Štepán Šmíd pochádza zo Šumavy v Českej republike, ale už niekoľko rokov žije neobyčajne obyčajný život na anglickom vidieku v oblasti Cotswolds. Spolu s manželkou bývajú na 500-ročnom panstve, o ktoré sa starajú. Štepán má na starosti záhradu, dom a zvieratá a jeho manželka zase chod panstva. Zároveň varí a upratuje.
správy od nás budete mať ako prví.
Cotswolds sa aktuálne považuje za najkrajšiu oblasť na svete. Nachádza sa na anglickom vidieku a pôsobí ako z historického románu Jane Austenovej. Podľa Štepána v realite vyzerá ešte krajšie než na fotografiách na sociálnych sieťach.
Prečo ste sa odsťahovali do Anglicka a prečo práve na vidiek?
Musím sa priznať, že hoci som sa napokon na dlhý čas usadil v Británii, spočiatku ma oveľa viac lákala Amerika a jej obrovská rozloha. Tam zažijete pocit, aký len málokde na zemeguli – že ste naozaj nepatrná, maličká bytosť.
V roku 2019 som sa v živote ocitol na rázcestí. Mojím snom bolo študovať výživu na univerzite v Brne, žiaľ, dostatočne som sa nepripravil na fyzické testy a o jedno miesto mi uniklo štúdium na vysokej škole. V Európe sa začal šíriť covid a s manželkou (vtedy ešte priateľkou) sme sa rozhodli, že vycestujeme do zahraničia, aby sme získali skúsenosti a zarobili si nejaké peniaze na začiatok spoločného života.
Naskytla sa nám práca v Škótsku, kde sme sa starali o postaršieho gentlemana, celú nehnuteľnosť a pozemok. Bol to obrovský viktoriánsky dom v údolí obklopenom prírodou, pri rieke. Bolo to prvýkrát, čo som videl takýto „palác“ – mal sedem spální, obrovskú jedáleň, knižnicu, salóny, takmer v každej miestnosti kozub, a to všetko ďaleko od civilizácie.
Bola to naša prvá skutočná práca, ak nepočítam brigády v Česku, a s tým sa spájal aj obrovský stres, pretože okrem starostlivosti o dom sme sa starali aj o pána, ktorý mal nespočetné množstvo zdravotných problémov. No veľmi rád naňho spomínam. Krásne z neho vyžarovala britská noblesa. Nikdy by som ho nemohol vziať z domu bez jeho tartanového saka.
Staral som sa o jeho stravu a pohyb, strávil som s ním desiatky hodín na cestách, či už na pracovných stretnutiach alebo počas výletov do Edinburghu. Navyše to bola práca bez voľna, keďže sme sa oňho museli starať aj počas víkendov. No nebolo to tak, že by sme mali nejaký presný zoznam úloh. Našou prácou bolo predovšetkým spríjemňovať mu život a zabezpečiť, aby mal pocit, že v tom veľkom dome nie je sám a že je tam niekto, komu na ňom záleží. A popri všetkých týchto činnostiach sme sa starali aj o dom a záhradu.
Pre nás oboch to bolo veľmi formujúce obdobie a vnímam ho aj ako akési iniciačné – práve vtedy som sa skutočne osamostatnil. A tu hovoríme o trochu inom druhu samostatnosti, než keď žijete vo svojej rodnej krajine.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako si spomínate na vaše začiatky v zahraničí?
Začiatky v zahraničí vôbec neboli ľahké. Spomínam si, že prvé mesiace boli veľmi stresujúce. Zo stresu som nemohol spať a každú noc som sa budil približne o tretej ráno. Nebolo to ďaleko od toho, aby sme si zbalili kufre a vrátili sa späť. Napriek tomu sme zaťali zuby a zostali.
Po tejto skúsenosti sme sa presťahovali do Anglicka, konkrétne na anglický vidiek. Trvalo niekoľko rokov, kým sme sa napokon dostali do regiónu Cotswolds, kde žijeme teraz. Nebolo to teda tak, že by sme sa hneď ocitli v jednej z najkrajších oblastí Anglicka. Trvalo to niekoľko rokov, máme za sebou veľa tvrdých pádov, neustáleho vzdelávania a zbierania skúseností. A keď sa potom na nás usmialo šťastie, môžeme si užívať neobyčajne obyčajný život na anglickom vidieku v regióne Cotswolds.
Čím sa tu živíte?
Naša práca je tak trochu kombináciou všetkého. Ja sa starám o záhradu, dom a zvieratá – a zároveň mám dlhodobých klientov v oblasti výživového poradenstva. Manželka sa stará o chod panstva, varí, upratuje a v druhej polovici dňa pečie torty a dezerty.
Ako vyzerá život na anglickom vidieku?
Najväčší rozdiel je v tom, že najhorším autom na českom vidieku je Škoda Felicia, zatiaľ čo na anglickom vidieku je to Land Rover Discovery.
Myslím to však s miernym zveličením, ale od pravdy nemám ďaleko. Pre bežného človeka je nemysliteľné žiť v menších, vyhľadávaných dedinách, ako je tá, v ktorej žijeme s manželkou, a koncentrácia majetnejších ľudí je tu vysoká. Musím však hneď na začiatku úprimne povedať, že to, čo zažívam v tejto oblasti, sa naskytne iba malému percentu ľudí a uvedomujem si, akým privilégiom je dostať sa na takéto miesto.
Na anglickom vidieku cítiť typickú britskú vznešenosť a slušnosť – ľudia tu v záhrade pracujú upravení, muži v košeliach a ženy v šatách a klobúkoch. Keď sa s vami stretnú, dajú sa s vami do reči a sú milí.
Mnohí ľudia v Anglicku sa sťahujú z miest na vidiek alebo si kupujú dom ako druhé sídlo, často ide o ľudí z Londýna, ktorí chcú uniknúť ruchu veľkomesta. Veľký dôraz sa tu kladie aj na dobré vzťahy s miestnymi obyvateľmi a budovanie komunity. Napríklad v lete bolo úplne bežné, že ak sme mali nadbytok vypestovaných uhoriek, vzal som prútený košík, naplnil ho, obišiel niekoľko domov a obdaroval ich našou úrodou. Každú sobotu sa tu tiež v obecnom dome, samozrejme, kamennom a historickom, koná stretnutie miestnych obyvateľov. Napečú sa koláče a torty, podáva sa káva a všetky vyzbierané peniaze potom putujú na konkrétnu dobročinnú vec.
Predstava, že vyjdete z domu a všade navôkol vás obklopujú nádherné scenérie, ktoré sú pre mnohých ľudí cieľom ich výletov, že na lúkach ohraničených kamennými múrikmi sa pasú ovce a že aj bežné každodenné činnosti, ako napríklad ranná prechádzka so psom, pôsobia akosi výnimočne, je skutočne pravdivá.
Je ten život v niečom iný ako na českom/slovenskom vidieku?
Pre niektorých ľudí je negatívnou stránkou života na vidieku to, že si musia všetko plánovať vopred, či už ide o nákupy, vrátenie zásielky na pošte alebo o tankovanie auta. Aj keď sa na mape zdá, že najbližšie miesto s obchodmi je blízko, pre nás to znamená, že samotná cesta tam trvá dvadsať minút, pretože cesty sú úzke a musíme sa neustále vyhýbať protiidúcim autám.
Za zmienku stojí aj to, že vlastniť auto je nevyhnutnosťou, pretože do všetkých dedín nepremáva verejná doprava. Z určitého pohľadu je to nepohodlné, ale možnosť byť obklopený históriou, ktorú Cotswolds ponúka, za to stojí.
Bol by som však pokrytec, keby som nespomenul davy turistov, ktorí v lete prichádzajú na známe miesta, ako je napríklad dedina Bourton-on-the-Water. Ak sa sem vyberiete počas ktoréhokoľvek dňa prázdnin, pravdepodobne vás prejde chuť navštíviť ďalšie podobné miesta. Našťastie, nebývame v takej známej dedine, takže sa nás tento problém netýka.
Aké problémy sú v oblasti, kde žijete, ktoré by nám ani nenapadli? Čo vás prekvapilo, s čím ste nepočítali?
Keď sa nad tým zamýšľam, nenapadajú mi žiadne konkrétne problémy ani nič, čo by ma vyviedlo z miery. A ak ma niečo po príchode do Británie vyrušilo, už si na to nespomínam, takže to zrejme nebolo nič zásadné.
Viem si však predstaviť, že na človeka, ktorý sa pozerá na Cotswolds a anglický vidiek zvonku – na krásne kamenné chalúpky, múriky, obrovské záhrady, statky, pokoj a prírodu –, to môže pôsobiť ako obrázok z rozprávky. A skutočne to tak aj je. Lenže skutočný život a predstavy sú dve rozdielne veci.
Napríklad, keď človek pracuje na súkromnom panstve, zrazu zistí, koľko práce, peňazí a ľudí stojí za tým, aby toto miesto pôsobilo tak, akoby na ňom všetko fungovalo úplne bezstarostne. Údržba, záhrada, dom, zvieratá, dodávatelia – je toho veľa, len návštevník to nevidí.
V čom je život na anglickom vidieku iný ako vo veľkých mestách, napríklad v Londýne? Aké sú tam pracovné možnosti?
V samotnom meste som pracoval len niekoľko mesiacov – v Londýne, a bola to jedna z najhorších skúseností, aké som v Anglicku zažil. Zistil som, že vysoký plat naozaj nie je všetko.
Bol to neustály, neutíchajúci stres. Pracovali sme pre zamestnávateľa, ktorý počas jedného roka vystriedal šesť párov pracovníkov v domácnosti (housekeeperov), a veľmi rýchlo sme zistili prečo.
No a čo sa týka samotného mesta, ľudia mi vo všeobecnosti pripadali menej láskaví než v iných menších anglických mestách a na vidieku. Cítil som väčšie napätie. Počas toho krátkeho obdobia v Londýne som zažil viac nepríjemných situácií, najmä na cestách, než za celý zvyšok svojho pôsobenia v Británii. Nevyhovuje mi ani neustály ruch a pocit, že mesto nikdy poriadne nespí. Každý víkend sme so železnou pravidelnosťou cestovali mimo mesta, aby sme si od neho oddýchli.
Rozdiel v pracovných možnostiach, ktoré máte v meste a na vidieku, je priepastný.
Vo veľkých mestách často nemusíte pri zmene zamestnania meniť bydlisko a sťahovať sa. Nachádza sa tam väčšia koncentrácia firiem a existujú pracovné príležitosti, ktoré na vidieku jednoducho nie sú. Na dedine buď dochádzate za prácou, pracujete z domu, alebo vykonávate prácu spojenú s konkrétnym miestom, napríklad pracujete v poľnohospodárstve na farme alebo sa venujete údržbe nehnuteľností. Ja som pomerne špecifický prípad, pretože sa starám o záhradu a popritom sa môžem naďalej venovať výživovému poradenstvu na diaľku. Osobne sme teda ochotní prijať nižší plat výmenou za pokojnejší spôsob života.
Ako vyzerá váš bežný deň?
Keby som mal opísať jeden konkrétny deň, určite by sa nezhodoval s tým, ktorý nasleduje po ňom. Žijem na 500-ročnom panstve, čo znamená, že sa tu nikdy nenudíte a práca je veľmi pestrá. Treba opraviť dvere a osadiť ich do voľného priestoru medzi kamennými múrmi? Urobím to. Treba ostrihať ruže alebo vistériu? Pustím sa do toho. Husi nemajú jazierko? Niekoľko dní sa kope jama, kúpi sa plastová nádrž a osadí sa do nej. Niekedy strávim celý deň strihaním živých plotov, inokedy niekoľko dní tvarovaním krušpánu. Na tom si dávam mimoriadne záležať, pretože každý strih je viditeľný a človek nechce, aby sa zamestnávatelia museli hanbiť za pýchu svojej záhrady. A to všetko je náplňou môjho dopoludnia.
V popoludňajších hodinách sa venujem výžive a poradenstvu, pretože láska k tomuto odboru vo mne horí už približne od štrnástich rokov, keď som začal prvýkrát cvičiť a ruka v ruke s tým prišla aj zmena stravovania.
Je to kontrast, ktorý mi vyhovuje – dopoludnia pracujem rukami v záhrade, popoludní zasa sedím pri počítači a venujem sa výžive. Vyhovuje mi, že nemusím celý deň robiť jednu a tú istú vec a že sa mi podarilo zachovať si túto časť života aj po presťahovaní do Anglicka.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako vás prijali miestni? Žije na anglickom vidieku veľa cudzincov?
Myslím si, že každý, kto strávil nejaký čas na Britských ostrovoch, mi potvrdí, že miestni ľudia sú milí. Nestáva sa mi, že by sa na mňa predavačka v obchode neusmiala. Dokonca vás s úsmevom pozdraví slovami „hello darling“ alebo „hello love“ a vy hneď viete, že vďaka tomuto malému okamihu budete mať krajší deň. Niekto tomu neverí a myslí si, že to nemyslia úprimne, ja s tým však nesúhlasím. Kedykoľvek som niečo potreboval, ľudia mi ochotne pomohli.
Na vidieku je to podľa mňa ešte o úroveň vyššie, pretože ľudia sa navzájom poznajú a žijú spolu na menšom území. Často sa s vami dajú do reči, zaujíma ich, odkiaľ ste a čo robíte, a nezáväzná konverzácia, takzvaný small talk, je na dennom poriadku.
Podľa mojich skúseností žije na vidieku menej cudzincov než vo väčších mestách. Bolo by však naivné myslieť si, že všetci miestni sú rovnako otvorení, samozrejme, že nie sú. Stretol som sa aj s ľuďmi, ktorí majú voči cudzincom určité predsudky. Ľudia z Poľska, zo Slovenska alebo z Česka si navyše dobre pamätajú obdobie, keď sa na nich niektorí Briti pozerali cez prsty a časť spoločnosti bola frustrovaná z toho, že im prisťahovalci berú prácu.
Možno práve preto si dnes o to viac vážim, keď ma niekto prijme úplne prirodzene a bez predsudkov, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzam. A musím povedať, že za ten čas, čo žijem v Británii, som stretol naozaj veľa takýchto ľudí.
Bývate v oblasti Cotswolds, ktorá sa považuje za jednu z najkrajších na svete. Ako vyzerá v skutočnosti, je naozaj taká krásna ako na sociálnych sieťach?
Nedávno som dostal podobnú otázku od jedného kamaráta a musím povedať, že naozaj áno.
Cotswolds je neraz ešte krajší než na fotografiách a videách na sociálnych sieťach.
Je tu však jedna dôležitá poznámka – treba ho totiž zažiť, nielen vidieť. Hovorím to najmä preto, že mám možnosť pozorovať túto krajinu počas celého roka a byť na miestach aj vtedy, keď sa tu už netlačia davy turistov. Človek potom začne vnímať aj atmosféru, svetlo, počasie, ticho či obyčajnú prechádzku, ktorá zrazu pôsobí výnimočne.
Na druhej strane, mnohé fotografie a videá sú upravené, doplnené filtrami a často vznikajú v určitom čase dňa, keď všetko vyzerá najlepšie. Sociálne siete teda ukazujú tú najkrajšiu časť reality, ale rozhodne nie realitu ako celok.
Často sa mi stáva, že ľudia odo mňa chcú, aby som ukazoval celé Anglicko – jeho krásnu stránku, ale zároveň aj tú nepeknú, obyčajnú alebo niekedy vyslovene škaredú. Ja však chcem anglický vidiek ukazovať taký, aký je a ako ho každý deň zažívam. A presne tak sa ho snažím vykresľovať aj na svojom profile.
Odporúčate ľuďom túto oblasť navštíviť v rámci dovolenky? V ktorom ročnom období je podľa vás najkrajšia?
Neviem, či na túto otázku dokážem odpovedať úplne objektívne. Pre mňa osobne je to špecifické tým, že som „vyrastal“ na knihách Hobit a Pán prsteňov. Ako dieťa som si predstavoval, že sa túlam krajinou, ktorá je zobrazená v týchto knihách a vo filmoch, a život na anglickom vidieku mi túto atmosféru veľmi pripomína.
Pôvodne pochádzam z menšej dediny na Šumave, kde som prežil krásne detstvo, typické pre moju generáciu – bez toho, aby mi technológie určovali, čo mám robiť a kam mám smerovať svoju pozornosť. Možno aj preto mám k vidieku prirodzene blízko.
Ak má človek rád históriu, dediny, ktoré sa počas stáročí príliš nezmenili, a má cit pre architektúru, tak áno, Cotswolds by som určite odporučil.
Osobne by som však neplánoval týždňovú dovolenku len tu. Snažil by som sa spoznať aj iné oblasti a dovolenku si nakombinovať – či už by to boli útesy na južnom pobreží Anglicka alebo oblasti Peak District či Lake District. Za mňa je ideálne požičať si auto a pohodlne sa presúvať medzi jednotlivými miestami. Bez neho je to takmer nemožné.
Na samotný anglický vidiek by som si vyhradil napríklad tri celé dni. Navštívil by som aspoň jedno panstvo, prešiel sa dedinami, len tak sa túlal, porozprával sa s miestnymi, na obed si dal britskú klasiku a večer zašiel do krčmy, ktorá tu stojí už celé stáročia, a vychutnal si jej atmosféru.
Po niekoľkých dňoch by totiž mohol začať pôsobiť trochu jednotvárne. Hoci, ako ja hovorím, nestačí mať otvorené oči, treba sa aj pozerať. V každom meste a v každej dedine sa nájde niečo nové, len tomu človek musí venovať pozornosť.
Čo sa týka ročného obdobia, osobne by som odporučil začiatok jesene alebo neskorú jar. Na jar všetko rozkvitá, na lúkach uvidíte jahniatka a jeseň je zasa typicky britská a o niečo drsnejšia. Krajina má vtedy úplne inú atmosféru.
Ktoré miesta v regióne Cotswolds by sme nemali vynechať? Prezradíte nám aj nejaké tipy na miesta, o ktorých vedia možno len domáci?
Ak sa do Cotswolds vyberiete prvýkrát, určite by som odporučil navštíviť známejšie dediny, ako sú napríklad Bibury, Broadway alebo Castle Combe, ktorá je výnimočná tým, že si počas stáročí zachovala svoj pôvodný charakter a nepribudli v nej žiadne nové domy. Naozaj pripomína kulisy z rozprávky.
Okrem dedín sú krásne aj trhové mestečká a mestá. Stow-on-the-Wold s čarovnými dverami Kostola svätého Eduarda, ktoré lemujú dva staré tisy, Burford so svojou ikonickou hlavnou ulicou, ktorá sa prudko zvažuje smerom do centra a lemujú ju desiatky obchodíkov a hostincov, alebo Chipping Campden, známy svojou trhovou históriou. Za návštevu určite stojí aj kúpeľné mesto Bath, ktoré sa môže pochváliť horúcimi prameňmi, jednými z najlepšie zachovaných rímskych kúpeľov a spája sa aj so spisovateľkou Jane Austenovou.
Zároveň by som však jedným dychom dodal, že cestovanie po týchto krásnych miestach počas letných mesiacov nemusí byť vždy také čarovné. Prílev turistov z celého sveta je tu naozaj citeľný.
Ak by som mal dať tip ako miestny, odporučil by som vziať si na výlet jedny gumáky, vybrať si menšiu dedinku, napríklad Lower Slaughter, Upper Slaughter alebo Eastleach, a len tak sa prejsť po dedine a jej okolí. Nemusíte mať presný plán ani zoznam pamiatok. Jednoducho sa túlajte, pozerajte sa okolo seba a nasávajte atmosféru. A, samozrejme, nevyhnutnosťou je zastaviť sa v krčme na jedlo alebo aspoň na pitie. Podľa mňa práve takýmto spôsobom človek spozná Cotswolds najlepšie.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Aké sú v Cotswolds ceny v porovnaní s väčšími anglickými mestami? Akú približnú sumu by si ľudia mali podľa vás pripraviť na týždňovú dovolenku v tejto oblasti?
Cotswolds je vo všeobecnosti drahšou časťou Anglicka, najmä pokiaľ ide o ubytovanie.
Určite to však neznamená, že sa človek musí zadlžiť, aby si tu užil týždňovú dovolenku. Ak budete mať šťastie a nevyberiete si najrušnejšiu časť roka, môžete si nájsť peknú kamennú chalúpku približne za 500 až 600 libier na týždeň. Platí to za predpokladu, že nebudete chcieť bývať v známejšej dedine alebo mestečku a nebude vám prekážať dochádzať do turistických destinácií.
Netvrdím však, že je nemožné ubytovať sa aj v spomínanom Burforde za podobnú cenu, pravdepodobne však pôjde o menší apartmán. Ak si náklady na ubytovanie rozdelíte medzi dvoch ľudí a väčšinu času si budete variť sami, povedal by som, že rozpočet približne 500 až 700 libier na osobu je celkom realistický. Samozrejme, ak budete ubytovaní v hoteli, každý deň chodiť do reštaurácií a vyberať si známejšie miesta, váš rozpočet bude podstatne vyšší.
Čo sa týka porovnania s väčšími mestami, Cotswolds nie je drahý úplne vo všetkom. Napríklad v obchode nakúpite potraviny za podobné ceny ako kdekoľvek inde v Anglicku. Najväčší rozdiel pocítite práve pri ubytovaní, reštauráciách a turisticky vyhľadávaných miestach. Ak budete mať k dispozícii auto, čo určite odporúčam, nebude problém ubytovať sa vo vzdialenosti približne 30 minút jazdy a ušetriť tak na ubytovaní.
Plánujete tu ostať žiť už navždy?
Anglicko mám veľmi rád, ale je to pre mňa krajina na celý život? To je veľká dilema. Neviem, či by ma život tu napĺňal tak, ako by som si predstavoval. Mám na mysli predovšetkým to, že mi chýbajú priatelia a rodina. V poslednom čase intenzívne cítim, že aj napriek tomu, že sa dá z Česka do Anglicka doletieť za niekoľko hodín a letenky sú lacné, nie je to to isté, ako keď máte možnosť stretávať sa s rodinou niekoľkokrát do mesiaca.
Keby som odpovedal, že áno, že tu plánujem zostať navždy, o pár mesiacov by som bol pravdepodobne späť doma. Hovorím to na základe vlastnej skúsenosti, keďže podobné otázky som si kládol na začiatku svojho pôsobenia v zahraničí. Bol som presvedčený, že si idem do Škótska zarobiť peniaze na začiatok života, na auto alebo byt, získať skúsenosti zo sveta a že to bude maximálne na dva roky. Z dvoch rokov je už šesť a ja stále neviem, prečo by som sa mal vracať. Jediným dôvodom je rodina a priatelia. V Anglicku sme pomerne izolovaní a práve toto nám tu chýba.
Je tu aj skutočnosť, že aj keď máte pocit, že vás prijímajú, miesto, kde ste sa narodili, vo vás zostane navždy. Stále sa budete tak trochu cítiť ako „cudzinec“ v cudzej krajine, no je to najmä preto, že máte pevné väzby na ľudí v Česku a vždy máte dôvod vracať sa do svojej rodnej krajiny.
Možno práve preto nedokážem povedať, či je Anglicko miestom, kde chcem zostarnúť. Keď však príde chvíľa, že tu už nebudeme šťastní, bude potrebné byť k sebe úprimní a urobiť rázny krok. Ak bude treba uzavrieť jednu kapitolu života a začať novú, urobím to.
Nahlásiť chybu v článku