Foto: Profimedia

Členovia kmeňa Bajau žijú už celé stáročia na mori.

Vodní ľudia, sea gypsies alebo zjednodušene nomádi z kmeňa Bajau. Už viac ako 1 000 rokov obývajú vody oceánu a ich domovom sú plte. Väčšinou sú zoskupené do ostrovčekov, ktoré sa plavia po mori. 

Živia sa lovom rýb na loďkách, ktoré si sami vyrobia. Potrebné drevo a pitnú vodu majú z neďalekých opustených ostrovov pri pobreží Malajzie v juhovýchodnej Ázii, medzi ktorými so svojimi plávajúcimi domami kočujú. Keďže nemajú žiadne občianstvo, nemajú ani formálne práva, aby sa usadili na pevnine. Naďalej sa tak zhromažďujú v pobrežných komunitách pri malých ostrovoch. Schopnosti, ktoré nadobudnú počas života, potom ďalej odovzdávajú celým generáciám.

Všetci sa venujú rybolovu

Foto: Profimedia

Výchova v tomto kmeni je úplné iná, ako je to pri modernej civilizácii. Všetky deti vedia už od útleho veku perfektne plávať a keď dovŕšia približne 4 roky, rodičia ich naučia loviť ryby. Je jedno, či sa do rodiny narodí chlapec alebo dievča, rybolovu sa venuje každý. Omadal je jedna z vodných dedín, ktorá je zložená z asi 70 rodín, pričom každá rodina má v priemere 5 detí. Všetci žijú v chatrčiach na vode. Tie sú v plytkej vode, pripevnené kolmi o dno oceánu. Jednotlivé domy sú prepojené množstvom mostíkov. Takto si vybudovali svoju dedinku priamo nad oceánom.

Ulovené ryby ľudia často predávajú ostrovanom. Za zarobené peniaze si nakúpia niektoré základné suroviny, ktoré potrebujú napríklad na prípravu tradičných jedál. Každý večer sa koná spoločné varenie a vodní ľudia sa vrátia na svoje plte. Z generácie na generáciu sa dedia aj remeselnícke schopnosti. Plte, alebo lepšie povedané drevené chatky na mori, vedia postaviť už do troch týždňov a do jednej sa zmestí od 5 do 30 ľudí, informuje portál Vice.

Foto: Profimedia

Evolučne sa dokázali lepšie vyvinúť

Potápanie sa do hlbokých vôd oceánu si ale často vyžiada svoju daň. Mnohí majú prasknuté bubienky. Po rokoch však dokážu nadobudnúť schopnosti, o akých sa bežnému človeku môže len snívať. Títo ľudia sa evolučne v určitých oblastiach vyvinuli celkom odlišne ako zvyšok populácie na tejto planéte. Výsledkom je výrazne väčšia slezina či extrémne zúženie cievneho systému. Pod vodou tak dokážu vydržať aj 13 minút, a to v hĺbkach až 60 metrov.

Vedci pri skúmaní ľudí z kmeňa Bajau prišli na to, že sa ich genetický kód mierne odlišuje od zvyšku planéty. Postupným prirodzeným výberom počas histórie sa určité gény spojené s biologickými procesmi v ich DNA nakoniec zakorenili vo výnimočných zmenách.

Majú väčšiu slezinu

Eske Willerslev, spoluautor vedeckej štúdie, ktorá skúmala genetické špecifiká kmeňa Bajau, uviedol, že slezinu majú títo ľudia o 50 % väčšiu ako bežný človek. Táto extrémna fyzická odlišnosť morským ľuďom zabezpečuje, že pod vodou vydržia oveľa dlhšie, ako ktorýkoľvek iný človek na Zemi. Slezina má totiž tú vlastnosť, že uvoľňuje dodatočné množstvá hemoglobínu do krvného obehu a pokožka a cievy v koži sa stiahnu, aby uvoľnili krv pre zachovanie životne dôležitých funkcií, konkrétne pre srdce a mozog. Jednoducho povedané, čím väčšia slezina, tým väčšia výdrž pod vodou.

Foto: Profimedia

Ľudia z kmeňa Bajau často nevedia, koľko majú rokov, často nemajú žiadnu štátnu príslušnosť a nežijú minulosťou ani budúcnosťou, zaujíma ich len prítomnosť. Problémom býva aj ostré slnko, no kmeň si dokázal poradiť aj s týmto problémom. Majú vlastnoručne vyrobený krém z vodných rias, semienok ryže a korenín, napríklad kurkumy, ktorý ich pred slnečným žiarením ochráni. Pre mnohých z nás je podobný štýl života nepredstaviteľný, pre členov kmeňa Bajau je ale jeden deň na mori len obyčajnou rutinou.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )