Väčšina Slovákov s depresiou sa nelieči. Až 67% ľudí sa obáva reakcií okolia či liekov

Často za to môže strach z reakcií okolia, ale aj strach z liekov. Pre agentúru SITA to uviedla prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti SLS Ľubomíra Izáková. Štatistiky rovnako ukazujú, že počet pacientov, ktorí sa depresívnu poruchu liečia, sa na Slovensku za posledných 15 rokov strojnásobil.

Depresia je psychická porucha. „Najčastejšie sa vyskytuje v strednom veku, ale nevyhýba sa žiadnemu veku, môže sa vyskytnúť u detí aj starších ľudí,“ podotkla Izáková. Depresia sa často prejaví bez zjavnej príčiny a jej pôvod sa často nedá zistiť. Jedným zo základných príznakov je okrem depresívnej, skľúčenej nálady aj anhedónia – neschopnosť prežívať pozitívne emócie či pôžitky, teda neschopnosť tešiť sa zo života. Ďalšími symptómami depresie sú aj poruchy spánku a s tým súvisiace problémy s ranným vstávaním a dennými aktivitami. Ľudia trpiaci depresiou preto nezvládajú bežné aktivity.

Slovenská psychiatrická spoločnosť konštatuje, že súčasná moderná liečba vie pacientom veľmi dobre pomôcť. Mnohí ľudia napriek prežívanému utrpeniu, ktoré depresia do ich života prináša, však odbornú pomoc nevyhľadajú. Často im chýba podpora okolia, ktoré by ich povzbudilo, iní sa boja vyhľadať pomoc pre obavy, čo si o nich druhí pomyslia. Majú strach z predsudkov a stereotypov, ktoré sa s duševnými poruchami spájajú.

Ďalším úskalím je pre nich strach zo samotnej liečby. Pacienti sa boja nežiaducich účinkov antidepresív, majú strach, že ich liečba vyradí z bežného života, ovplyvní ich sexuálny život, každodennú aktivitu, spôsobí interakcie s inou liečbou. Odborníci ubezpečujú, že dnes sú k dispozícii účinné moderné lieky a nespôsobujú z dlhodobého hľadiska neprimerané vedľajšie účinky. Dodávajú, že kvalitný spánok je dôležitou súčasťou terapie.

Depresívna porucha má tendenciu opakovať sa. „Preto sa aj jedna z diagnóz nazýva recidivujúca depresívna porucha, podľa niektorých autorov ide až o 80-percentné riziko návratu ochorenia. Na druhej strane, adekvátna liečba, t.j. preliečenie depresívnej epizódy do tej miery, že po nej nezostanú reziduálne príznaky (zmeny organizmu, ktoré sú pozostatkom choroby, poznámka SITA) pozitívne ovplyvní prognózu,“ priblížila Izáková. Podotkla, že pri liečbe záleží aj na spolupráci pacienta a dodržiavaní rád lekára.

Pozri aj:

Psychiater Michal Patarák: Ekologická úzkosť je ako nevyliečiteľná choroba. Liekom je prijať závažnosť klimatickej krízy