokej škole. Pritom úroveň dosiahnutého vzdelania veľmi úzko súvisí s príležitosťami, ktoré človek v živote má.
  • Až tretina mladých u nás končí základnú školu bez základnej čitateľskej gramotnosti – nerozumejú obsahu písaného textu.
  • Kvalita vzdelania ovplyvňuje investorov pri výbere lokality, kde naštartujú nový biznis. Slovensko sa v tejto kategórii dlhodobo prepadáva, čím sa spomaľuje rozvoj krajiny.
  • Verejné zdroje využité na vzdelanie muža do konca strednej školy sú štyrikrát menšie ako verejné výdavky naňho, keď školu nedokončí. V prípade žien je to 2,5 násobok.
Foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

Kto všetko sa môže do programu zapojiť a koľko účastníkov v ňom aktuálne figuruje?

Program sa sústredí na mladých ľudí, ktorí už majú zopár rokov praxe za sebou a na tých, ktorí práve ukončili vysokú školu a sú na začiatku svojich kariérnych ciest. Avšak veková hranica na zapojenie neexistuje a neexistuje ani obmedzenie podľa typu štúdia. Jedinou podmienkou je absolvovanie druhého stupňa VŠ štúdia na Slovensku alebo v zahraničí. Podľa zákona môže totiž na Slovensku na ZŠ učiť po dobu dvoch rokov každý, kto má druhý stupeň VŠ.

Aktuálne je v programe zapojených takmer 70 mladých ľudí. 41 z nich učí na 22 školách po celom Slovensku. Ďalší 25 po absolvovaní úvodných 2 rokov v školách pôsobia už ako tzv. “Ambasádori Teach for Slovakia”. Študovali manažment, politológiu, informatiku, matfyz, cudzie jazyky a ďalšie rôzne odbory na Slovensku aj v zahraničí. Dnes pracujú na ministerstve školstva, VÚC, v biznise a viacerý rozbehli vlastné organizácie.

Aké sú hlavné ciele Teach for Slovakia do blízkej budúcnosti? Existuje vízia, ktorej sa držíte, nejaký vzor napríklad v zahraničí, ku ktorému by ste chceli Slovensko priblížiť?

Aby sme dosiahli našu víziu, máme dva hlavné ciele:

  1. Zapojiť do programu čo najviac účastníkov, aby sa rozširovali rady absolventov v kľúčových pozíciách.
  2. Rozširovať komunitu podporovateľov, ktorí pomáhajú a spolupracujú s našimi účastníkmi. Táto komunita sa volá Change for Slovakia.

Sme súčasťou medzinárodného programu fungujúceho v 50 krajinách sveta s cieľom zlepšiť kvalitu systému vzdelávania. Dobrých príkladov zo zahraničia máme viacero. Pre nás na Slovensku je do budúcich rokov kľúčový cieľ mnohonásobne zväčšiť komunitu našich účastníkov a ambasádorov. Preto sme tento rok vytvorili aj špeciálnu komunitu podporovateľov, zvanú Change for Slovakia. Tu sa spájajú úspešní ľudia, ktorí v rôznych oblastiach už veľa dokázali, ale cítia, že chcú pre Slovensko urobiť viac. A rozhodli sa podporiť zmenu školstva a to percentom zo svojho času (rôzna pomoc účastníkovi ako napríklad koučing) a percentom zo svojho príjmu.

Všetko potrebné a viac informácií o programe Teach for Slovakia nájdete na tomto odkaze.

Príbehy
0
Komentovať (0)