Psov v domácnosti vnímame ako najlepšieho priateľa, morálnu oporu či pomocníka. Kedy sa to však celé začalo?
Pes bol priateľom človeka už pred tisíckami rokov
Ako informuje portál Science Alert, v českom Predmostí sa podarilo objaviť fosíliu, ktorá napovedá, že pes bol domestikovaný omnoho skôr, ako sme sa odteraz nazdávali. Na archeologickom nálezisku sa podarilo objaviť lebky staré 28 500 rokov, vedci si však zatiaľ nie sú celkom istí tým, čo vlastne objavili. Existuje niekoľko možností, jednou z nich je, že ide o lebky vlkov. Ďalšou možnosťou je, že ide skutočne o psie lebky, čo by naznačovalo, že pevné puto medzi psom a človekom začalo vznikať už pred 28 500 rokmi.
Predchodcom každého moderného psa (Canis familiaris) je vlk dravý (Canis lupus), je teda pravdepodobné, že práve vlk bol prvým zvieraťom, ktoré si človek zdomácnil. V priebehu tisícok rokov sa teda z vlka stal krotký domáci miláčik. O tom, kedy a ako sa však tento proces začal, vedci vedú ešte aj dnes búrlivé diskusie.
Rozlíšiť fosíliu vlka a psa nie je vôbec také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Ešte aj dnešný pes má neraz s vlkom mnoho spoločného, rozlíšiť preto prvého domáceho psa od divo žijúceho vlka je nesmierne náročné. V tomto prípade sa vedci spoliehajú na drobné fraktúry na zuboch nájdenej fosílie.
Môže opotrebovanie zubov odhaliť pravdu?
Drobné fraktúry objavené na zuboch fosílií naznačujú, že šlo pravdepodobne o psa, ktorý sa živil tvrdou potravou, ako sú napríklad kosti. Ak by sa zviera živilo mäsom, napríklad z mamuta, poškodenia na zuboch by boli menej výrazné. Autori štúdie hovoria, že tento objav potvrdzuje domnienku o tom, ako začínal vzťah človeka a psa. Je pravdepodobné, že zvieratá sa najprv zdržiavali len na okraji táborísk a ľudia im hádzali zvyšky potravy, napríklad kosti. Neskôr sa zvieratá dostávali čoraz bližšie k človeku.
Na českom nálezisku v oblasti Predmostia sa podarilo objaviť viacero fosílií, odborníci sa však na ich pôvode zhodnúť nevedia. Mnohí sa prikláňajú k názoru, že ide o fosílie psa z obdobia paleolitu, konkrétne z čias poslednej doby ľadovej. Ďalší zas pripúšťajú, že môže ísť o dve rôzne populácie vlkov, ktorých územia sa do istej miery prekrývali. Opotrebovanie zubov teda mohlo vzniknúť ako následok zmeny prostredia a stravovania, nie ako následok zdomácňovania zvierat.
Science Alert
Nahlásiť chybu v článku