Foto: SITA

Rokovania v Turecku by mohli priniesť posun v mierových riešeniach konfliktu na Ukrajine.

Ukrajina ponúka v rokovaniach s Ruskom neutralitu. Akceptujú to v prípade, že dostanú primerané bezpečnostné záruky od západných krajín, pretože tým krokom by sa zároveň vzdali ašpirácií na vstup do NATO.

Analytici však k tejto alternatíve dodávajú, že tieto kroky k neutralite by si vyžadovali zmenu ústavy alebo referendum, pričom ani jedno z toho sa v čase vojny nedá urobiť, píše The Guardian.

Čo je neutralita?

Podľa medzinárodného práva je krajina neutrálna vtedy, keď nebude zasahovať do situácií medzinárodného ozbrojeného konfliktu zahŕňajúceho iné bojujúce strany. Nemôže dovoliť, aby bojujúca strana využívala jej územie ako základňu vojenských operácií, stavala sa na stranu alebo dodávala vojenské vybavenie.

Foto: SITA/AP

Ukrajina má teda predstavu o tom, že by s výmenou za stiahnutie vojsk vyhlásila neutralitu, no tým pádom im padá aj možnosť uchádzať sa o členstvo v NATO. Prezident Volodymyr Zelenskyj však ešte 15. marca priznal, že Ukrajina nie je schopná vstúpiť do NATO.

„Už roky počúvame, že dvere sú otvorené, ale tiež sme počuli, že sa nemôžeme pripojiť. To je pravda, ktorú si veľmi dobre uvedomujeme,“ povedal Zelenskyj v prejave, ktorý sa považuje za opustenie ašpirácií Ukrajiny v NATO.

Rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom otvoril Erdogan

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan otvoril v utorok v Istanbule ukrajinsko-ruské rozhovory.
Ukrajinskí vyjednávači v utorok na mierových rozhovoroch v Turecku uviedli, že Kyjev je pripravený prijať neutralitu, ak podľa medzinárodnej dohody západné štáty ako Spojené štáty, Francúzsko a Británia poskytnú záväzné bezpečnostné záruky.

Foto: TASR/AP

Snaha Ukrajiny vstúpiť do NATO je však napísaná v ústave krajiny, ktorá sa nemôže meniť počas stanného práva, ako je v platnosti teraz, ani počas výnimočného stavu. Akákoľvek zmena by si vyžadovala schválenie opatrenia 300 zo 450 zákonodarcov na dvoch samostatných schôdzach parlamentu a následne by ich mal potvrdiť ústavný súd.

Ak NATO nijak nepomôže, názor sa zmení

„Dnes nemáme 300 hlasov, ale ak bude konflikt pokračovať a uvidíme, že NATO nepomáha, názory sa môžu zmeniť,“ povedal ukrajinský politológ Volodymyr Fesenko.

„Zelenského sklamanie z nedostatočnej pomoci NATO posúva verejnú mienku. Pre nás je NATO najjednoduchším a najmenej bolestivým ústupkom,“ dodal Fesenko.

Foto: TASR/AP

„Ukrajinci chcú vstúpiť do NATO, ale ak Európa ponúkne členstvo v EÚ a navrhne finančný balík na obnovu Ukrajiny, na diskusiu o NATO by sa mohlo na chvíľu zabudnúť,“ povedal kyjevský politický analytik Mykola Davydiuk.

„Ak Británia, Francúzsko a Spojené štáty – tri jadrové mocnosti – poskytnú bezpečnostné záruky, takáto aliancia by bola silnejšia ako integrácia do NATO,“ dodal.

Uložiť článok

Najnovšie články