Obraz Výkrik z roku 1910. Edvard Munch/Public Domain

Slávny obraz od nórskeho expresionistického maliara Edvarda Muncha je veľmi krehký a opadávajú z neho farby.

Jedna z verzií jedného z najslávnejších obrazov sveta Výkrik od Edvarda Muncha nie je v najlepšom stave. Farby sa degradujú a hrozí, že by sa mohol nenávratne poškodiť, čo by bola pre umenie nevyčísliteľná strata. Obraz starý 110 rokov preto začali skúmať vedci, aby preň vytvorili čo najlepšie možné podmienky.

Medzinárodný tím vedcov vykonal neinvazívnu štúdiu obrazu pomocou špeciálneho röntgenu vo Francúzsku.

Žltá farba sa mení

„Synchrotrónové mikroanalýzy nám umožnili určiť hlavný dôvod, ktorý spôsobil poškodenie maľby, a to je vlhkosť,“ uviedla Letizia Monico, jedna z hlavných autorov štúdie uverejnenej v časopise Science Advances.

Ako uvádza CNN, kadmiové žlté pigmenty, ktoré Munch použil sa odlupujú a menia svoju farbu. Žltá farba použitá pri západe slnka sa mení na bielu, zatiaľ čo hrubá vrstva žltej farby použitá na jazere vytvára šupiny.

Obraz Výkrik z roku 1910. Edvard Munch/Public Domain

V skutočnosti existujú štyri verzie Výkriku od Muncha a maximálne 50 litografií. Každá zo štyroch verzií je však jedinečná a odlišuje sa použitou technikou, ako aj farbami. Najznámejšie sú však dve maľby a sú vo vlastníctve Nórska. Jedna je v Národnom múzeu, druhá, ktorá je predmetom analýzy, sa nachádza v Munchovom múzeu.

Problematická vlhkosť

Spomínaný analyzovaný obraz utrpel tiež poškodenia po krádeži v roku 2004, no našťastie bol po dvoch rokoch nájdený. Odvtedy je držaný v špeciálnych podmienkach s riadeným osvetlením, teplotou a vlhkosťou.

Jedna z litografií obrazu Výkrik. Edvard Munch/Public Domain

Obraz je momentálne skladovaný pri vlhkosti okolo 50 % a teplote 20 stupňov Celzia. Štúdia zistila, že sulfid kadmia sa pri zvýšenej relatívnej vlhkosti mení na síran kadmia a tým sa žltá farba degraduje. Vedci uvádzajú, že pre najlepšie zachovanie obrazu by mal byť obraz umiestnený pri vlhkosti do 45 %, pričom stačí štandardné osvetlenie.

Múzeum teraz zvažuje uplatnenie nových odporúčaní, aby bolo dielo zachované pre budúce generácie.

Majstrovské dielo

Rôzne verzie Výkriku vznikali v priebehu rokov od 1893 do 1910. Podľa Munchovho denníka za vznikom obrazu stála príhoda, ktorú opísal takto:

Šiel som po ceste s dvoma priateľmi – slnko zapadalo za horu nad mestom a fjordom – pocítil som nápor smútku – nebo sa náhle zmenilo v krvavú červeň. Zastavil som sa, oprel o zábradlie, smrteľne unavený – priatelia sa po mne ohliadli a pokračovali ďalej – díval som sa nad plápolajúce mraky na fjordom, boli ako krv a meč, a mesto – modročierny fjord a mesto – moji priatelia šli ďalej a ja som tam stál a triasol sa strachom – cítil som akoby veľký, nekonečný výkrik šiel tou nekonečnou prírodou.

Obraz Výkrik z roku 1893. Edvard Munch/Public Domain

Špekuluje sa, že Munch mohol vidieť jav z erupcie sopky Krakatoa, ktorý bol však vidieľný niekoľko rokov predtým, ako vznikla prvá maľba. Opisovaný motív krvavočerveného neba je ale bežne pozorovateľný v severskej prírode, a tak je pravdepodobnejšia táto verzia vzniku obrazu.

Obraz Výkrik je nadčasovým dielom symbolizujúcim úzkosť a melanchóliu, ktorá sa dotýka aj súčasných ľudí. Ako uvádzajú autori štúdie, najmä v týchto neistých časoch môže každý na kričiacej postave rozpoznať malú časť seba. Môžete v obraze nájsť svoje obavy či túžbu utiecť z nekontrolovateľnej a drvivej situácie.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )