Za najkrajší aspekt práce považuje herečka kolektív. „Najpríjemnejšie pre mňa je zoskupenie ľudí, ktoré sa na projekte stretlo. Za každých okolností bola prajná atmosféra. Herci, celý štáb sú pre mňa najväčšou odmenou.“
Napriek sympatiám k tímu priznala aj to, čo by si pokojne odpustila: „Najviac ma dokáže vyčerpať, keď mi je naozaj zima, oželela by som natáčanie v nízkych teplotách v letných kostýmoch, a takisto veľké horúčavy, teda natáčanie na pražiacom slnku bez možnosti vyzliecť sa…“
Kone ju fascinovali odmalička, dnes má pred nimi rešpekt
Projekt Ranč ju prirodzene priviedol späť ku koňom a k myšlienkam na detské sny. „Ako dieťa som veľmi túžila jazdiť. Kone som milovala. Moja mama jazdila tiež.“ Osud jej však neprial, keďže ju trápila silná alergia. „Bola som však silná alergička. Na seno aj na srsť. V stajniach by som nevydržala ani minútu. Takže jazdenie nebolo pre mňa možné.“
V dospelosti mala príležitosť splniť si tento sen, no nikdy sa k tomu neodhodlala. Ranč však jej pohľad na kone napokon zmenil: „Až do Ranča som si myslela, že to bolo niečo, čo som veľmi chcela. No teraz už mám pred koňmi rešpekt, k šťastiu mi to už nechýba.“
Nahlásiť chybu v článku