Meno Isaac Newton je v spoločnosti známe najmä pre príbeh o páde jablka zo stromu a následné skúmanie zemskej príťažlivosti. Od smrti muža, ktorý aj okrem toho viedol veľmi zaujímavý život plný zvláštností a úspechov, uplynie 31. marca už 295 rokov.
Počas celého života ostal slobodný, nemal žiadne deti a na jeho univerzitné prednášky takmer nikto nechodil. Pracovné i súkromné pôsobenie Isaaca Newtona často vzbudzuje klasický vzorec života najtalentovanejších vedcov svetovej histórie, píše BBC.
Narodil sa v roku 1643 neďaleko mestečka Grantham, v ktorom sa o necelých tristo rokov neskôr narodila aj niekdajšia premiérka Margaret Thatcherová.
Ako píše, mentalfloss, narodil sa predčasne a bol taký drobný, že by sa zmestil do litrovej nádoby. Všetci predpokladali, že neprežije ani prvý týždeň, no nestalo sa tak. Detstvo prežil takpovediac bez rodičov, keďže otec zomrel niekoľko mesiacov pred jeho narodením a matka sa vydala za bohatého duchovného, ktorý však odmietal vychovávať nevlastného syna.
Samotár, ktorého zo školy vykopla epidémia
Newton tak vyrastal len v spoločnosti svojich starých rodičov. Odchod matky spôsobil, že mladý Isaac sa uzavrel do seba, mal len málo priateľov a bol samotárom. V jednom z jeho zápiskov sa neskôr dokonca našiel zoznam hriechov, ktoré v mladosti vyslovil alebo vykonal. „Vyhrážal som sa matke a nevlastnému otcovi, že spálim ich dom a ich tiež,“ znela jedna zo spomienok, ktorú cituje portál History.
Aj keď matka chcela, aby z neho bol farmár, chlapca vždy viac bavilo konštruovanie rôznych mlynčekov či slnečných hodín. Zlom nastal začiatkom 60. rokov 17. storočia, kedy bol Newton už študentom matematiky a fyziky na univerzite v Cambridgei. V rokoch 1665-1667 však pretrvávala morová epidémia, ktorá mala na svedomí uzavretie univerzitných brán.
Spadlo jablko na hlavu, alebo sledoval padajúce jablko?
V dobe, kedy zúril mor, sa Isaac Newton vrátil domov a premýšľal nad svojou budúcnosťou. A práve vtedy sa to stalo.
Podľa portálu History neexistuje žiaden priamy dôkaz o tom, ako presne prebiehala legendárna scéna s padajúcim jablkom a Newtonovým uvedomením si princípu zemskej gravitácie. Jedna alternatíva hovorí o jeho posedení v ovocnom sade, pri ktorom mu na hlavu padlo jablko. Druhý príbeh sa zas opiera o tvrdenie, že padajúce jablko len pozoroval z pohodlia vzdialenej lavičky.
Nech sa to stalo akokoľvek, tento moment sa nezmazateľne zapísal do nielen vedeckých, ale aj celosvetových dejín. Newton na základe tohto uvedomenia sformuloval zákon sily a gravitácie, pričom prvú publikáciu zahŕňujúcu tieto zákony publikoval až v roku 1687.
Vďaka tejto práci po ňom pomenovali aj jednotku sily (Newton). Jeden newton je množstvo sily, ktoré udeľuje telesu s hmotnosťou 1 kilogram zrýchlenie 1 m·s−2.
Na jeho nudné prednášky nikto nechodil
Newton síce prichádzal na nové zistenia vo fyzike, optike, matematike či geometrii pomerne často, no ako vyplývalo z jeho povahy, nerád o tom rozprával a väčšinou mu publikovanie či prezentovanie nových poznatkov trvalo príliš dlho.
Do roku 1669 pôsobil ako vedúci katedry geometrie na Cambridgei, no jeho výkony v pozícii profesora boli vraj mizerné. Prednášky boli nudné a chodil na ne len málokto, pretože Newton nevedel svojim prejavom zaujať publikum.
Ako sám viackrát tvrdil, nepovažoval sa za prelomového vynálezcu, pretože sa len držal na „ramenách obrov“. Myslel tým velikánov ako Galileo, Kepler či René Descartes, na ktorých prácu často nadväzoval.
Mincovňa a tichý člen britského parlamentu
O otcovi vedy len málokto vie, že posledné desiatky rokov svojho života zasvätil práci v kráľovskej mincovni. Dostal sa tam aj vďaka tomu, že do jeho netere sa v Londýne zahľadel istý lord, ktorý v rámci dobrej vôle vybavil Newtonovi výsostnú pracovnú pozíciu.
Vedec v pokročilom veku zastával svoju prácu skvele, bol pozorným správcom a následne aj riaditeľom, pričom po objavení zlodejov v tele organizácie neváhal poslať 20 mužov na šibenicu. Vzhľadom na jeho rastúce postavenie aj majetok sa aj napriek ostýchavosti stal dvakrát poslancom parlamentu, kde zasadal ako zástupca za univerzitu v Cambridge.
Alchymista a rytier, ktorého pochovali ku kráľovskej rodine
Hoci je to na fyzikov a všeobecne vedcov veľmi netradičné, Newton mal počas života aj silný vzťah k alchýmii. Študoval dokonca aj Bibliu a jeho cieľom bolo objaviť istý „kameň mudrcov“, pomocou ktorého by aj olovo či striebro premenil na zlato.
V roku 1705 ho kráľovná Anna pasovala za rytiera, čo ešte zvýšilo povedomie o jeho osobe aj vedeckej práci. Aj napriek tomu, že postupom času publikoval o čosi viac, než bolo jeho zvykom, neobľuboval verejné vystupovanie ani cestovanie na rôzne zahraničné cesty či vedecké stáže.
Až do svojej smrti v roku 1727 si poctivo plnil úradnícke povinnosti v mincovni a v roku 1713 vydal poslednú publikáciu o matematických princípoch prírodnej filozofie.
Isaac Newton, ospevovaný a oslavovaný otec vedy zomrel vo roku 84 rokov. Pochovali ho vo Westminsterskom opátstve, kde sú okrem kráľovskej rodiny pochovaní aj významní ľudia mimo korunnej línie, napríklad Charles Darwin, Charles Dickens či David Livingstone.
Isaac Newton možno prežil samotársky život s nechuťou k socializovaniu sa, no jeho prístup k práci, vedeckej činnosti či fungovaniu princípov fyziky či matematiky z neho robia jednu z najvplyvnejších osôb, aké kedy chodili po planéte Zem.
Nahlásiť chybu v článku