Nálepky na notebooku sa môžu v zmysle rokovacieho poriadku parlamentu považovať za “iné obdobné vizuálne zobrazenie”. Skonštatoval to Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR. Keďže podľa rokovacieho poriadku je zakázané vnášať do rokovacej sály “iné obdobné vizuálne zobrazenie”, tento zákaz sa má podľa výboru uplatňovať bez výnimky. Vyplýva to z uznesenia, ktoré výbor prijal na stredajšom (25. 9.) večernom zasadnutí.
správy od nás budete mať ako prví.
Ústavnoprávny výbor mal posúdiť, či je vnášanie notebooku s nálepkami do rokovacej sály v rozpore s rokovacím poriadkom. V ňom sa okrem iného hovorí, že do sály sa nesmú nosiť transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia a ani materiály propagujúce politickú stranu, politické hnutie alebo šíriace reklamu.
Iné vizuálne zobrazenie
“Nálepku na notebooku možno považovať za iné obdobné vizuálne zobrazenie v zmysle gramatického výkladu. V zákone o rokovacom poriadku formulovaný zákaz vnášania ‘iného obdobného vizuálneho zobrazenia’ je všeobecný a podľa paragrafu 32 odseku 4 zákona o rokovacom poriadku sa má uplatňovať bez výnimky,” píše sa v uznesení, ktoré podľa šéfa výboru Miroslava Čellára (Hlas-SD) podporili len koaliční poslanci.
Výbor nevedel zaujať stanovisko, či sú nálepky na notebooku materiálmi propagujúcimi politickú stranu, hnutie alebo šíriace reklamu, pretože záleží na obsahu nálepky. Zároveň výbor skonštatoval, že nálepky sa nedajú označiť za transparenty, plagáty, letáky.
Stanovisko od výboru žiadal podpredseda NR SR poverený jej vedením Peter Žiga (Hlas-SD).
Výbor zasadal v reakcii na stredajšie dianie v parlamente, keď bola z rokovacej sály opakovane vykázaná Lucia Plaváková (PS) za nálepky na jej počítači, čo dvaja predsedajúci schôdze Andrej Danko (SNS) a Tibor Gašpar (Smer-SD) pokladajú za porušenie rokovacieho poriadku. Žiga zároveň avizoval, že po rokovaní ústavnoprávneho výboru sa majú poslanci dohodnúť, aké pravidlá budú platiť.
Boli sme pri skrytých vodopádoch na Liptove. Objavil ich len nedávno miestny hubár, a to úplnou náhodou
Kalište Nemci vypálili, obyvateľov postrieľali. Prešli sme sa po zaniknutej obci, v ktorej mnohí zhoreli zaživa
Mária s manželom kúpili dom z roku 1958 za 55 000 eur. Prerábali ho 4 roky, väčšinu prác zvládli sami
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
















Nahlásiť chybu v článku