záchranárska kynológia

Foto: Archív Peter Kráčik

Záchranárska kynológia kladie viac dôraz na psa ako na psovoda. Záchranárske psy musia byť fyzicky zdatné, no musia vedieť i zlaňovať.

Keď naučíte psa, aby hľadal ležiaceho alebo čupiaceho človeka, označí len tých ľudí, ktorí sú v týchto polohách. 

Peter Kráčik sa venuje kynológii od roku 2005. Záchranárska kynológia ho nadchla až po tom, ako si zaobstaral psa a chcel s ním robiť niečo zmysluplné. V rozhovore prezradil, na aké zásahy ho povolávajú i to, aký musí byť pes, aby zvládol záťah v teréne.

Nie ste záchranárom z povolania. Prečo vás nadchla záchranárska kynológia?

Keď som si zadovážil labradorského retrievera, chcel som s ním robiť niečo zmysluplné. V tom čase som mal to šťastie, že som spoznal Alenu Murgašovú. Tá je zakladateľkou záchranárskej kynológie v Banskej Bystrici. Cez ňu som sa dostal do Dog Rescue Slovakia – Zväzu Kynologických Záchranárskych Brigád Slovenskej Republiky.

Foto: Archív Peter Kráčik

Pokiaľ viem, záchranárska kynológia sa delí na dve časti.

Rozdeľuje sa na praktickú, ktorá zahŕňa aktívne pátranie po osobách v teréne a na súťažnú. V rámci súťažnej robia naše psy testy a samotná súťaž sa skladá z dvoch disciplín. Jednou z nich je poslušnosť a druhou je špeciálna práca, a teda vyhľadávanie. Schopnosť ovládať psa je podmienkou toho, aby mohol ísť do terénu.

Už z názvu zväzu vyplýva, že ide o brigádu. Museli ste podstúpiť vstupné testy?

Je to dobrovoľná činnosť, takže žiadne skúšky som absolvovať nemusel. Skôr sa kladie dôraz na psa. Je dobré, ak má vrodené vlohy. Treba však povedať, že aj človek, ktorý chce vykonávať takéto aktivity, by mal mať osobnostné vlohy. Najčastejšie sa od človeka vyžaduje, aby bol vytrvalý a mal chuť venovať tomu čas.

Aký výcvik potrebuje človek na vykonávanie záchranárskej kynológie?

Je lepšie, keď má človek vedomosti zo záchranárskej činnosti. Ja osobne som ich na začiatku nemal a odstupom času viem objektívne zhodnotiť, že to je prospešné.

Ako teda vyzerali vaše začiatky?

Prevažne pozostávali z výcviku psa a popri tom som sa učil záchranárske princípy.

Foto: Archív Peter Kráčik

Ako sa dozviete o zásahu? 

Sme súčasťou integrovaného záchranného systému. V hovorenej reči ide o tiesňovú linku 112. Keď je pátracia akcia väčšieho rozsahu, oni sú tí, ktorí nás požiadajú o pomoc. Najčastejšie nás však kontaktujú príbuzní stratenej osoby.

Pri akých záchranárskych akciách zasahujete najčastejšie?

Naše psy sú cvičené na vyhľadávanie v ruinách a v lesoch. Keďže na našom území nemávame silné zemetrasenia, pátranie v ruinách trénujeme, ale najviac vyhľadávame v lesoch, keď sa niekto stratí.

Beriete na každý výjazd svojho psa?

Na väčšinu výjazdov áno. Keď som veliteľom zásahu, vtedy ho neberiem, ale všetci moji kolegovia áno.

Prečo?

Keď som veliteľom, musím sa starať aj o ľudí. Je fyzické náročné kontrolovať ich a zároveň sa zúčastňovať pátrania so psom.

Prv ste mali labradora, teraz máte belgického ovčiaka. Prečo ste sa rozhodli pre zmenu plemena?

Po rokoch som si uvedomil, že belgický ovčiak bude pre mňa i moju mentalitu lepší. Keď som mal čierneho labradora a vykonával som s ním záchranársku kynológiu, vadilo mu teplo. My ako zväz sa zúčastňujeme pátrania v zime i v lete, preto je belgický ovčiak vhodnejší. Je sfarbený do pieskovo-zlatých farieb, takže s teplom nemá až taký problém, ako môj predošlý psík. Belgické ovčiaky sú aj oveľa štíhlejšie a pohyblivejšie ako labradory.

Dalo by sa povedať, že belgické ovčiaky sú výkonnejšie ako labradory, aj keď sú loveckými plemenami a majú skvelý čuch. Avšak to, čo belgické ovčiaky nemajú v čuchu, nahrádzajú pohybom. Každému psovodovi vyhovuje iné plemeno.

záchranársky kynológ
Foto: Archív Peter Kráčik

Takže sa ovčiaky právom považujú za najúspešnejšie pracovné psy na svete?

Označujú sa tak asi preto, že to majú v génoch. Celá história plemena hovorí o tom, že sa i v minulosti využívali na prácu. Tá môže byť zameraná na obranu v zmysle ochrany objektov alebo osôb, záchranárske účely alebo na vyhľadávanie drog či výbušnín. Ich veľkou výhodou je, že sa ľahko cvičia. Majú v sebe zakorenenú poslušnosť, takže je to oprávnené označenie.

Čo musí pes ovládať, aby mohol byť nápomocný pri zásahu?

Dôležité je, aby sa dal motivovať na hračku alebo na žrádlo, prípadne na pamlsok. Psovi treba „vysvetliť,“ za čo dostal odmenu. Psy, ktoré cvičíme na pátranie, dostanú odmenu za to, keď v ruinách alebo v lese nájdu človeka a následne sedia alebo stoja nad ním a štekajú, dokým po nich nepríde ich psovod. Keď sme v lese, prehľadávame určitú plochu a psík nechodí na vôdzke, ale na voľno. Odborne sa to nazýva, že pes revíruje.

Keď sme na cvičisku, dostáva vždy odmenu od figuranta, ktorého má hľadať. Pes následne opakuje hľadanie človeka preto, aby dostal svoju odmenu. Je nesprávne domnievať sa, že pes hľadá človeka. On hľadá odmenu, ktorú má spojenú s pachom človeka. Zaujímavé je, že keď naučíte psa, aby hľadal ležiaceho alebo čupiaceho človeka, tak označí len tých ľudí, ktorí sú v týchto polohách.

To je zaujímavé. Prečo to tak je?

Ľudí, ktorých hľadáme, sú väčšinou zranení alebo vysilení, a preto väčšinou ležia. Keď pes stretne v lese človeka, ktorý behá alebo chodí, ani si ho nevšimne. To je zvláštnosť psieho inštinktu. Vie, že od človeka, ktorý chodí, odmenu nedostane, a preto hľadá odmenu u niekoho, kto leží.

V akých podmienkach pracujú psy?

V rôznych. Psy idú do každého schodného terénu. Niekedy aj do neschodného a musíme ich zlaňovať (púšťať po lane – pozn. red.) z vrtuľníka, z budov alebo okien. V takýchto situáciách je pes uviazaný v úväze a s ním sa musí i psovod pustiť po lane a prekonať výškový rozdiel. Naše psy majú i lavínový výcvik, avšak v praktickom zásahu sme ešte neboli, pretože väčšinou takéto prípady rieši horská služba. Avšak trénujú s nami výcvik, pretože oni sa doposiaľ venovali inému spôsobu pátrania.

záchranárska kynológia
Foto: Archíc Peter Kráčik

Ktorá záchranná akcia bola pre vás doposiaľ najnáročnejšia?

Spomínal som, že vyhľadávanie v ruinách nerobíme skoro vôbec, ale moja najnáročnejšia akcia sa odohrala práve v nich. V blízkosti Banskej Bystrice sa zrútil dom a bol som k nemu povolaný. Išlo o to, že dvaja robotníci okopávali dom a spravili to tak „dôkladne,“ že dom sa zrútil. Oni medzi časom z miesta ušli, avšak na prvý pohľad nebolo jasné, či sa v tých ruinách nachádza niektorý z nich. Na mieste činu sa nenachádzali žiadni svedkovia, tak to bolo treba prehľadať.

Na akciu som bol povolaný len ja s mojím psom. Aj keď išlo o malý dom, hrozilo, že môže padnúť aj zvyšná časť, ktorá ešte stála. Do staticky narušených budov sa vždy posiela len samotný pes. Práve preto musí byť samostatný a psovod sa na neho musí spoľahnúť.

Takže do ruín posielate vždy len psa?

Aby ste si to vedeli predstaviť. Pes vojde do sutín a musí to tam prehľadať. Ak v nich niekoho objaví, začne štekať. Ak sa v nich nikto nenachádza, vyjde von a tým pádom dá najavo, že priestor je čistý. V takýchto prípadoch je to naozaj ťažké, pretože pes je len živý tvor a vy na základe jeho správania musíte rozhodnúť, či sú ruiny prázdne alebo sa musia prehľadať. Na základe rozhodnutia psa môže psovod neúmyselne zapríčiniť aj smrť. Preto musíte psovi 100 % dôverovať.

Báli ste sa niekedy o svojho psa?

Bolo to práve počas tejto akcie. Keď trénujeme pátranie v sutinách, človek si to až tak neuvedomí, až do kým sa to naozaj nestane. Zrazu som videl, že celý dom môže spadnúť a keď som si predstavil, že tam mám poslať svojho psa, nebolo mi všetko jedno.

0
Uložiť článok
Komentovať