Einstein mal pravdu. Opäť. So svojím tvrdením prišiel na základe teoretických poznatkov, trvalo celé desaťročia, kým vedci dokázali zistiť, že boli správne. A Newton sa mýlil. Opäť.
Albert Einstein vedcov prekvapuje aj dlhé desaťročia po smrti. Je fascinujúce, aké presné odhady a hypotézy vedel tento brilantný fyzik vysloviť v polovici 20. storočia. Vedci svoje technológie zdokonaľovali 30 rokov, aby dokázali jednu z jeho teórii potvrdiť. Európske južné observatórium (ESO) teraz v tlačovej správe ohlasuje obrovskú novinku. Sledovali pohyb hviezdy okolo supermasívnej čiernej diery a zistili, že sa pohybuje presne tak, ako to kedysi tvrdil Einstein.
S použitím teleskopu VLT (Very Large Telescope) dokázali vedci z ESO z čilskej púšti Atacama po troch desaťročiach zdokonaľovania prístrojov vôbec po prvýkrát pozorovať pohyb hviezdy okolo supermasívnej čiernej diery. Zistili, že hviezda okolo čiernej diery obieha do tvaru pripomínajúcu botanickú ružicu, presne ako to vo svojej všeobecnej teórii relativity popísal Albert Einstein. Už po niekoľkýkrát sa teda ukázalo, aké presné bolo Einsteinove chápanie vesmíru. A ako veľmi sa Newton vo svojej teórii gravitácie mýlil, keď tvrdil, že dráha hviezdy má byť eliptická.
„Tanec hviezdy“ podľa Eisteina
Einsteinova všeobecná teória relativity predpovedá, že viazané obežné dráhy jedného telesa okolo iného nie sú uzavreté, ako tvrdí Newtonova teória gravitácie. Po prvýkrát dôkaz vedci priniesli už pred 100 rokmi vďaka pozorovaniu dráhy planéty Merkúr okolo Slnka. Dnes astronómovia prinášajú ďalší dôkaz potom, ako sa im podarilo pozorovať pohyb hviezdy okolo Sagittarius A* – mimoriadne veľkého zdroja rádiového žiarenia v strede Mliečnej dráhy. Okrem potvrdenia Einsteinovej teórie vedcom pozorovanie prinieslo aj ďalší zaujímavý poznatok.
„Tento objav ešte posilňuje dôkaz o tom, že Sagittarius A* je supermasívnou čiernou dierou v strede našej galaxie so 4 000 000-krát väčšou hmotnosťou ako je hmotnosť Slnka,“ hovorí v tlačovej správe Reinhard Genzel a hlavná postava tri desaťročia trvajúceho výskumu, ktorý vyústil fascinujúcim objavom.
Bod najbližší k čiernej diere sa neustále mení
Sagittarius A* leží asi 26 000 svetelných rokov od Slnka a pre vedcov poskytuje jedinečné „laboratórium“ na otestovanie fyzikálnych teórii v nepreskúmanom a extrémnom gravitačnom prostredí. Vedci z ESO takto sledovali pohyb hviezdy nazvanej S2, ktorá sa k supermasívnej dráhe približuje na najbližšom bode na 20 miliárd kilometrov. Jeden obeh okolo Sagittarius A* trvá hviezde 16 rokov.
Takmer tri desaťročia pozorovania trajektórie hviezdy S2 ukázali, že bod, v ktorom sa hviezda dostáva najbližšie k čiernej diere sa pri každom jej obehu okolo nej presúva. Po opakovaných obehoch sa tak hviezda nepohybuje po rovnakej dráhe, trajektória teda vytvára tvar ružice. Takýto pohyb vesmírnych telies sa nazýva Schwarzschildova precesia, vo svojej všeobecnej teórie relativity ho popísal Albert Einstein na začiatku 20. storočia.
Unikátny objav vedcov z ESO len utvrdil v tom, že ďalšie výskumy môžu priniesť ďalšie zaujímavé výsledky. Veria napríklad, že ďalším zdokonaľovaním technológií a postupov budú schopní odhaliť aj menej jasné hviezdy, ktoré sa k čiernej diere približujú ešte viac ako S2. Vedcom by sa tak otvorila cesta detailnejšie preskúmať Sagittarius A* a poskytnúť ďalšie dôkazy a potvrdenia Einsteinových teórií o fungovaní vesmíru.
Nahlásiť chybu v článku