V mnohých mestá Ruska i ďalších bývalých sovietskych republík si v pondelok uctia pamiatku obetí z radov likvidátorov následkov havárie v jadrovej elektrárni Černobyľ na Ukrajine, ku ktorej došlo pred 35 rokmi, 26. apríla 1986.
Ukrajinský inštitút pamäti národa (UINP) pri tejto príležitosti začal metódou oral history zbierať svedectvá ľudí, ktorí haváriu zažili, informovala agentúra Ukrinform. UNIP bude zbierať aj fotografie a dokumenty týkajúce sa havárie, a to od iných inštitúcií, organizácií a súkromných majiteľov.
Ukrajina zverejnila tajné dokumenty
Pokiaľ ide o historické dokumenty, štátny archív Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) zverejnil v pondelok tajné dokumenty o nehode v černobyľskej elektrárni. Medzi zverejnenými dokumentmi je aj vôbec prvá správa riaditeľa černobyľskej jadrovej elektrárne Viktora Briuchanova o výbuchu v reaktore štvrtej energetickej jednotky, prepis rozhovorov operátorov elektrárne v čase havária, ako aj správy o evakuácii takmer 45 000 obyvateľov mesta Pripjať a priľahlých oblastí.
Zo zverejnených dokumentov vyplýva, že k vážnym incidentom v černobyľskej elektrárni došlo aj pred 26. aprílom 1986: napr. v roku 1982 zaznamenali únik rádioaktívnych látok na prvej energetickej jednotke. Správa Výboru pre štátnu bezpečnosť (KGB) vtedy zároveň uviedla, že „boli prijaté opatrenia, aby sa zabránilo panike a provokatívnym fámam“. V roku 1984 zasa nastali mimoriadne situácie na treťom a štvrtom energetickom bloku.
Jedna z najnebezpečnejších elektrární
V archívnych materiáloch sa tiež uvádza, že v roku 1983 dostalo vedenie Sovietskeho zväzu informáciu, že černobyľská jadrová elektráreň je jednou z najnebezpečnejších jadrových elektrární v ZSSR. Pozornosť Moskvy sa vtedy upriamila na fakt, že v prípade nehody môže byť rádioaktivita „60-krát vyššia ako pri výbuchu atómových bômb v Hirošime a Nagasaki“.
Podľa archívov SBU sa 8. júla 1986 objavila smernica, na ktorej základe boli utajené všetky podrobnosti o černobyľskej havárii: jej príčiny, miera a charakter materiálnych škôd, zloženie zmesi, ktorá sa dostala do ovzdušia počas výbuchu, radiačná situácia, rozsah likvidačných prác, štatistika chorobnosti a iné.
Ako oklamali novinára
V správe agentúry Ukrinform sa uvádza, že tajná služba tiež informovala, že v októbri 1987 sa francúzsky novinár pokúsil vyviezť za hranice vzorky pôdy a vody odobraté v meste Pripjať. V utajenej správe však KGB informovala o úspechu svojej operácie, keď Francúzom odobrané vzorky vymenili za „rádioaktívne čisté“.
K nehode v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktorá sa nachádza v Kyjevskej oblasti Ukrajiny, došlo 26. apríla 1986. Explózia štvrtého bloku černobyľskej elektrárne vyvolala najväčšiu katastrofu v dejinách jadrovej energetiky. Agentúra Ukrinform uviedla, že v dôsledku úniku rádioaktívnych materiálov bezprostredne po výbuchu dostalo vysoké dávky žiarenia asi 600 ľudí z radov personálu elektrárne a hasičov, pričom 28 z nich počas roku 1986 zomrelo.
Podľa niektorých odhadov rádioaktívne prvky, ktoré sa pri výbuchu dostali do ovzdušia, zasiahli až tri štvrtiny Európy, najmä však Ukrajinu, Bielorusko a Rusko. Najznečistenejšie boli severné oblasti Kyjevskej a Žytomyrskej oblasti na Ukrajine, Homeľská oblasť v Bielorusku a Brianska oblasť vo vtedajšej Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republike. Radioaktívny mrak zasiahol aj Leningradskú oblasť, Mordovsko a Čuvašsko. Znečistenie zaznamenali aj v arktických oblastiach ZSSR, Nórska, Fínska a Švédska.
Na likvidácii následkov katastrofy sa podieľalo viac ako 600 000 ľudí. Havarovaný reaktor bol po nehode zakrytý betónovým sarkofágom, ktorého životnosť a hermetickosť však nenaplnili očakávania. V roku 2016 ho preto prekryli novou kovovou kopulou. Toto mimoriadne dielo stálo 1,5 miliardy eur a jeho životnosť má byť sto rokov – po túto dobu bude brániť úniku rádioaktivity.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku